V Prahe sa zišli svetoví odborníci na rastlinné hormóny

20. júl. 2018 • Biologické vedy

V Prahe  sa zišli svetoví odborníci na rastlinné hormóny

Začiatkom júla sa v Prahe zišli už desiatykrát vedci, ktorí skúmajú rastlinné hormóny, predovšetkým dve kľúčové skupiny – auxiny a cytokininy. Tieto látky riadia alebo podstatne ovplyvňujú vývoj rastlín, ich rast, fyziologické pochody, ale aj odpovede na rôzne stresy, napríklad teplo alebo sucho. Konferencie „Auxins and Cytokinins in Plant Development“ sa zúčastnila aj tohto roku svetová špička v odbore.

Podujatie sa konalo pod záštitou profesorky Evy Zažímalové, predsedníčky Akademie věd ČR, a doktora Martina Vágnera, riaditeľa Ústavu experimentální botaniky AV ČR.   

Samotná profesorka E. Zažímalová je uznávanou odborníčkou na rastlinné hormóny, predovšetkým na auxiny a ich transport v rastline. „Výzkum týkající se regulace růstu a vývoje rostlin a rostlinných signálních látek (hormonů) má v České republice, a potažmo v Československu velmi dlouhou historii a velmi dobrou kvalitu. Setkání vědců zabývajících se rostlinnými hormony (především auxiny a cytokininy) mají v Praze už dlouholetou tradici a postupně se vypracovala na špičková setkání v tomto oboru. Tak špičková, že zástupci těch nejdůležitějších týmů tam prostě musí být!“ hovorí profesorka Zažímalová.

Vyvíjajúce sa embryo najčastejšie skúmanej pokusnej rastliny (Arabidopsis thaliana). Auxiny a cytokininy pomáhajú určiť, kde bude v zárodku vrchol stonky a kde špička koreňa. Foto Jan Petrášek.Vyvíjajúce sa embryo najčastejšie skúmanej pokusnej rastliny (Arabidopsis thaliana). Auxiny a cytokininy pomáhajú určiť, kde bude v zárodku vrchol stonky a kde špička koreňa. Foto Jan Petrášek.

Auxiny, cytokininy, ako aj ďalšie hormóny sú pre život rastlín nepostrádateľné. Biológovia im preto venujú veľkú pozornosť –  ako potvrdzuje aj predsedníčka AV ČR.

Rastlinné hormóny majú tiež značný praktický význam. „Jedním z velmi aktuálních témat dneška je potenciální využití poznatků o hormonech ke zvýšení odolnosti zemědělských plodin vůči stresu. Takzvaná zelená revoluce, která vyvrcholila v 60. letech minulého století, přinesla nové odrůdy plodin s vysokým výnosem.“

„Tyto linie jsou ale bohužel málo odolné vůči různým stresům, třeba horku, suchu či zasolení půdy. Stresy dnes mohou výnosy těchto odrůd snižovat až o polovinu. Naléhavost problému ještě zvyšují současné globální změny klimatu. I o takovýchto tématech proto budeme na konferenci mluvit,“ vysvetľuje docentka Radomíra Vaňková z Ústavu experimentální botaniky AV ČR, predsedníčka organizačného výboru tohtoročnej konferencie.

Keď koreň položíme vodorovne, zvýši sa hladina auxínu (zobrazené na zeleno) na jeho spodnej strane. Tým sa tu spomalí predlžovanie buniek. Horná časť následne rastie rýchlejšie, a koreň sa tak ohýba v smere gravitácie. Foto Jan Petrášek ..Keď koreň položíme vodorovne, zvýši sa hladina auxinu (zobrazené na zeleno) na jeho spodnej strane. Tým sa tu spomalí predlžovanie buniek. Horná časť následne rastie rýchlejšie, a koreň sa tak ohýba v smere gravitácie. Foto Jan Petrášek 

Do Prahy prišlo okolo 220 vedcov z 27 krajín, včítane napríklad USA, Austrálie, Japonska či Južnej Kórey. „Sejde se tu prakticky kompletní světová špička. Skoro všichni významní vědci, které jsme oslovili, naše pozvání nadšeně přijali a budou v Praze přednášet. Z toho máme velkou radost,“ hovorí doktorka Klára Hoyerová z organizačního výboru.

Hlavnými rečníkmi boli Dirk Inzé z Belgicka, český rodák Jiří Friml, ktorý v súčasnosti pôsobí v Rakúsku a Joe Kieber z USA. Dirk Inzé sa zaoberá dlhodobo štúdiom mechanizmov regulujúcich vývoj rastlín. Je tiež zakladateľom Európskej organizácie pre rastlinnú biológiu (European Plant Science Organization), ktorá propaguje výskum rastlín a jeho dôležitosť pre ľudstvo. Jiří Friml má na konte významné objavy týkajúce sa tokov auxinu v rastlinnom tele a spôsobu, akým auxiny riadia vývoj rastlín. Joe Kieber je popredným expertom na molekulárne mechanizmy pôsobenia cytokininov.

Prednášali tiež Ottoline Leyser z Veľkej Británie a Christine Beveridge z Austrálie. Obe tieto vedkyne nezávisle na sebe objavili novú skupinu rastlinných hormónov – takzvané strigolaktony. Tie sú dôležité napr. pre formovanie symbiózy medzi koreňmi a pôdnymi hubami alebo pre príjem fosforu rastlinami. Niektoré parazitické rastliny ich však využívajú k napadnutiu svojich hostiteľov. Parazity z rodu Striga tak napríklad výrazne znižujú úrodu obilia v afrických krajinách.

Tohtoročná konferencia je už desiata v poradí, kde sa stretávajú odborníci na rastlinné hormóny. Od roku 1999 má konferencia aktuálny názov „Auxins and Cytokinins in Plant Development“.

Ďalšie informácie nájdete na webovej stránke konferencie a v programe.

Spracovala: Mária Izakovičová, NCP VAT pri CVTI SR

 

Zdroj: Ústav experimentální botaniky AV ČR, v. v. i. 

 

Hore
Aurelium - centrum vedy
Publikácie Veda v CENTRE
kúpa časopisov jún 2016
Quark_2019
Bratislavská vedecká cukráreň
TAG Slovenská veda
banner záhrady
Extrapolácie 2019
Zaujímavosti vo vede
Vedci nevedia akej farby bol T-REX.