Vedci pracujú na lepšom pochopení problémov s nadváhou

07. jún. 2019 • Klinické lekárske vedy

Vedci pracujú na lepšom pochopení problémov s nadváhou

V dnešnej dobe rozvoja informačných a komunikačných technológií má veľká väčšina populácie sedavý spôsob života. Na jednej strane to prináša komfort a možnosti, ktoré sme si donedávna nevedeli ani predstaviť; na druhej strane s tým ruka v ruke dochádza k medzerám v správnej životospráve, dostavujú sa zdravotné komplikácie a nezriedka aj obezita.  

MUDr. Žofia Rádiková, PhD. z Ústavu klinického a translačného výskumu, Biomedicínske centrum SAV, vysvetlila, že obezita vedie k vážnym zdravotným problémom, ako sú kardiovaskulárne ochorenia (CVD), diabetes mellitus 2. typu (T2DM) a nádorové ochorenia. Celosvetovo je viac ako 400 miliónov dospelých obéznych a 1,6 miliardy dospelých trpí nadváhou.

„Osobám s nadváhou a obezitou sa odporúča nasledovať dve hlavné rady na zníženie rizika zdravotných problémov, na prevenciu a liečbu obezity a metabolického syndrómu – znížiť kalorický príjem a zvýšiť fyzickú aktivitu. Je potrebné zdôrazniť, že prospešné účinky cvičenia (zníženie krvného tlaku, zmenšenie obvodu pásu, zlepšenie kardiorespiračných funkcií, atď.) nie sú závislé na samotnom chudnutí a možno ich dosiahnuť aj pri nižšej ako očakávanej strate hmotnosti pri cvičení,“ uviedla odborníčka.

Cieľom projektu Úloha myokínov a adipokínov v zlepšení kardiometabolických parametrov pri zmene životného štýlu osôb so sedavým spôsobom života, v rámci ktorého MUDr. Žofia Rádiková, PhD. pôsobí ako zodpovedná riešiteľka, je na systémovej úrovni posúdiť vplyv myokínov, tvorených v kontrahujúcom sa kostrovom svale počas cvičenia na produkciu adipokínov v tukovom tkanive a ich vzťah k inzulínovej citlivosti.

Čiastkové ciele projektu sú zamerané na zodpovedanie viacerých otázok. Základnou je, či zaúčinkuje zmena životného štýlu. Ňou sa myslí 8-týždňový program pozostávajúci z aeróbneho cvičenia strednej intenzity 150 minút týždenne a diéty s 30 % redukciou kalorického príjmu. Ďalej, či dochádza k vzájomnému „cross-talku“ medzi myokínmi a adipokínmi, ktorého dôsledkom je zlepšenie inzulínovej citlivosti.

„S cieľom prispieť k pochopeniu predpokladanej komunikácie medzi myokínmi a adipokínmi na jednej strane a ich cieľovými tkanivami na strane druhej, budeme skúmať vplyv intervenčného programu na plazmatické koncentrácie vybraných adipokínov (adiponektín, leptín a rezistín) a myokínov (irisín, myostatín, a myonektín) vo vzťahu k očakávaným antropometrickým a kardiometabolickým zmenám,“ priblížila odborníčka.

Podrobnejšie rozoberá jednotlivé odborné výrazy:

Adiponektín je považovaný za ochranný hormón tukového tkaniva vo vzťahu k T2DM, ateroskleróze a rozvoju CVD. Jeho znížené koncentrácie možno nájsť u obéznych jedincov. Údaje o vplyve cvičenia na koncentrácie adiponektínu sú stále nejednoznačné.

Leptín znižuje chuť do jedla, kontroluje telesnú hmotnosť, odráža množstvo energie uloženej v tukovom tkanive, reguluje neuroendokrinné, reprodukčné, hemopoetické a imunitné funkcie. Jeho koncentrácia pozitívne koreluje s množstvom telesného tuku. Pôvodný účinok leptínu v rozvoji obezity je ochranný, avšak leptínová rezistencia, prítomná u obéznych jedincov a spojená s inzulínovou rezistenciou a CVD, mení leptín na negatívny faktor. Štúdie týkajúce sa vplyvu cvičenia na hladiny leptínu priniesli rozporné výsledky.

Rezistín je produkovaný zápalovými bunkami (makrofágmi) v tukovom tkanive. Jeho zvýšené hladiny sa zdajú byť spojené s vyšším rizikom T2DM, inzulínovou rezistenciou, zvýšenými zápalovými markermi a aterosklerózou. Je považovaný za potenciálny spájací článok medzi zápalom a metabolickými ochoreniami. Úloha rezistínu pri obezite a inzulínovej rezistencii u ľudí zostáva kontroverzná a údaje o zmenách hladiny rezistínu v odpovedi na chudnutie alebo cvičenie sú rozporuplné.

MUDr. Žofia Rádiková, PhD. ďalej uvádza: „Podobne ako tukové tkanivo, kostrový sval hrá dôležitú úlohu nielen pri motorických funkciách a energetickom metabolizme, ale je okrem toho zodpovedný za syntézu a uvoľňovanie proteínov, nazývaných myokíny.“

Myokíny, rovnako ako adipokíny a ďalšie „organokíny“ sa podľa odborníčky podieľajú na komunikácii medzi orgánmi (kostrový sval, tuk. tkanivo, pečeň, mozog, pankreas, atď.) na auto, para- a endokrinnej úrovni.

„Produkcia mnohých myokínov je ovplyvnená svalovými kontrakciami, teda fyzická aktivita alebo nečinnosť môže ovplyvniť ich hladiny a ich dopad na cieľové tkanivá. Doteraz boli identifikované stovky myokínov, ktoré sú zapojené do myogenézy, regenerácie, diferenciácie, transformácie a smrti svalových buniek a tiež môžu sprostredkovať priaznivý účinok cvičenia na iné orgány a systémy. Ich osobitnú úlohu v prevencii inzulínovej rezistencie, zápalu, obezity a metabolických porúch je potrebné objasniť.“

Zodpovedná riešiteľa projektu vysvetľuje:

Irisín stimuluje hnednutie podkožného tukového tkaniva na metabolicky aktívny béžový tuk. To môže zvýšiť bazálny metabolizmus a výdaj energie, čo vedie k strate hmotnosti . Údaje o účinku cvičenia na plazmatické koncentrácie irisínu zostávajú nejednoznačné.

Myostatín je negatívny regulátor myogenézy, narúša proces regenerácie svalov tým, že potláča aktiváciu satelitných buniek, proliferáciu a diferenciáciu myoblastov a vyvoláva svalovú atrofiu. Zvýšené hladiny myostatínu boli nájdené u kachektických a sarkopenických pacientov; jeho hodnoty sú spojené s obezitou a T2DM. Myostatín-deficientné myši majú viac svalovej hmoty, menej tuku a zvýšenú inzulínovú citlivosť.

Myonektín má zrejme súvis s metabolizmom lipidov, stimuluje vychytávanie voľných mastných kyselín v tukovom tkanive a pečeni, nemá žiadny vplyv na lipolýzu a homeostázu glukózy v tukovom tkanive. Uvažuje sa, že tento myokín informuje ďalšie orgány o stave živín a podporuje ich prijímanie a ukladanie. Údaje o regulácii hladín myonektínu cvičením sú nejednotné; jeho expresia môže byť regulovaná leptínom, ale jeho sekrécia spúšťaná nutričným stavom.

Zodpovedná riešiteľka ešte priblížila, že v prvej časti projektu (2018 – 2019) bude prebiehať nábor dobrovoľníkov a budú sa vykonávať úvodné vyšetrenia – vyšetrenie pokojového metabolizmu (RMR), meranie zloženia tela (tuková hmota, beztuková hmota, % telesného tuku) s použitím bioimpedančnej metódy a meranie kožnej riasy kalipometrom, vyhodnocovanie fyzickej zdatnosti pomocou bicyklovej ergospirometrie, orálny glukózový tolerančný test a stanovenie základných biochemických a metabolických parametrov v krvi.

Dobrovoľníci absolvujú 8 týždňový program zahŕňajúci aeróbnu fyzickú aktivitu (150 minút týždenne) a stravu s redukciou 30 % energetického príjmu. Následne sa vykonajú rovnaké vyšetrenia ako pri zaradení do štúdie.

„Celkovo plánujeme dokončenie stanoveného programu u 45 jedincov. V druhom a treťom roku (2019, 2020), plánujeme kompletizovať klinické vyšetrenia všetkých dobrovoľníkov. Vykoná sa analýza vzoriek krvi. Všetky získané a merané parametre budú priebežne vyhodnocované,“ dodáva MUDr. Žofia Rádiková, PhD. s tým, že v treťom roku (2020) sa dokončia všetky analýzy odobratých vzoriek krvi. „Vyhodnotia sa všetky parametre a vykoná sa konečná štatistická analýza všetkých dát. Výsledky projektu budú sumarizované a pripravené pre prezentáciu na domácich i medzinárodných konferenciách a pre publikáciu v medzinárodných časopisoch.“

 

Odborný garant textu: MUDr. Žofia Rádiková, PhD., Ústav klinického a translačného výskumu, Biomedicínske centrum SAV

Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR

Ilustračné foto: Pixabay.com /TeroVesalainen/

Uverejnila: VČ

Hore
výtvarná súťaž TVT 2019
Aurelium - centrum vedy
Vedec roka 2018
QUARK
Prechod VK na VND - leto
fotografická súťaž TVT 2019
Noc výskumníkov 2019
kúpa časopisov jún 2016
Atmosféra počas TVT 2018
TVT 2019
Publikácie Veda v CENTRE
TVT 2018 články
TAG História
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Spektrum vedy
TAG Slovenská veda
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Mliečny proteín Laktoferín je najmä v materskom mlieku, no prítomný je aj v slinách, slzách a moči.
Zistite viac