Veda SK: Krajina, ktorá neinvestuje do vedy, nemá budúcnosť

26. máj. 2020 • Iný

Veda SK: Krajina, ktorá neinvestuje do vedy, nemá budúcnosť

Najúčinnejším nástrojom v boji proti koronavírusu je veda. Tvrdenie podporili hostia rozhlasovej relácie Veda SK, ktorú vysiela Rádio Slovensko každú tretiu sobotu v neskorých večerných hodinách. Pozvanie tentokrát prijal prof. RNDr, Pavol Šajgalík, DrSc., predseda Slovenskej akadémie vied a Ing. Mária Omastová, DrSc., členka Predsedníctva SAV, chemička a odborníčka na polymérne materiály.

Slovenská akadémia vied (SAV) bola prostredníctvom Biomedicínskeho centra prvým externým subjektom, ktorý na Slovensku spustil testovanie na koronavírus.

„Pripravenosť Slovenskej akadémie vied pomôcť v tejto situácii možno otvorila oči verejnosti v tom, že základný výskum je veľmi potrebný. Ani jedna z tých činností, ktorými sa zapojila akadémia do procesu pomoci v pandémii, nebola výsledkom nejakého aplikovaného výskumu. Ten sa napríklad v automobilovom priemysle teší veľkej odozve a tlačí nás do neho aj politická reprezentácia. Nevyhýbame sa mu, ale tvrdíme, že je potrebné rozvíjať aj základný výskum, čo sa výrazne prejavilo, keď svet zasiahol koronavírus. Keby totiž virológovia študovali vírusy len s nejakým praktickým aplikačným významom a dosahom, v konečnom dôsledku by dnes nevedeli pomôcť,“ povedal Pavol Šajgalík.

Študentov je málo, tí najlepší odchádzajú do zahraničia

Mária Omastová doplnila obraz súčasnej situácie o ďalší dôležitý rozmer, ktorý vychádza z jej skúseností z poslednej finančnej krízy.

„V rokoch 2008 – 2009 sme mali najlepších doktorandov, pretože po skončení vysokej školy nemali títo absolventi možnosť zamestnať sa. Špeciálne v technických a prírodovedných odboroch vnímame situáciu v poslednom čase relatívne kriticky. Študentov je málo, tí najlepší možno zostanú na fakulte, množstvo z nich odchádza do zahraničia. Vtedy sme si ale mohli vyberať, ľudia boli naozaj kvalitní. Verím, že táto situácia podnieti súčasných slovenských študentov, keďže teraz je možnosť vycestovať do zahraničia obmedzená, aby hľadali svoje uplatnenie napríklad aj na ústavoch SAV a posunuli náš výskum ďaleko dopredu,“ povedala Mária Omastová.  

Ilustračný obrázok, Zdroj: istockphoto.com

Aj základný výskum je dôležitý  

Obaja hostia sa zhodli na tom, že v súčasnosti je nesmierne dôležité stále viac propagovať a popularizovať vedu nielen v SAV, ale vo všetkých výskumných inštitúciách. Podľa nich je možné presvedčiť mladých ľudí o tom, že napríklad výskum, ktorý robia v Česku, vedia robiť na veľmi podobnej úrovni aj doma na Slovensku. Aj vďaka situácii s koronavírusom sa dá ľahšie vysvetľovať verejnosti, prečo tak veľmi potrebujeme základný výskum.

„Pri výskume vírusov na SAV asi málokto čakal, že zrazu príde niečo také, kde práve akadémia bude veľmi dôležitým hráčom a veľmi pomôže k upokojeniu situácie na Slovensku. A prečo potrebujeme základný výskum? Podľa mňa je ľahké si to predstaviť. Napríklad každý vie spočítať povrch Zeme. Keď nám rastie počet obyvateľstva, povrch sa nezväčšuje. Potrebujeme zabezpečiť potravinovú bezpečnosť, ekonomický rozvoj, zdroje sa nám prudko vyčerpávajú a už dnes snáď nikto nepredpokladá, že budeme robiť „autá z dreva“, lebo nám kdesi rastú stromy, ale potrebujeme na to nové materiály. Keď krajina neinvestuje do vedy, nemá budúcnosť a ja tvrdím, že keď neinvestuje do vzdelania, nemá prítomnosť,“ povedal Pavol Šajgalík.

Ilustračný obrázok: mikroskop, Zdroj: istockphoto.com

Inštitúcie musia spolupracovať

Výskumné prostredie na Slovensku má svoje špecifiká a jedným z nich je to, že sme menšia krajina s menším počtom obyvateľov, čo má svoje slabé, ale aj silné stránky.

„Výskum polymérov sa robí v Nemecku na niekoľkých inštitúciách, ktoré majú stovky vedeckých pracovníkov. My tu máme jeden ústav v SAV a ďalší ústav na Slovenskej technickej univerzite, čiže keď chceme „ísť“ dopredu v nejakej téme, ktorá v súčasnosti rezonuje, napríklad biodegradovateľné polyméry, tak sa musíme spojiť. Myslím si, že veľká vedecká skupina pracovníkov či už v akadémii, alebo na univerzitách pochopila, že ľudí spája výskum. Spája ich idea priniesť do priestoru niečo nové a na to, samozrejme, potrebujú finančné zdroje. Jeden z príkladov spojenia je teda to, keď ľudia spolu píšu projekty a usilujú sa získať granty spoločnými silami,“ povedala Mária Omastová.

Ilustračný obrázok, Zdroj: istockphoto.com

V závere sa hostia zhodli na tom, že slovenské vedeckovýskumné prostredie by nesmierne potrebovalo medzinárodné zhodnotenie kvality, ktoré by vyzdvihlo tých najlepších a motivovalo tých, ktorí sa potrebujú zlepšiť.

Monika Hucáková

Ilustračné obrázky: istockphoto.com

Súvisiace:

Hore
TVT2020 prihlasovanie
Veda v CENTRE / Vedecká kaviareň 6/2020
TVT2020 súťaže
Vedec roka SR
Vedecká cukráreň video
VC 6/2020 železany
Quark_2020
Veda v CENTRE máj
Vedecká cukráreň 5/2020
Aurelium - centrum vedy
Vírusy, vakcíny, imunita
Quark 25 rokov
kúpa časopisov jún 2016
TAG Slovenská veda
banner záhrady
Publikácie Veda v CENTRE
Zaujímavosti vo vede
V období kambria zažil život revolúciu – rozvinuli sa mnohobunkové organizmy.
Zistite viac