Vedci strávili viac než rok na Arktíde. Pozorovali, ako podlieha otepľovaniu


Vedci strávili viac než rok na Arktíde. Pozorovali, ako podlieha otepľovaniu

Framský prieliv medzi Grónskom a Svalbardom je kanálom pre mikroplasty z Arktídy a severného Atlantického oceánu. Vedci z Inštitútu Alfreda Wegenera ich v ňom našli v mimoriadne vysokých koncentráciách. Foto: Stefanie Arndt Zdroj: Instagram AWI

Najväčšia polárna expedícia na svete sa v pondelok vrátila z Arktídy do Nemecka. Experti 17 národností strávili na severnom póle 389 dní a priviezli so sebou aj 1 000 vzoriek ľadu, ktoré im pomôžu predpovedať zmeny podnebia na najbližšie roky až desaťročia.

Nemecký výskumný ľadoborec Polarstern vyplával na severný pól, epicentrum klimatických zmien, z nórskeho prístavu Tromsø 20. septembra 2019. Misiu lode známu ako MOSAiC (skratka Multidisciplinárne zhromažďovacie observatórium pre štúdium arktického podnebia) riadi Inštitút Alfreda Wegenera (AWI) pre polárny a morský výskum v Bremerhavene v Nemecku. Táto organizácia vykonáva výskum v Arktíde, Antarktíde a iných primárne studených miestach Zeme.

Expedícia MOSAiC trvala 389 dní a mala päť etáp. Vystriedalo sa na nej spolu 442 vedcov, členov posádky, pozorovateľov a novinárov. Zapojilo sa do nej 7 lodí, niekoľko lietadiel a vyše 80 inštitúcií z 20 krajín. AWI uvádza, že vedci 17 národností pochádzali z 37 krajín, no mali spoločný cieľ. Ním bolo preskúmať zložité vzťahy v klimatickom systéme medzi atmosférou, ľadom a oceánom, ako aj život v strednej Arktíde, aby získali lepšiu predstavu o klimatických modeloch.

Vedci považovali za potrebné stráviť celý rok v Arktíde, aby mohli pozorovať zmeny v ľade, keď vplyvom rastúceho mrazu hrubne a s pribúdajúcou teplotou sa roztápa. Dopad klimatickej krízy nie je nikde taký citeľný ako na zemských póloch, takže zhromažďovanie týchto informácií je zásadné. Vedci ich použijú na vytvorenie klimatických modelov, ktoré by mohli pomôcť predpovedať environmentálne javy ako horúčavy a silné dažde. Mohli by im tiež pomôcť zistiť, ako bude vyzerať naše podnebie v nasledujúcich 5, 10, 50 alebo dokonca 100 rokoch. Vedci však skúmali aj život pod ľadom, rastlinný planktón a baktérie. Predpokladajú, že analyzovanie vzoriek a dát zozbieraných počas expedície potrvá ešte dva roky.

Na foto: Ľadoborec Polarstern medzi roztápajúcimi sa kryhami. Foto: Steffen Graupner Zdroj: Instagram AWIĽadoborec Polarstern Foto: Steffen Graupner. Zdroj: Instagram AWI

Arktický ľad umiera

Už teraz však vedci vedia s istotou povedať, že Arktída sa mimoriadne rýchlo otepľuje, tým pádom sa aj dramaticky mení. „Videli sme, ako arktický ľad umiera," hovorí Prof. Markus Rex, vedúci expedície MOSAiC. „ V lete sme boli svedkami rozsiahleho topenia ľadu a erózie dokonca aj na severnom póle. Ak nevyvinieme okamžité a cielené úsilie v boji proti otepľovaniu podnebia, čoskoro uvidíme arktické letá bez ľadu, čo bude mať nevyčísliteľné následky na naše počasie a podnebie,“ varuje Markus Rex.

Autor článku o expedícii MOSAiC v magazíne Nature vysvetľuje, že Arktída riadi, ako rýchlo sa zahrieva zvyšok Zeme, a to aj pri vývoji počasia v New Yorku, Londýne a Pekingu. „Aj keď zatiaľ v zime zostáva stredná Arktída fascinujúcou zamrznutou krajinou, ľad je tam len o polovicu hrubší ako pred 40 rokmi a zimné teploty, s ktorými sme sa stretli, boli takmer vždy o desať stupňov vyššie ako tie, ktoré zažil Fridtjof Nansen (nórsky vedec a prieskumník Grónska aj Arktídy — pozn. red.) pri svojom prelomovom výskume pred vyše 125 rokmi,“ porovnáva Markus Rex.

Tieto zistenia podporujú aj satelitné snímky Američanov, ktoré ukazujú, že ľadová pokrývka v Severnom ľadovom oceáne sa zmenšila na druhú najmenšiu úroveň od začiatku satelitného pozorovania v roku 1979. V polovici septembra pokrývala iba 3,8 milióna štvorcových kilometrov, čo je o 0,5 milióna km² viac ako historické minimum v roku 2012.

Americká výskumníčka Radiance Calmer z Coloradskej univerzity, ktorá sa zúčastnila expedície MOSAiC od júna do septembra, považuje chvíle, ktoré zažila pri chôdzi po pobrežnom ľade za magické. „Ak sa sústredíte, môžete cítiť pohyb ľadu. Je dôležité venovať čas aj pozorovaniu,“ cituje ju Norway Today.

Na foto: Ľadové medvede, matka a mláďa. Foto: Na foto: Ľadoborec Polarstern medzi roztápajúcimi sa kryhami. Foto: Lianna Nixon Zdroj: Instagram AWIVedci varujú, že pre globálne otepľovanie môže na Arktíde vyhynúť väčšina ľadových medveďov. Foto: Lianna Nixon Zdroj: Instagram AWI

Pre Covid–19 sa expedícia predĺžila o 2 mesiace

Napriek tomu, že Arktída sa zásadne otepľuje, zima vedcov poriadne potrápila. Podľa Nature od polovice decembra 2019 do začiatku marca 2020 čelili na lodi tým najnebezpečnejším podmienkam na Zemi: neustálej tme, teplotám, ktoré môžu za pár minút spôsobiť omrzliny (až -39,5 °C ­— pozn. red.) a hrozbe ľadových medveďov. „Cítite silu prírody,“ hovorí Giulia Castellani, polárna vedkyňa z Inštitútu Alfreda Wegenera. „Uvedomujete si, že vonku neprežijete. Je tma a zima. Je to veľká výzva.“ Vzduch v najvyššej časti lode bol niekedy len o 5 °C teplejší ako vzduch tesne nad povrchom ľadu. Vedcov však prekvapilo, že našli prosperujúci ekosystém v hlbokých vodách oceánu, kam už nepreniká svetlo, a veľmi neočakávali, že tam bude život.

Na jar vedeckú misiu nepriamo narušila pandémia nového koronavírusu. Ľadoborec Polarstern opustil ľadové kryhy, aby sa na ňom tak, ako to bolo v pláne, vymenila posádka vedcov. Novú skupinu výskumníkov mali dopraviť ďalšie lode a lietadlá priamo na ľadoborec, ale pre medzinárodné obmedzenia v doprave to bolo v danom čase nereálne. Výprava na severný pól sa preto napokon predĺžila o dva mesiace. Prof. Markus Rex hovorí, že napriek tomu bola úspešná. BBC píše, že jeho predpokladom je pravdepodobná schopnosť vedcov vytvoriť model arktického počasia v počítači na základe zozbieraných dát.

Avšak Markuse Rex zdôrazňuje, že arktický morský ľad nie je len dôležitou súčasťou globálneho klimatického systému. „Je to tiež jedinečný ekosystém, základ života mnohých domorodých spoločností, ríša fascinujúcej a bezkonkurenčnej krásy. Mali by sme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme ju uchovali pre ďalšie generácie.“

Galina Lišháková

Zdroje: www.awi.de

www.nature.com

www.norwaytoday.info

www.bbc.com

www.instagram.com/awiexpedition/

 

Súvisiace:

Hore
Vedecká cukráreň 10/2020
Veda v CENTRE 10/2020
sutaz FB TVT 2020
Noc výskumníkov 2020
Veda v CENTRE / Vedecká kaviareň 9/2020
Quark_10/2020
TVT2020 prihlasovanie
Agrofilm
Aurelium - centrum vedy
Quark 25 rokov
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Prióny, t. j. infekčné bielkoviny, spôsobujú závažné neurodegeneratívne ochorenia nazývané prionózy.
Zistite viac