Vedci si vymenili poznatky o metódach riešenia potravinovej krízy


Vedci si vymenili poznatky o metódach riešenia potravinovej krízy

Český Olomouc navštívili zahraniční odborníci, ktorí skúmajú dedičné informácie dvoch významných plodín – pšenice a banánovníka. O najnovších poznatkoch informovali na sympóziu Advances in Plant Genomics for Crop Improvenment. Pracovisko Ústavu experimentální botaniky AV ČR, ktoré je súčasťou Centra regionu Haná pro zemědělský a biotechnologický výzkum ho organizuje pod hlavičkou českého výskumného programu „Strategie AV21 Potraviny pro budoucnost.“

Na medzinárodnej akcii, ktorá sa konala 13. júla 2018, historicky prvýkrát prednášali a diskutovali vedci, ktorí skúmajú dedičnú informáciu u dvoch úplne odlišných rastlín – pšenice a banánovníka. Metódy molekulárnej genomiky sa totiž využívajú pri výskume obidvoch plodín. „Naše centrum patří k zakládajícím členům světových konsorcií pro čtení genomu pšenice i banánovníku a významně se podílí na těchto důležitých projektech,“ hovorí vedúci olomouckého centra Ústavu experimentálnej botaniky AV ČR Jaroslav Doležel. „Metody, které se vyvíjejí u pšenice, je možné s výhodou aplikovat i u banánovníku, a tím urychlit jeho šlechtění. Věřím, že výměna zkušeností celosvětově uznávaných odborníků posune výzkum dopředu,“ dodáva.

Jaroslav Doležel – vedúci olomouckého centra Ústavu experimentální botaniky AV ČR Na sympóziu vystúpili rečníci z Belgicka, Nemecka, Francúzska, Tanzánie, Ugandy a USA. Jedným z najvýznamnejších hostí bol odborník na výskum DNA banánovníka Rony Swennen z Belgicka, ktorý riadi rozsiahly medzinárodný program zameraný na šľachtenie banánovníka v Afrike, ktorý podporuje Nadace Billa a Melinda Gatesová a na ktorom sa podieľa aj olomoucke pracovisko.

Pšenica od čítania DNA ku skúmaniu starých odrôd a planých príbuzných druhov

Dopoludňajší program sympózia patril výskumu jednej z najdôležitejších plodín na svete, pšenici. Jej obrovskú dedičnú informáciu tvorí viac ako 16 miliárd písmen dedičného kódu, a je tak šesťkrát väčšia ako u človeka. Vedcom sa ju podarilo už kompletne prečítať a tento rok bude publikovaná konečná verzia jej sekvencie. Na sympóziu sa okrem iného hovorilo o tom, že sa v súčasnosti skúma rozmanitosť dedičnej informácie tejto plodiny. Bádateľov zaujíma génové bohatstvo rôznych odrôd, ktoré chcú využiť pri šľachtení ako zdroj dôležitých génov. Súčasne sa snažia lepšie spoznať samotnú funkciu dedičnej informácie a okrem iného aj to, ako ovplyvňuje kvalitu zrna, výnos a odolnosť voči chorobám a škodcom.

Banánovník ako významný zdroj výživy svetovej populácie

Na záchrane génového bohatstva banánovníka sa podieľajú aj olomouckí vedci. Banánovník je v mnohých ohľadoch protipólom k pšenici, čo sa týka aj dedičnej informácie, ktorá je v porovnaní s pšenicou tridsaťkrát menšia. Jaroslav Doležel upozorňuje na rozdiely v rozsahu vedeckého výskumu: „Zatímco na obiloviny a zejména pšenici se celosvětově soustřeďuje velká pozornost, banánovník je ve výzkumu poněkud opomíjenou plodinou. Přitom ale hraje významnou roli při zajišťování výživy velké části rozvojového světa, kde trpí mnoho obyvatel nedostatkem potravy. V těchto zemích jsou právě škrobové typy banánů základní potravinou.“

Kým pšenica sa množí semenami, pestované odrody banánovníkov semená nemajú a množia sa klonovaním. Na plantážach preto majú všetky rastliny rovnakú dedičnú informáciu, čo umožňuje rýchle šírenie chorôb a množenie škodcov. Chemické ošetrenie ničí životné prostredie a pestovatelia v rozvojových krajinách si ho často ani nemôžu dovoliť. Jediným riešením je preto šľachtenie odolných odrôd. Olomoucké pracovisko Ústavu experimentální botaniky AV ČR k tomuto úsiliu prispieva lúskaním dedičnej informácie hlavných pestovaných typov banánovníka, analýzami šľachtiteľských materiálov a tiež štúdiom génového bohatstva pestovaných odrôd i planých druhov.

 

Autori: Luděk Svoboda, Divize vnějších vztahů SSČ AV ČR, a Radoslava Kvasničková, Ústav experimentální botaniky AV ČR Foto: Pavlína Jáchimová, Divize vnějších vztahů SSČ, Miroslav Bednařík

Zdroj:

Akademie věd Českej republiky Strategie AV 21

Spracovala a uverejnila: Mária Izakovičová, NCP VaT pri CVTI SR

Foto titulka: Pixabay.com

 

 

Hore
Bratislavská vedecká cukráreň
Aurelium - centrum vedy
Veda v Centre
Publikácie Veda v CENTRE
kúpa časopisov jún 2016
Quark_2019
TAG Slovenská veda
banner záhrady
Extrapolácie 2019
Zaujímavosti vo vede
Vedci zistili, že na bunkovej úrovni je človek vlastne baktéria. (Projekt: Ľudský mikrobióm)
Zistite viac