Vedecké experimenty nominované do finále súťaže Misia Mars 2

14. dec. 2018 • Prírodné vedy

Vedecké experimenty nominované do finále súťaže Misia Mars 2

Do druhého kola súťaže Misia Mars, ktorú organizujú Slovenské elektrárne v spolupráci so Slovenskou organizáciou pre vesmírne aktivity (SOSA), sa prihlásilo 10 tímov z celého Slovenska. Z toho 5 najlepších zabojovalo o prvé miesto v stredu 12. decembra v priestoroch najmodernejšieho infocentra o energii – Energoland.

V hlavnom programe súťaže Misia Mars 2 boli predstavené aj vedecké experimenty študentov rôznych škôl, z ktorých porota vybrala víťaza. Do finále súťaže boli zaradené nasledovné experimenty žiakov stredných škôl, ktoré vám bližšie predstavíme:

Víťazný projekt: Využitie vlasov a ochlpenia ako hnojiva rastlín pri ceste na Mars

(Gymnázium F. V. Sasinka v Skalici, autori: Patrik Jozefovič, a spoluautori Ivan Čermák, Patrik Modrovský, Monika Klásková, Tomáš Štrba a garant experimentu Mgr. Zuzana Formánková). Projekt vychádzal z toho že astronautom vo vesmíre rastú vlasy a ochlpenie rýchlejšie ako na Zemi – za 8 mesiacov. Počas cesty na Mars by sa niekoľkokrát strihali a holili. Vlasy a chlpy ktoré by ostali po holení alebo strihaní by sa následne zakomponovali do samotnej pôdy, v ktorej sú rastliny pestované. Takisto by mohli byť vlasy využívané aj na samotnom Marse pridávaním do kompostu alebo pôdy. Vlasy po rozložení by následne vyživovali rastliny, pretože sa z veľkej časti skladajú z látok, ktoré slúžia, ako hnojivo aj na Zemi – konkrétne sa jedná o dusík a síru. Aby sme proces rozkladu vlasov urýchlili, mohli by sme ich rozpustiť v 2 % roztoku KOH alebo aj inom rozpúšťadle, kde by sa po krátkej dobe (cca. 3 až 4 hodiny) vlasy rozpustili a mohli by sme tento roztok ihneď používať ako tekuté hnojivo. Pozorovania autorov projektu naznačujú, že na Zemi sa takéto hnojivo účinnosťou vyrovná bežným dusíkatým hnojivám a obdobné by to bolo aj na Marse. S ohľadom na to, že nám vlasy a ochlpenie rastie stále, dajú sa poznatky využiť kdekoľvek a kedykoľvek. Prvé hnojenie môže nastať už pri lete na Mars, po pár týždňoch od štartu, kedy vlasy/chlpy dorastú do dostatočnej dĺžky a astronauti si ich budú chcieť ostrihať. Vo výrobe hnojiva možno ďalej pokračovať aj na samotnej planéte, keďže by vlasy inak neboli aj tak využité. Vlasy a ochlpenie budú fungovať ako spoľahlivé hnojivo.

Na druhom mieste sa umiestnili žiaci z Gymnázia sv. Tomáša Akvinského z Košíc, ktorí navrhli, ako pestovať zemiaky bez využitia pôdy vo vzduchu. Autori projektu: Alexandra Suchá a spoluautori Soňa Kulíkoví, Filip Leško, Dávid Slota, Alexandra Suchá a garant experimentu prof. Ing. Ján Slota, PhD. Ich úlohou bolo zistiť, ako by reagoval ľuľok zemiakový na aeroponické pestovanie na povrchu Marsu. Ďalej skúmali, aký vplyv má rozdielna gravitácia a množstvo slnečného svitu na úrodnosť ľuľka zemiakového a zároveň ich úlohou bolo aj zabezpečiť stravu ľudskej posádke. Vyhodnotením experimentu bude porovnanie počtu, hmotnosti a veľkosti (a prípadne chuti) dopestovaných hľúz ľuľka zemiakového na Marse, s hľuzami danej odrody dopestovanými na Zemi.

Na treťom mieste sa umiestnili žiaci z Detvianskeho gymnázia, ktorí sa rozhodli využiť biologický odpad výskumníkov na tvorbu recyklovanej vody. Využiť biologický odpad výskumníkov na tvorbu recyklovanej vody, ktorá bude použitá v procese hydroponického pestovania experimentálnych rastlín na stanici. Tak znie celý názov tohto projektu. Zároveň je to krok k fungovaniu bezodpadového spoločenstva v podmienkach výskumnej stanice. Autori projektu: Petra Chamutiová, a spoluautori Nela Lenďáková, Sofia Drdošová, Kristína Mitterová, Adam Kundrata a garant experimentu Mgr. Bartolomej Szakál).

Na výskumnej stanici sa bude hydroponicky pestovať špenát (projekt Misia Mars 1, realizovaný a overený na pokusnej stanici v Utahu v roku 2017). Takéto pestovanie vyžaduje prísun vody a hnojiva. Zdroje vody aj umelého hnojiva sú v podmienkach Marsu obmedzené. Experiment ponúka riešenie, ako časť biologického odpadu posádky recyklovať a využiť na podporu a trvalú udržateľnosť tohto hydroponického pestovania. Keďže v moči je prítomná voda aj dusík, podstatou je odpariť z moču vodu, tú následne kondenzovať na fólií a zbierať v samostatnej nádobke.

 

Ďalšie nominované projekty:

Vytvorenie modelu samostatného, ľahko prenosného a jednoducho zostrojiteľného zariadenia s univerzálnym použitím počas misie na Marse, ktoré umožní zjednodušiť osídľovanie Marsu (Gymnázium Cyrila Daxnera, Vranov nad Topľou, autori: Matej Gajdoš, a spoluautori Barbora Mekelová, Janka Motešická, Timotej Chmeľ, Mária Anna Kočišová a garant experimentu Ing. Ján Motešický). Model bude mať univerzálne použitie počas misie na Marse a umožní zjednodušiť osídľovanie Marsu. Hlavnou podmienkou pri zostrojovaní tzv. GCD-bunky bola autonómnosť zariadenia, minimálne rozmery, nízka váha celého modelu, ako aj univerzálnosť a ľahká skladovateľnosť. Vhodným univerzálnym zariadením by bolo možné vytvoriť decentralizované kolónie s využitím na rôzne experimenty. Je taktiež možné využiť tieto zariadenia ako zásobárne alebo malé továrne na rôzne biomasy, anorganické látky, potravu a podobne.

Nájsť také osvetlenie, ktoré bude najprirodzenejšie pre ľudí, živočíchy a rastliny. Zároveň bude spoľahlivé, ľahko opraviteľné, bezpečné, priateľské, celkovo efektívne a aby malo aj ďalšie dobré vlastnosti. (SPŠE Prešov, autori: Andrej Tadeáš Bača, a spoluautori Samuel Franko, Patrik Brindza, Alex Removčík a garant experimentu Ján Haluška). Experiment je možné využiť pri návrhu a inštalácii osvetlenia všeobecne. Poznatky nadobudnuté týmto experimentom sa dajú využiť pri výbere najlepšieho, najšetrnejšieho a najprirodzenejšieho umelého svetla. Experiment by mal potvrdiť hypotézu, že umelé osvetlenie by malo čo najviac napodobňovať prírodu. Experiment bude úspešný, ak sa nájde najprirodzenejšie umelé osvetlenie pre ľudský organizmus, živočíchy a pre rastliny. Nominovaný experiment má potvrdiť, že najlepšie technické riešenia sú inšpirované prírodnými a fyzikálnymi zákonmi. Osvetlenie je súčasťou všetkých procesov v prírode – v živote, nemožno ho podceňovať.

 

Do súťaže sa mohli zapojiť žiaci gymnázií a stredných odborných škôl z celého Slovenska. Úlohou prihlásených študentov alebo študentských tímov bolo vytvoriť projekt vedecko-technického experimentu, ktorého výsledky by mali praktický prínos pre ďalší výskum možností života na Marse z pohľadu rôznych vedeckých disciplín: biológie, medicíny, energetiky, techniky a iných.

 

Za Slovenské elektrárne, a. s. informácie poskytla: Marcela Danišová

Spracovala a uverejnila: Mária Izakovičová, NCP VaT pri CVTI SR

Súvisiace:

Hore
Aurelium - centrum vedy
Publikácie Veda v CENTRE
Veda v Centre
Quark_2019
kúpa časopisov jún 2016
TAG Slovenská veda
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Baktérie sú pôvodcovia až približne dvoch tretín alimentárnych ochorení.
Zistite viac