Vedci vyvíjajú slovenské neuropsychologické testy

03. máj. 2017 • Psychologické vedy

Vedci vyvíjajú slovenské neuropsychologické testy

Testami, ktoré sú zamerané na vyšetrovanie jednotlivých psychických (kognitívnych) aspektov, akými sú pozornosť, pamäť, reč, usudzovanie, exekutívne funkcie a iné, sa zaoberá výskumný projekt NEUROPSY. Hlavným cieľom projektu je štandardizácia súboru psychodiagnostických testov. Projekt od roku 2016 realizuje výskumný tím vedený prof. PhDr. Antonom Heretikom, PhD., známym klinickým psychológom a psychoterapeutom, z Katedry psychológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. 

Ide o špeciálne navrhnuté úlohy a jasne definované postupy, ktoré sú testované na osobách – účastníkoch výskumu, spolupracujúcich s administrátorom. Komplexné psychologické testovanie sa uskutočňuje v priebehu jedného stretnutia a trvá približne dve hodiny. Najdôležitejším prínosom projektu je vytvorenie a štandardizácia metód na hodnotenie poznávacích funkcií nášho mozgu, ktoré budú môcť byť použité vo výskumoch, ale aj v klinickej praxi.

Praktický význam neuropsychologického vyšetrenia v praxi pripomína psychologička Mgr. Petra Brandoburová, PhD. „...V Centre Memory n. o. sa špecializujeme na poruchy kognitívnych, čiže poznávacích funkcií a aj na prácu s pacientmi s Alzheimerovou chorobou. Jadro diagnostického procesu tvorí psychologické vyšetrenie využitím nástrojov neuropsychologickej diagnostiky. Výsledky tohto pomocného vyšetrenia umožňujú neurológom alebo psychiatrom stanoviť diagnózu presnejšie a prinášajú informáciu v podobe tzv. kognitívneho profilu daného pacienta.“

Ide podľa nej o identifikáciu oslabených prípadne zachovaných kognitívnych funkcií, ktoré môžu byť neskôr využité ako prostriedok na rehabilitáciu. „Tieto informácie dokážeme využiť pre prospech pacienta v následnej medziodborovej spolupráci. Výsledky slúžia ako podklad pre personalizovaný plán kognitívnej stimulácie na podporu a aktivizáciu niektorých kognitívnych funkcií, či rehabilitácie s cieľom obnovy alebo normalizácie k predchádzajúcemu stavu. V niektorých prípadoch k zmene funkčnosti dochádza v dôsledku ochorenia mozgu alebo úrazu a úplná obnova možná nie je. Vtedy sa viac zameriavame na zlepšenie schopnosti človeka adaptovať sa na zmenené podmienky…,” dopĺňa Mgr. Petra Brandoburová, PhD.

ilustračné foto

Podľa ďalšieho člena výskumného tímu Mgr. Štefana Vanka, PhD., neuropsychologické vyšetrenie je prínosom aj pre diagnostiku v rámci špeciálnych skupín pacientov, akými sú pacienti s duševnými poruchami (napríklad schizofrénia, depresie a ďalšie). Cieľom vyšetrenia je zhodnotenie úrovne fungovania pacienta, jeho kognitívneho profilu a odlíšenie charakteristických prejavov a kognitívnych zmien vyplývajúcich zo základného ochorenia od možného kognitívneho deficitu na základe iného poškodenia mozgu a jeho funkcie.

Neuropsychologická diagnostika je u týchto pacientov viac zameraná na jednotlivé kognitívne funkcie a ich prípadný deficit, a nie na diferenciálnu diagnostiku ako pri klinicko-psychologickom vyšetrení (potvrdenie duševnej poruchy a jej špecifikácia). Ďalším využitím je aj zhodnotenie, ktoré kognitívne funkcie boli primárne narušené – napr. pri schizofrénii je narušenie kognitívnych funkcií jadrovým príznakom často krát už v prodromálnom štádiu (predchádzajúce klinickému prejaveniu sa poruchy v podobe psychopatologických symptómov) alebo sekundárne narušené základným ochorením, teda či sa jedná o funkčnú poruchu v dôsledku psychickej poruchy a nie nezvratný proces organického poškodenia daných funkcií a jej neurofyziologických korelátov (častí mozgu).

Pri vyšetrení sa zameriava aj na posúdenie schopností ovládania afektov a či sú emocionálne a osobnostné charakteristiky narušené, resp. zmenené prebiehajúcim psychickým ochorením. Po preliečení psychickej poruchy, resp. zastabilizovaní pacienta v jej prejavoch, diagnostika slúži na preskúmanie keďže liečba bola úspešná (kognitívny deficit býva pri mnohých duševných poruchách dočasný, viazaný na prítomnosť duševnej poruchy).

Pri niektorých diagnózach (napr. schizofrénii) sa stanovuje miera získaného deficitu a vytvára sa vhodný rehabilitačný plán pre pacienta a aj návrh celkového prístupu k nemu (napr. depresívny pacient môže mať znížené psychomotorické tempo alebo narušené pamäťové schopnosti a teda nemusí rozumieť a pamätať si, čo mu lekár hovoril ohľadne zásad jeho liečby). Znižuje sa tým následok kognitívnych deficitov, psychosociálnych ťažkostí a má to dopad na kvalitu života pacientov.

 

WEBOVÁ STRÁNKA PROJEKTU NEUROPSY

 

Informácie poskytla: Psychologička Mgr. Petra Brandoburová, PhD., ktorá pracuje v ambulancii klinickej psychológie Centra MEMORY n. o. a pod supervízou v oblasti dopravnej psychológie

Spracovala: Slávka Habrmanová, NCP VaT pri CVTI SR

Ilustračné foto: Pixabay.com

Uverejnila: ZVČ

Súvisiace:

Podujatia
prezentácia|Science Slam SAV 2020
26. feb. 2020 18.00 hod.
prednáška|Večer zVEDAvých 2020-07
22. júl. 2020 18.30 hod.
Hore
Veda v CENTRE 12/2020
Quark_01/2021
Aurelium - centrum vedy
Quark 25 rokov
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Úroveň hladiny morí sa v minulosti o rád alebo viac odlišovala od súčasného stavu.
Zistite viac