Vedcom z Prešovskej univerzity sa podarilo vyšľachtiť výnimočnú odrodu rumančeka kamilkového

19. júl. 2018 • Biologické vedy

Vedcom z Prešovskej univerzity sa podarilo vyšľachtiť výnimočnú odrodu rumančeka kamilkového

Vedcom z Prešovskej univerzity v Prešove sa podarilo vyšľachtiť novú, ojedinelú odrodu rumančeka kamilkového (Matricariarecutita L.) s názvom Lianka. Proces šľachtenia, ktorý sa realizoval na pôde nezávislého Centrálneho výskumného ústavu testovania odrôd v poľskom SlupiaWielka trval tri roky. Jeho výsledkom je udelenie právnej ochrany na danú odrodu zo strany Úradu Spoločenstva pre odrody rastlín (CPVO) sídliaceho vo Francúzsku.

Jedinečnosť novej odrody spočíva predovšetkým v dostatočnom obsahu, stabilite a značných množstvách liečebne najúčinnejších zložiek. Práve odlišnosť voči iným odrodám, ako aj vyrovnanosť a stálosť rastlinného materiálu, boli kritériami, ktoré rozhodli o vydaní rozhodnutia o vydaní osvedčenia a registrovaného opisu odrody s platnosťou od roku 2018 do roku 2043, čo je celosvetovým úspechom. Pridávajú sa k tomu navyše sofistikované technológie zberu, pozberovej úpravy, extrakcií a destilácií, ktoré sa na východnom Slovensku aktívne využívajú.

Originálne vlastnosti danej odrody približuje doc. RNDr. Ivan Šalamon, CSc., ktorý sa na jej vyšľachtení podieľal viac ako 80 %-ným autorským podielom: „Selekcii našej odrody predchádzalo 25 ročné obdobie štúdia vnútrodruhovej variability rumančeka kamilkového s dôrazom na obsahové látky silice a existenciu štyroch základných chemických typov pre tento rastlinný druh. Využili sa tiež skúsenosti z výskumu slovenských diploidných a tetraploidných odrôd, ktoré majú vysoký obsah silice so značným podielom žiadaných komponentov“. Ako ďalej docent Šalamon uvádza: „...výsledkom šľachtiteľskej práce sa stala odroda rumančeka kamilkového Lianka, vyznačujúca sa veľmi vysokým obsahom /-/-α bisabololu (52 – 55 %) a chamazulénu (18 – 19 %) v silici. Jej obsah v suchých kvetných rumančekových úboroch je na úrovni  0,75 – 0,85 %, pričom ich úroda sa pohybuje až do 500 kg.ha-1“.

Prešovská univerzita v Prešove sa pritom zviditeľnila už v roku 2006 usporiadaním prvého svetového sympózia o výskume, vývoji a produkcii rumančeka kamilkového pod záštitou Medzinárodnej spoločnosti pre záhradnícke vedy (ISHS).

Na celom svete sa šľachtiteľskej práci rumančeka kamilkového venuje veľká pozornosť. Štúdie poukázali na značné spektrum liečebných účinkov, počnúc uľahčovaním trávenia a napomáhaním pri plynatosti, upokojovaním nervovej sústavy, tzn. znižovaním stresu, nervozity a podráždenosti. Rovnako tak pomáha pri liečbe žalúdočných vredov a hemoroidov, skracuje hojenie rán, odrenín, popálenín a natiahnutých svalov, eliminuje menštruačné kŕče, prináša úľavu pri zápalových ochoreniach kĺbov, stimuluje činnosť bielych krviniek a činnosť imunitného systému, obnovuje črevnú mikroflóru, podporuje potenie pri chrípke a prechladnutiach, je nápomocný pri liečení kožných vyrážok, prospieva  vlasom – dáva im pevnosť, lesk a svetlejší nádych a aktívne pomáha pri bolesti hrdla a nádche). Výskyt tohto rastlinného druhu a jeho prírodných látok je však veľmi vzácny.

rumanček kamilkový (Matricariarecutita L.) s názvom Lianka

Celkovým prínosom novej odrody Lianka pre prax je v podobe úplne zaslúženej pozornosti pestovateľov a spracovateľov rumančeka kamilkového na celom svete (Chile, USA, Irán, Egypt, Nepál, India, Albánsko, Juhoafrická republika, Austrália a krajiny EÚ). Aktuálnym príkladom môže byť aktívna pomoc pri zavedení veľkoplošného pestovania rumančeka v minulom roku do Holandska (WesterdijkBiotechnology, Garsthuizen).

Zo strany vedeckých pracovníkov Fakulty prírodných a humanitných vied Prešovskej univerzity sa jedná o ďalší z významných úspechov, keď len prednedávnom prišli s objavom invázneho druhu muchy, ktorá napadá nedozreté zdravé ovocie. Vlani vyšľachtili nový unikátny druh mäty piepornej s názvom Kristínka s veľmi vysokým obsahom mentolu a  pred dvomi rokmi sa zaslúžili o priznanie patentu za vypracovanie unikátnej technológie izolácie prírodných látok z plodov liečivých rastlín.

 

Informácie a foto poskytol: Mgr. Tomáš Burger, PhD., tajomník Fakulty humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity v Prešove

Redigovala: Zuzana Vetrecin Čeplíková, NCP VaT pri CVTI SR

Uverejnila: VČ

 

Súvisiace:

Hore
Veda v Centre
Publikácie Veda v CENTRE
kúpa časopisov jún 2016
Quark_2019
Bratislavská vedecká cukráreň
Aurelium - centrum vedy
TAG Slovenská veda
banner záhrady
Extrapolácie 2019
Zaujímavosti vo vede
Mäsožravé rastliny vo svojom prirodzenom prostredí nenachádzajú dostatok živín v pôde.
Zistite viac