V medicíne pomáhajú aj objavy elektrotechnikov


V medicíne pomáhajú aj objavy elektrotechnikov

Pri pojme elektrotechnika si mnohí predstavia elektrický obvod a aj trápenie s jeho pochopením ešte z čias základnej či stredne školy. Fungovanie týchto fyzikálnych princípov v praxi však denne uľahčujú náš život a vnášajú do neho oveľa vyšší komfort. O najnovších trendoch v oblasti elektrotechniky a o výskume, ktorý v tejto oblasti robí aj Slovenská akadémia vied rozprával v aktuálnom vydaní relácie Veda SK riaditeľ Elektrotechnického ústavu SAV RNDr. Vladimír Cambel, DrSc. a Ing. Milan Ťapajna, PhD., ktorý je na ústave jeho zástupcom. Relácia vytvára každú tretiu sobotu v mesiaci priestor pre vedcov zo slovenských výskumných inštitúcií. Vysiela ju Rádio Slovensko od 22.20 hod.

V úvode vysvetlili hostia poslucháčom základné princípy, na ktorých je elektrotechnika ako vedný odbor postavená.

„Všetko sa to začalo objavom diódy, za ktorou stojí Karol Ferdinand Brown v roku 1874. Takže ak elektroniku počítame od tohto roku, nie je až taká mladá, ale ďalšie objavy prišli o dosť neskôr. Dióda je fascinujúca a jednoduchá súčiastka. Z gréckeho prekladu to znamená dve cesty, jedným smerom prúd tečie a druhým netečie. Dnes sa využíva v mnohých zariadeniach, napríklad keď ideme po ceste a na poli vidíme slnečné články, využívajú sa aj vo vysielačoch, v obrazovkách, v žiarovkách,“ objasnil riaditeľ Elektrotechnického ústavu SAV Vladimír Cambel.

Pracovisko, ktoré vedie, vzniklo pred 65-timi rokmi premenovaním z Elektrotechnického laboratória, ktorého predchodcom bolo už od roku 1953 Laboratórium pre výskum a konštrukciu meracích a fyzikálnych prístrojov. Elektrotechnici sa zameriavajú predovšetkým na základný výskum, napríklad v oblasti magnetických systémov, no skúmajú aj supravodivosť materiálov či prepojenie elektrotechniky s medicínou.

„V súčasnej dobe sa už postupne prechádza na systém, aby sa čo najlepšie slúžilo pacientovi. Vyšetrenia by mali prebiehať tak, že prístroje prídu za pacientom a nie pacient behá po zdravotníckych zariadeniach za prístrojmi. Na to treba mať dokonalé senzory a detektory a vyšetrenia by mali prebiehať podľa možnosti s čo najnižším žiarením, keď sa používajú röntgenové, alebo CT prístroje. To znamená, že maximálna informácia by mala byť získaná pomocou minimálneho poškodenia pacienta,“ povedal Vladimír Cambel.

Ilustračné foto: nemocničný prístroj; /vitalworks/

Fyzika dnes na školách v mnohých prípadoch nepatrí medzi tie najobľúbenejšie predmety a žiaci si k nej často hľadajú cestu aj vďaka zanieteným učiteľom.

„Na elektronike je fascinujúce to, že to vždy funguje a v tom je aj tajomstvo vyučovania hodín fyziky. Žiakom a študentom najskôr treba ukazovať, ako veci fungujú, teda ten experiment a až potom následne, keď pochopíme podstatu toho deja, tak sa môžeme venovať aj rovničkám. Lebo rovnice v konečnom dôsledku vedú k hlbšiemu pochopeniu, ale experiment je základ,“ povedal Milan Ťapajna, zástupca riaditeľa Elektrotechnického ústavu SAV.

Slovensko je však už niekoľko rokov konfrontované problémom odlivu mozgov do zahraničia. Odborníci to výrazne vo svojej oblasti výskumu pociťujú.

„Najlepší žiaci nám utekajú a utekajú zo všetkých častí toho vzdelávacieho systému, čiže ide o to, že klesá záujem aj o technické vzdelávanie. To je jeden partikulárny problém, že študenti už odchádzajú študovať na vysoké školy smerom na západ, čo my pociťujeme ako najväčší problém. U nás poskytujeme doktorandské štúdium, tu človek získa všetky tie odborné znalosti, teóriu a my by sme boli potom radi, keby odišiel na pár rokov do zahraničia, na kvalitné pracovisko, ale ešte radšej by som bol, keby sa vrátili. My si myslíme, že jediný možný spôsob, ako to vykompenzovať, je trošku sa začať obzerať na východ. Tam sú stále kvalitné univerzity,“ zhodnotil Milan Ťapajna.

Podľa riaditeľa ústavu nemáme ako malá krajina na to, aby sme boli veľkým hráčom vo svete v oblasti elektrotechniky. No určite môžeme kvalitnými prístupmi prispievať.

„Tak isto celý svet nie je schopný v procesoroch konkurovať USA, pretože oni si nechávajú to know-how, nechávajú si patenty. Ďalšie veľmoc je Čína, ktorá zase všetkých valcuje čo sa týka slnečných článkov. Ťažko im môžeme konkurovať. Je to obrovská krajina, ktorá keď sa rozhodne investovať, má to obrovský zásah. Slovensko sa môže k niekomu pridať a robiť partikulárne veci,“ dodal riaditeľ.

Celú reláciu na tému si môžete vypočuť z archívu Rádia RTVS

 

Spracovala: Monika Hucáková pre portál Veda na dosah

Ilustračné foto: /úvod: markusspiske; v texte: vitalworks/

Uverejnila: VČ

Súvisiace:

Podujatia
Hore
fotografická súťaž TVT 2019
Noc výskumníkov 2019
kúpa časopisov jún 2016
Atmosféra počas TVT 2018
TVT 2019
Publikácie Veda v CENTRE
výtvarná súťaž TVT 2019
Aurelium - centrum vedy
Vedec roka 2018
QUARK
Prechod VK na VND - leto
TVT 2018 články
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Spektrum vedy
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Pred 200 miliónmi rokov skončila epocha suchej triasovej klímy a nastalo jurské obdobie.
Zistite viac