Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Vedci sú na stope nových meteorických rojov

VEDA NA DOSAH

Ilustračné foto: atmosféra; Pixabay.com /Dieter_G/

Meteoroidy sú väčšie alebo menšie prachové zrná uvoľnené najčastejšie z kometárnych jadier, niekedy z povrchu asteroidu. Teleso, z ktorého sa daný meteoroid uvoľní, sa zvykne nazývať jeho materské teleso. Často sa meteoroidy uvoľňujú z povrchu materského telesa kontinuálne na dlhšom časovom úseku, najmä keď teleso prechádza blízko Slnka.

Vedci z Astronomického ústavu SAV predpokladajú existenciu nových meteorických rojov. Študujú prúdy meteoroidov minimálne ôsmich komét, ktoré zatiaľ neboli uvažované ako materské telesá. Zároveň to má umožniť konfrontáciu s reálnymi meteormi z databáz a zistiť pôvod niektorých existujúcich rojov. Zaoberajú sa projektom Dynamika prúdov meteoroidov vybraných komét a ďalších malých telies v Slnečnej sústave (Dynamics of the meteoroid streams of selected comets and other small objects in the Solar System), pričom zodpovedným riešiteľom je RNDr. Luboš Neslušan, CSc., Astronomický ústav SAV.

RNDr. Luboš Neslušan, CSc. vysvetlil, že projekt sa venuje oblasti výskumu malých telies v Slnečnej sústave, za ktoré sú považované asteroidy, kométy, objekty v páse za dráhou Neptúna a meteoroidy. „Vplyvom rozličných porúch, gravitačných od planét alebo negravitačných, ako je slnečné žiarenie a slnečný vietor, sa meteoroidy dostávajú aj na dráhy, ktoré sú značne odlišné od dráhy prúdu. Ich príslušnosť k prúdu sa tým stráca a tieto meteoroidy začnú byť klasifikované ako sporadické. Avšak predtým, než sa signifikantná časť meteoroidov daného prúdu stane sporadickou, prekoná nezriedka zaujímavý dynamický vývoj v rámci prúdu. Gravitačné poruchy planét často pôsobia systematicky a časť alebo aj viac častí prúdu rozdelia na ´vlákna´, resp. alternatívne koridory. Tieto môžu byť celkom inde ako pôvodný koridor, no pritom zostávajú kompaktné. Ak viaceré koridory toho istého prúdu vedú cez dráhu Zeme, v jej atmosfére môže byť detegovaných viacero meteorických rojov od toho istého materského telesa. Keďže ale alternatívne koridory sú v priestore inde, ako je dráha materského telesa, vzťah meteoroidov v nich s materským telesom je pomerne ťažké odhaliť. Dá sa to len modelovaním prúdu daného materského telesa a sledovaním jeho dráhového vývoja v Slnečnej sústave.“

V rámci tohto projektu sa vedci venujú aj dynamike vzdialených objektov obiehajúcich okolo Slnka po dráhach, ktoré sa nachádzajú za dráhou Neptúna. Tieto objekty sa vo všeobecnosti nazývajú „transneptúnické objekty” (TNO) a ide o objekty, ktoré vznikali v počiatkoch formovania sa Slnečnej sústavy a predstavujú tak „akýchsi poslov z veľmi dávnych čias”, uvádza RNDr. Luboš Neslušan, CSc. „Štúdiom ich vlastností sa môžeme dozvedieť veľmi veľa dôležitých informácií o prapočiatkoch Slnečnej sústavy, jej následného vývoja, ktorý po miliardách rokoch smeroval až k samotnému vzniku života na Zemi.“

Prúdy meteoroidov pochádzajú najmä z periodických komét, no len malá časť potenciálnych kometárnych materských telies bola z tohto hľadiska preskúmaná, pripomína zodpovedný riešiteľ projektu. Cieľom je teda modelovanie prúdov meteoroidov ďalších komét, pričom sa zameriavajú najmä na dlhoperiodické kométy. „Pri modelovaní prúdov je v ďalšej fáze vždy nutné nájsť teoretický, na základe modelu predpovedaný meteorický roj v databáze dráh reálne pozorovaných meteorov. V existujúcich, stále sa rýchlo rozrastajúcich databázach meteorov, sú však udané len dáta o individuálnych meteoroch, ale nie je udaná (ak je, tak často nespoľahlivo) príslušnosť daného meteoru k meteorickému roju, resp. k sporadickému pozadiu. Daný roj je potrebné po každej predpovedi z databázy odseparovať.“

Ilustračné foto: meteorický dážď; Pixabay.com /zjxte/

Ďalším cieľom projektu je navrhnúť vhodnú metódu separácie všetkých rojov z databázy a aj ju vykonať aspoň pre všeobecne dostupné databázy Meteorického dátového strediska Medzinárodnej astronomickej únie. Cieľom projektu v časti týkajúcej sa dynamiky TNO je skúmanie vplyvu tzv. sekulárnych rezonancií na mechanizmus vzniku „jadra” Edgeworth-Kuiperovho pásu (EKB), ktorý podľa najnovšej hypotézy vznikol pri krátkej náhlej zmene tempa migrácie Neptúna smerom od Slnka, v ranných fázach vývoja Slnečnej sústavy. „Okrem toho budeme študovať dynamiku Kentaurov, ktoré sú prechodovou populáciou medzi EKB a kométami Jupiterovej rodiny. Cieľom takejto štúdie bude analýza prechodových škál (časových) a tiež efektivita záchytu Kentaurov obrími planétami (Jupiter, Saturn, Urán, Neptún).“ 

V súčasnosti vedci študujú prúd dlhoperiodickej kométy C/1975 T2 (Suzuki-Saigusa-Mori). Okrem toho overujú novú metódu separácie rojov z databázy videometeov, ktorú navrhli, a taktiež skúšajú aplikovať Pearsonov test na stanovenie pravdepodobnosti, že vybraný roj nie je len náhodné zoskupenie meteorov v príslušnom fázovom priestore elementov dráh. „Momentálne tiež analyzujeme rôzne počiatočné konfigurácie obrích planét a pripravujeme vstupné parametre do ďalšej fázy, v ktorej budeme vykonávať rozsiahle simulácie vývoja obrích planét pod vplyvom vonkajšieho prostredia v protoplanetárnom disku, kde sa nachádzalo pomerne veľké množstvo planetesimál, z ktorých sa nesformovala žiadna ďalšia planéta, ale ich spoločný vplyv na obrie planéty bol významný a spôsoboval migráciu jednotlivých planét. Konkrétne nás najviac zaujíma planéta Neptún, ktorá sa kvôli tomuto vplyvu pohybovala špirálovito smerom od Slnka,“ uvádza RNDr. Luboš Neslušan, CSc.

Dopĺňa ešte, že hlavným prínosom projektu pre verejnosť sú encyklopedické poznatky (uspokojenie zvedavosti ľudí) o meteorických rojoch, ich vzniku, výskyte v medziplanetárnom priestore, atď. „A taktiež poznatky o vzniku EKB, a tým istého aspektu scenára, ako vznikala planetárna sústava, v ktorej žijeme. Aj detailnejšie poznanie dynamiky Kentaurov môže byť dôležité, keďže ich dráhy sa na škále niekoľko stotisíc až niekoľko málo miliónov rokov menia a niektoré z nich môžu preniknúť do oblasti terestrických planét a ohroziť Zem.“

Projekt je realizovaný v období 1. 1. 2018 – 31. 12. 2021.

 

Informácie poskytol: RNDr. Luboš Neslušan, CSc., Astronomický ústav SAV

Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR

Ilustračné foto: Pixabay.com /Dieter_G; zjxte/

Uverejnila: VČ

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky