Vedci objavili nášho najstaršieho netopiera. Má 26 a pol roka

12. feb. 2020 • Biologické vedy

Vedci objavili nášho najstaršieho netopiera. Má 26 a pol roka

Kolónia podkovárov veľkých. Foto: Štefan Matis, chiropterológ zo Správy Národného parku Slovenský kras

Odborníci na netopiere počas každej zimy skontrolujú viac ako 100 jaskýň, priepastí a banských diel. Tento rok medzi ich obyvateľmi objavili rekordéra: netopier podkovár veľký sa narodil v rovnakom období, ako samostatné Slovensko – v roku 1993. Je najstarším evidovaným podkovárom u nás.

Národný park (NP) Slovenský kras je najrozsiahlejšie krasové územie Slovenska. Vyskytuje sa tam viac ako 1300 jaskýň a je najvýznamnejším územím zimného, ale aj letného výskytu netopierov.

Zimné sčítanie prebieha v období od začiatku decembra do polovice marca na zimoviskách, z ktorých mnohé svojim významom presahujú hranice Slovenska. Realizuje sa už od roku 1991 a jeho cieľom je sledovanie zmien početnosti jednotlivých druhov netopierov v rámci monitorovaných podzemných priestorov.

Netopierí „starešina“ má do svetového rekordu ešte pár rokov

Tohtoročné sčítanie prinieslo netopieriu senzáciu ešte pred skončením: chiropterológovia (vedci, ktorí študujú netopierov) objavili v Jasovskej jaskyni podkovára veľkého s krúžkom na nohe a zistili, že ho označili kolegovia v Maďarsku ešte v roku 1993. Jedná sa o 26 a pol ročného jedinca, ktorý je podľa záznamov najstarším exemplárom svojho druhu, ktorý bol pozorovaný na území Slovenska a Maďarska. Podkovár je ľahko rozoznateľný od iných druhov netopierov, pretože je najväčším druhom žijúcim v našich zemepisných šírkach. Výrazným znakom je nápadný výrastok v tvare podkovy na nose.

Netopierí deduško je so svojím vekom 26 a pol roka rekordérom na Slovensku, ak by však chcel tromfnúť svetový rekord, musí sa posnažiť: najstarší podkovár na svete totiž prekročil tridsiatku.

Výskum netopierov v priepasti. Autor: Štefan Matis

Výskum netopierov v priepasti. Autor: Štefan Matis

V Slovenskom krase zimuje okolo 65 tisíc netopierov

Najpočetnejším druhom netopiera u nás zostáva podľa odborníkov večernica malá. Podľa doterajších výsledkov v skontrolovaných jaskyniach krasu zimuje 18 druhov netopierov v celkovom počte okolo 65 tisíc jedincov. Zimné sčítanie netopierov však prebieha do polovice marca, kontrola ďalších zimovísk tak môže priniesť ďalšie zaujímavé výsledky.

Slovenský kras predstavuje tretie najväčšie zimovisko netopierov v Európe po Bulharsku a Rumunsku. Aj v týchto oblastiach, rovnako ako u nás, vedci dlhodobo hlásia pokles početnosti dvoch druhov – netopiera obyčajného a netopiera ostrouchého. Chiropterológovia tiež konštatujú, že na väčšine zimovísk tento rok chýbali (alebo boli prítomné len v minimálnom počte) takzvané chladnomilné druhy netopierov, medzi ktoré patrí uchaňa čierna, večernica severská a netopier fúzatý.

V lokalitách ich tradičného výskytu sa teraz objavujú druhy, ktoré obľubujú teplejšie prostredie. Tento jav odborníci pripisujú dlhodobému trendu otepľovania, absencii výrazných zím a tiež zmene mikroklimatických podmienok v jednotlivých podzemných priestoroch.

Jasovská jaskyňa v Slovenskom krase, kde objavili najstaršieho netopiera. Zdroj: Wikipedia

Jasovská jaskyňa v Slovenskom krase, kde objavili najstaršieho netopiera. Zdroj: Wikipedia

Najcennejšími zimujúcimi druhmi sú podkovár južný, podkovár veľký, netopier brvitý, lietavec sťahovavý či netopier pobrežný, ktoré sa v iných pohoriach Slovenska vyskytujú len mimoriadne.

Národný park Slovenský kras

Územie Slovenského krasu bolo 1. marca 1977 ako prvé na Slovensku zapísané do medzinárodnej siete biosférických rezervácií v rámci programu UNESCO – Človek a biosféra (Man and the Biosphere). V rámci jaskýň Slovenského a Aggtelekského krasu bola zaradená do svetového prírodného dedičstva aj Jasovská jaskyňa. Patrí medzi najvýznamnejšie jaskyne Národného parku Slovenský kras. Je známa výskytom bohatej kalcitovej sintrovej výplne, pozoruhodnými skalnými tvarmi a vývojom podzemných priestorov, širokým druhovým zastúpením netopierov, viacerými archeologickými nálezmi i zaujímavou históriou.

Marta Bartošovičová

Zdroj: Informácie poskytol Ing. Štefan Matis, chiropterológ zo Správy Národného parku Slovenský kras

Foto: Štefan Matis a Wikipedia

 

 

Súvisiace:

Hore
Vedecká cukráreň video
Bratislavská vedecká cukráreň 6a/2020
TVT2020 súťaže
Quark_2020
Veda v CENTRE máj
Vedecká cukráreň 5/2020
Aurelium - centrum vedy
Vírusy, vakcíny, imunita
Quark 25 rokov
kúpa časopisov jún 2016
TAG Slovenská veda
banner záhrady
Publikácie Veda v CENTRE
Zaujímavosti vo vede
Nadbytok kyseliny močovej v organizme spôsobuje ochorenie dna a aterosklerózu.
Zistite viac