VEDA SK: O vode, biouhlí a pôdach, ktoré nechcú „piť"


VEDA SK: O vode, biouhlí a pôdach, ktoré nechcú „piť

Slovensko je druhou krajinou na svete, ktorá má najväčšie zásoby pitnej vody. Lepšie je na tom už iba Rakúsko. Téme Voda ako naše najvzácnejšie bohatstvo, bolo venované aktuálne vydanie relácie VEDA SK, ktorú vysiela Rádio Slovensko každú tretiu sobotu.

Hostkami vo vysielaní boli hydrologičky zo Slovenskej akadémie vied - Ing. Yvetta Velísková, PhD., riaditeľka Ústavu hydrológie SAV a Ing. Justína Vitková, PhD., členka Vedeckej rady Ústavu hydrológie SAV, ktoré sa venujú výskumu hydrodynamiky a podpovrchových vôd. Odborníčky v relácií hovorili o pohyboch más vody, vzájomnom prepojení podzemných a povrchových vôd, ale aj nových materiáloch, ktoré by mali pomáhať zadržiavať vodu v pôde.

Vedy o vode

„Mojou špecializáciou sú hydrodynamické procesy. Skúmam všetko, čo súvisí s pohybom vody, či už povrchovej, alebo podzemnej a zaujíma ma ich vzájomná interakcia. Spolu s kolegami si tiež všímame šírenie znečistenia v povrchových tokoch, čo je ďalší stupeň hydrodynamiky. Zaujímam sa aj o vplyv hydrodynamiky na kvalitu vôd,“ povedala Yvetta Velísková.

„Na mojom oddelení podpovrchových vôd sa špecializujeme na vodu v pôde, na podzemnú vodu, na pohyb vody v pôde. Skúmame, ako je podpovrchová voda prístupná pre rastliny, ale aj to, aká pôda je pre akú rastlinu vhodná podľa toho, ako zadržiava vodu. Sledujeme to aj prostredníctvom meraní vlhkosti pôdy a analýz pôdy. Vieme napríklad dopredu určiť, nakoľko je pôda schopná zadržať vodu pre konkrétnu rastlinu. Každá rastlina má totiž špecifický koreňový systém a my vďaka analýzam presne vieme, koľko vody potrebuje,“ povedala Justína Vitková.

Zem je modrá. A slaná

Niekde je vody priveľa a vznikajú záplavy, inde je zasa vody nedostatok. Vodné masy sú v čase a v priestore nerovnomerné, presúvajú sa. Jedným z cieľov hydrológie je práve objasňovať zákonitosti ich pohybov. Zaujímavé sú aj čísla, ktoré diskutujúci v relácii spomenuli: 97 percent všetkej vody na Zemi je v oceánoch a moriach, iba 0,68 percenta je v spodných vodách. „Tieto hodnoty sú len odhadované, nevieme ich presne zmerať, ani vypočítať. Výsledky sú vždy poznačené tým, že pracujeme s nepresnými vstupnými údajmi. Pravdou však je, že väčšina vody, ktorá je na zemi, je slaná. Pri vyčíslení množstva podzemných vôd sa môže zdať, že ide o malé percento, ale nie je to celkom tak. Stačí si uvedomiť, že dve tretiny zemského povrchu sú pokryté vodou, pričom väčšinou ide o slanú vodu. V porovnaní s tým nie je množstvo podpovrchových vôd až také malé, lebo voda pod povrchom zeme tvorí 30 percent zo všetkej sladkej vody na Zemi,“ povedala Yvetta Velísková.Mach zabraňuje vode vsiaknuť do pôdy. Foto: Pixabay.com

Biouhlie: recept na zadržiavanie vody v pôde

Justína Vitková sa vo svojom výskume venuje biouhliu. Ide o materiál, ktorý vzniká spaľovaním organických látok pri veľmi vysokých teplotách od 300 až do 1000 °C. V závislosti od látky, materiálu a teploty sa následne vytvárajú vlastnosti biouhlia. Po jeho vytvorení ho v rámci aktuálneho projektu hydrológovia zapracovávajú do zeme spolu s kolegami zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre. „Keď je toto biouhlie v pôde, zadrží viac vody. Pre rastliny to znamená dlhší prísun vody a živín a pre nás to znamená lepšiu úrodu. Biouhlie zatiaľ aplikujme len povrchovo do hĺbky 15 cm na výskumné účely,“ povedala Justína Vitková.

Voda nepozná hranice

Riaditeľku Ústavu hydrológie SAV Yvettu Velískovú príroda, a špeciálne voda, fascinovali už od detstva. „Hydrodynamika je neoddeliteľnou súčasťou štúdia povrchových aj podpovrchových vôd. Hlavná časť našej práce sa odohráva v teréne. Príroda je pre nás obrovské laboratórium, ktoré využívame každodenne,“ hovorí. Keďže voda nepozná hranice, Ústav hydrológie sa podľa jej slov snaží v čo najväčšej miere rozvíjať medzinárodnú spoluprácu. „Historicky je spolupráca veľmi silná v rámci podunajských krajín, ale v poslednom období sa nám podarilo prebojovať aj do európskych štruktúr. Momentálne máme aj projekt zo schémy Horizont 2020 a najnovšie začíname spolupracovať aj s kolegami z Japonska.

Pôdy, ktoré nechcú "piť"

V súvislosti s klimatickými zmenami sa odborníci stále viac venujú výskumom, ktoré súvisia so zadržiavaním vody v krajine. Jedným z takýchto výskumov je aj štúdium vodoodpudivých pôd. „Ide o pôdy, v ktorých sa nachádzajú rôzne látky, napríklad mikroorganizmy a baktérie, ktoré spôsobujú, že voda zo zrážok alebo zo závlahy nevsakuje do pôdy. Zostane akoby stáť na povrchu. Nie je to len problém ílovitých pôd, ale aj piesočnatých. Podstatnú úlohu pri vsakovaní vody do pôdy hrá organická hmota – napríklad machy alebo lišajníky. Tie vytvárajú vrstvu, v ktorej si zrážkovú vodu zadržiavajú pre seba a využívajú ju pre svoj rast a vývoj. Až keď uspokoja svoje potreby, pustia ju ďalej do pôdy,“ skonštatovala v relácii Justína Vitková.

Spracovala: Monika Hucáková pre portál Veda na dosah

Zdroj: VEDA SK

Uverejnila: tl

Fotografie: Pixabay.com

Súvisiace:

Hore
Noc výskumníkov 2020
Quark_11/2020
Aurelium - centrum vedy
Quark 25 rokov
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Zlyhanie srdca je stav, kedy srdce „nevládze prečerpávať krv do tela“.
Zistite viac