Umenie vedou


Umenie vedou

Film o filme. V dokumente Umenie vedou pracovníci z Katedry audiovizuálnych štúdií Filmovej a televíznej fakulty Vysokej školy muzických umení vysvetľujú a popisujú posolstvo filmu Záhrada Martina Šulíka z roku 1995. Kameru mal na starosti Martin Štrba. Tento dokumentárny film Umenie vedou vznikol v rámci cyklu Spektrum vedy, ktorý je sériou televíznych dokumentov približujúcich prácu a úspechy slovenských vedcov. Premiéra jedenástej časti bola vysielaná 4. decembra 2012. Ako koordinátorka na VŠMU pôsobila doc. Katarína Mišíková, PhD. z Katedry audiovizuálnych štúdií.

28 ocenení

Film Záhrada v hlavnej úlohe s Mariánom Labudom st., Romanom Luknárom a Zuzanou Šulajovou získal na filmových festivaloch doma i v zahraničí 28 ocenení. Dokumentárny film Umenie vedou sa prostredníctvom tohto cenného diela snaží poukázať na dôležitosť audiovizuálnej výchovy a význam porozumenia špecifikám filmového jazyka.

Vnáša nás do problematiky priamou ukážkou z filmu Záhrada, konkrétne poslednej 14. kapitoly. Otec a syn sedia na lavičke, syn Jakub si niečo píše do poznámkového zošítka, ďalej v záhrade v strede napadnutého jesenného lístia stojí stôl a nad ním sa vznáša mladá žena. „Čo to robí,“ pýta sa nechápavo otec Marián Labuda a Jakub v podaní Romana Luknára mu len stroho ale automaticky a s istotou odpovedá: „Lieta.“ „Konečne je všetko tak, ako má byť,“ konštatuje otec Labuda.

Režisér filmu Záhrada Martin Šulík„Celý príbeh je o človeku, ktorý hľadá miesto vo svete, tiež nejaký kontakt s prírodou. Pretoposledná scéna mala byť zvláštna, až mystická. Divák je svedkom niečoho, čo popiera fyzikálne zákony, dievča začne levitovať. Jakub tomu neprikladá zvláštny význam. Zdá sa mu, že je to normálne. Ten, cez koho to divák prežíva, je otec, ktorý sa čuduje, ale syn to berie normálne. Našiel súlad medzi sebou a okolím,“ vysvetľuje v dokumente svoj zámer režisér Martin Šulík.

Ako nájsť samého seba

V dokumente svoj výklad pridáva aj Eva Filová z Katedry audiovizuálnych štúdií, Filmová a televízna fakulta VŠMU. „Záverečnú scénu treba vnímať v kontexte celej Záhrady, ale aj v prechádzajúcich Šulíkových filmoch; t.j. neha, všetko čo mám rád. Jakub nie je typ mužskosti, mužnosti, maskulinity, nie je to sebavedomý samec, koruna ľudstva, ale je neistý, musí nájsť sám seba. Nájdenie prebieha cez ozdravenie, zocelenie mužskej línie, tzv. patrilinearity, deje sa to cez nájdenie vzťahu k dedobizni – to predstavujú zápisky, záhrada, dom. A potom cez ozdravenie vzťahu s otcom, lebo tento vzťah bol narušený,“ vysvetľuje.

doc. Katarína Mišíková, PhD. z Katedry audiovizuálnych štúdií, Filmová a televízna fakulta VŠMU a koordinátorka dokumentárneho filmu Umenie VedouFilm je bohatý na množstvo ďalších symbolov. Otec vypľuje vodu, nechutí mu, neznáša záhradu, je to dedičstvo po otcovi, ktorého nemal rád. Chcel ísť do mesta. Ako objasňuje doc. Katarína Mišíková, PhD. z Katedry audiovizuálnych štúdií, Filmová a televízna fakulta VŠMU tento svoj postoj demonštruje odmietaním dedičstva. „Práve k starootcovskému dedičstvu si ale nachádza vzťah Jakub, nachádza však aj oveľa viac:vlastnú identitu, ktorú spoznáva v generačnom vzťahu. Prostredníctvom zápiskov sa vyrovnáva so svojim vlastným octom. Našiel sám seba v tej záhrade.“

Ďalej sú to korene, ktoré sa vo filme Záhrada stali symbolické. „Aj Jakub sa stal tým stromom, ktorý v predošlej scéne panna zázračnica natierala, aby sa chránil pred zimou. Našiel tak vnútorný pokoj a stabilitu v neistom, nestabilnom svete,“ uviedla doc. Katarína Mišíková, PhD..

Osvedčená kombinácia Ako v dokumentárnom filme priznáva režisér Martin Šulík, vždy sa mu osvedčila kombinácia skúsených hercov, ako v tomto prípade Marián Labuda a Roman Luknár a začiatočníkov v podaní Zuzany Šulajovej. „Zuzka stála prvý raz pred kamerou, bola to jej prvá postava. Zdalo sa mi prínosné, zaujímavé zložiť spolu hercov a nehercov. Herci sa nechajú nakaziť od nehercov prirodzenosťou, naopak neherci od hercov preberajú profesionálne pravidlá, zmysel pre rytmus, timovanie akcie, prirodzenú inscenáciu, pomáhajú im nájsť motiváciu v scéne.“

Skúsený režisér ale v dokumente pripomenul, že je dôležité, aby človek odhadol, čo môže očakávať od neherca. „Neherec môže zahrať svoju životnú skúsenosť, tú môže sprostredkovať divákovi, no od herca sa očakáva viac ako bežné napodobenie životnej situácie.“

„Ak chceme v živote niečomu skutočne porozumieť, musíme sa prestať báť stať sa samými sebou,“ týmito slovami končí cenný dokument o filme Záhrada a vyjadruje v podstate jeho gro. Posolstvo filmu Martina Šulíka bolo predstavené v dokumente Umenie vedou, ktorý nájdete vo videoarchíve na portáli Národného centra pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti.

 

Cyklus dokumentov Spektrum vedy bol odvysielaný Slovenskou televíziou; ide o popularizačný projekt, ktorý vznikol v spolupráci Centra vedecko-technických informácií SR, Slovenskej akadémie vied a Slovenskej televízie.

 

Spracovala: Slávka Habrmanová, NCP VaT pri CVTI SR

Foto: filmový dokument Umenie vedou"

Uverejnila: ZVČ

Hore
Veda v Centre
Publikácie Veda v CENTRE
kúpa časopisov jún 2016
Quark_2019
Bratislavská vedecká cukráreň
Aurelium - centrum vedy
TAG Slovenská veda
banner záhrady
Extrapolácie 2019
Zaujímavosti vo vede
Chemik a ekonóm Antoine-Laurent de Lavoisier vo svojej knihe Základy chémie vymenoval 33 prvkov.
Zistite viac