Vedci chcú o ochrane činnosti srdca vedieť viac

24. máj. 2019 • Lekárske vedy

Vedci chcú o ochrane činnosti srdca vedieť viac

Preconditioning. Hovoríte si, že dosiaľ ste o takom niečom nepočuli? Výraz sa v odbornej medicínskej terminológii používa v súvislosti s ochorením, resp. poškodením činnosti srdca. Srdce má totiž schopnosť adaptácie, ktorá je vyvolaná opakovaným vystavením krátkodobej záťaži. Jednou z možností jeho adaptácie na záťaž je práve fenomén nazývaný preconditioning. Na skúmanie mechanizmov, ktoré môžu prispieť k prevencii poškodenia srdca, prípadne zníženiu rozsahu poškodenia, je zameraný výskum realizovaný  na oddelení Ústavu pre výskum srdca Centra experimentálnej medicíny SAV. Majú na stole projekt Úloha proteínov regulujúcich mitochondriálne póry prechodnej permeability v podmienkach metabolického preconditioningu.

Jedna z autoriek Mgr. Natália Andelová vysvetlila, že sa venujú viacerým formám preconditioningu a skúmajú molekulárne mechanizmy vedúce k ich kardioprotektívnemu účinku. „My sa zaoberáme štúdiom foriem ochrany predovšetkým z hľadiska Anestetizovaný potkan podstupujúci remote ischemický preconditioningbioenergetiky, na úrovni bunkových organel – mitochondrií ako energetického centra bunky. Kľúčové sú zmeny, ktoré nastávajú na úrovni proteínov, preto sa v súčasnosti venujeme najmä identifikácii proteínov, ich kvantifikácii a charakterizovaniu možných vzájomných vzťahov medzi jednotlivými proteínmi potenciálne zapojených do protektívnych mechanizmov myokardu. To je aj hlavným cieľom mojej dizertačnej práce, ktorá nesie názov ,´Účinok kardioprotektívnych stimulov v podmienkach normálneho a patologicky ovplyvneného myokardu – bioenergetické a proteomické analýzy srdcových mitochondrií´ a danej problematike sa venujem pod vedením Dr. M. Ferka.”

Ďalšími členmi tímu sú Iveta Waczulíková, Barbara Szeiffová Bačová, Veronika Farkašová a už spomenutý Miroslav Ferko.

Najdôležitejším výsledkom, ktorý by mala ich práca priniesť, je podľa Mgr. Natálii Andelovej rozšírenie poznatkov o adaptačných mechanizmoch účinných v procesoch ochrany srdca. „Hlavným zmyslom problematiky, ktorej sa venujeme v rámci cieľov riešeného projektu a mojej dizertačnej práce, je objasnenie molekulárnych mechanizmov sledovaných experimentálnych foriem preconditioningov využitím moderných metodických prístupov s následným zavedením rôznych vyhodnocovacích štatistických analýz, na ktorých úzko spolupracujeme s kolegami z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK. Cieľom je objasnenie najmä tých foriem preconditioningov, ktoré sú neinvazívne, ľahko využiteľné a aplikovateľné aj do klinickej praxe.“

Takým je podľa nej aj nimi sledovaný tzv. ,,vzdialený“ remote ischemický preconditioning aplikovaný na orgáne alebo tkanive vzdialenom od srdca pred plánovaným chirurgickým zákrokom srdca, ktorý sa v západnej Európe aj reálne využíva. V budúcnosti majú vedci v pláne venovať sa aj skúmaniu ďalších foriem preconditioningov, ktoré by sa mohli neskôr aplikovať v klinike, akým je napr. aj farmakologický preconditioning.


Interakčná sieť proteínov vytvorená databázou STRING nasvedčujúca bohaté funkčné prepojenie medzi jednotlivými proteínmi, ktoré nás zaujímajú a ich vzťahy budeme ďalej vyšetrovať

So svojou prácou sa autorský tím zapojili do XI. ročníka Interaktívnej Konferencie Mladých Vedcov 2019 Preveda.

*********************************************

Občianske združenie Preveda už roky organizuje konferenciu pre mladých výskumných pracovníkov zameranú na vybrané obory chemických a prírodných vied ako biochémia a molekulová biológia; biotechnológia a potravinárska technológia; analytická chémia; organická, bioorganická, farmaceutická chémia, farmakológia a toxikológia; environmentalistika a tiež biomedicínska fyzika, matematické modelovanie, bioštatistika, biometria.

Poskytuje tak možnosť jednoduchým spôsobom prezentovať prácu mladých vedcov, prináša interaktívnu diskusiu na odborné témy a dáva príležitosť získať plnohodnotnú publikáciu príspevkov v recenzovanom zborníku konferencie. „Veríme, že sa nám s vašou pomocou podarí týmto projektom naštartovať cyklus konferencií, ktorých obsah a vysoká výpovedná úroveň napomôžu k udržaniu vzdelanostnej úrovne, ako i k zefektívneniu štúdia mladej vedeckej obce,“ uvádzajú organizátori.

 

Informácie a ilustrácie poskytla: Mgr. Natália Andelová

Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR

Uverejnila: VČ

Súvisiace:

Hore
kúpa časopisov jún 2016
Aurelium - centrum vedy
Publikácie Veda v CENTRE
Quark_2019
TAG Slovenská veda
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Trojzávitnicové nukleové kyseliny boli po prvý raz popísané v roku 1957 G. Felsenfeldom a A. Richom.
Zistite viac