Vedci v Brne vyvrátili hypotézu týkajúcu sa ozónovej diery

16. feb. 2018 • Environmentálne inžinierstvo

Vedci v Brne vyvrátili hypotézu týkajúcu sa ozónovej diery

Tím vedcov z Ústavu prístrojovej techniky AV ČR v Brne zmenil doterajšiu mienku o vzniku ozónových dier nad Arktídou a Antarktídou. Vedci skúmali takzvané ľadové kvety, prírodné útvary, o ktorých sa súdilo, že majú vplyv na ničenie ozónovej vrstvy. Výsledky bádania boli uverejnené aj vo vedeckom časopise Atmospheric Chemistry and Physics.

Čo sú ľadové kvety

Keď sa povie ľadové kvety, predstavíme si väčšinou zamrznuté okná plné nádherných obrazcov, prípadne ich priemyselný ekvivalent v spreji, ktorého nastriekaním na sklo vytvoríme zasneženú atmosféru v podstate kedykoľvek. Vo vedeckom svete sú ale ľadové kvety prírodné útvary, ktoré vyrastajú z povrchu novo vytvoreného ľadu, a to pri nízkych okolitých teplotách. Najčastejšie je nájdeme v polárnych oblastiach a vôbec nevyzerajú ako to, čo nám v zime mráz kreslí na okná: majú jemnú štruktúru, tvar podobný listu papradia a sú až trikrát slanšie ako morská voda. To je dôležitý detail: tak slané sú preto, že do seba dokážu z morskej vody nasávať soľ. Preto sú pokladané za významný zdroj slaných aerosólov v polárnych oblastiach. Ešte donedávna vedci predpokladali, že sa krehké ľadové kvety rozpadajú a následne sú vetrom unášané do atmosféry a stanú sa významným povrchom pre priebeh chemických reakcií v atmosfére – napríklad „brómovú explóziu".

ľadové kvety (Zdroj: Pixabay.com)Ľadové kvety a ozónová diera

To, čo sme pre lepšiu predstavivosť nazvali brómovou explóziou je v skutočnosti intenzívne uvoľňovanie brómu z morskej soli do atmosféry. Uvoľnený bróm potom ničí ozón v atmosfére. Slaný aerosól tak vo veľkej miere prispieva k tvorbe polárnych ozónových dier nad Arktídou a Antarktídou. A to je presne dôvod, prečo sa vedci zaujímali o ľadové kvety  existovalo podozrenie, že na začiatku sú nevinne vyzerajúce prírodné útvary s romantickým názvom a na konci ozónová diera.

„Na rozdíl od předpokladu, že se polární ledové květy, vyrůstající z povrchu ledu, rozpadají na množství malých slaných částic, které narušují ozonovou vrstvu, jsme prokázali opak,“ povedal vedúci skupiny vedcov Vilém Neděla z Ústavu prístrojovej techniky AV ČR.

Z dvojročného výskumu tímu Viléma Neděly vyplýva, že ľadové kvety pravdepodobne nie sú priamym zdrojom slaných aerosólov a dôvodom vzniku polárnych ozónových dier. Pre svoje pozorovania si vedci najprv museli upraviť špeciálny environmentálny rastrovací elektrónový mikroskop. Je prispôsobený pre štúdium prostredia blízkeho polárnym oblastiam. Mikroskop umožňuje pozorovať dynamiku povrchu ľadu pri teplote blízkej topeniu, alebo riadenou sublimáciou ľadových kvetov.

Při pozorování pod mikroskopem byly ledové květy flexibilní a přilnavé a nedocházelo k jejich rozpadu na slané mikročástice," doplnil Vilém Neděla.

Experimenty vedeckého tímu, na ktorom sa podieľajú aj vedci z Masarykovej univerzity a Univerzity v Cambridge majú obrovský význam pre pochopenie vlastností ľadu a environmentálne modelovanie procesov v atmosfére.

 

Informácie poskytla: Pavla Schieblová z Ústavu prístrojovej techniky Akadémie vied ČR

Spracovala a uverejnila: Mária Izakovičová, NCP VaT pri CVTI SR

Ilustračné snímky: Pixabay.com

 

 

Hore
Noc výskumníkov 2019
kúpa časopisov jún 2016
Atmosféra počas TVT 2018
Publikácie Veda v CENTRE
Aurelium - centrum vedy
Vedec roka 2018
QUARK
Prechod VK na VND - leto
fotografická súťaž TVT 2019
TVT 2018 články
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Spektrum vedy
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Počas konjunkcie je planéta Neptún nepozorovateľná, pretože vychádza a zapadá so Slnkom.
Zistite viac