Túžba vlastniť vzácne kamene je stará ako ľudstvo samotné


Túžba vlastniť vzácne kamene je stará ako ľudstvo samotné

Drahé kamene sa stali vzácnymi a drahými pre svoje výnimočné vlastnosti aj preto, že ich je v prírode málo. Zhodli sa na tom geológovia v aktuálnom vydaní relácie Veda SK, ktorú vysiela Rádio Slovensko každú tretiu sobotu v neskorých večerných hodinách. Hostia Pavol Siman, podpredseda SAV pre I. oddelenie vied o neživej prírode a Ján Stubňa z Gemologického laboratória UKF v Nitre rozprávali aj o veku Zeme, geologických procesoch a rôznych teóriách, ako všetko okolo nás mohlo vznikať a ako zaniká.

„Krása prírody je nesmierna aj v podzemí. Príkladom je naša Banská Štiavnica, v ktorej sa predovšetkým v stredoveku ťažilo zlato a striebro, minerály kovov, olovo, zinok, meď. Tie minerály sú v žilách, ktoré sa ťažili, nádherne kryštalizované. Verejnosť to môže vidieť snáď iba v múzeu, ale keď nájdete niečo také, kde sa prerastajú kryštály kremeňa s kryštálmi galenitu, čo je olovená ruda, krásne sa to blyští, je to prírodou dokonale prepracované, tak to je niečo úžasné. Snáď nikdy ma to neprestane fascinovať,“ povedal RNDr. Pavol Siman, PhD., geológ, podpredseda SAV pre I. oddelenie vied o neživej prírode SAV.

O tom, či kamene predstavujú neživú prírodu, môžeme polemizovať. Podľa geológov si aj oni žijú „svojím životom“.

„Tak isto, ako majú rastliny či živočíchy svoj život, tak aj kameň má svoj život. Lebo vznikne a príde aj jeho zánik. Len z nášho pohľadu to trvá veľmi dlhé obdobie. Tým, že v prírode energia nezaniká, ale sa transformuje, tak aj tieto minerály sa rozpadnú a premenia sa na niečo iné,“ povedal PaedDr. Ján Stubňa, PhD., z Gemologického laboratória Katedry geografie a regionálneho rozvoja Fakulty prírodných vied UKF v Nitre.

Spor Darwina a Kelvina

Prelomovým momentom v oblasti geológie ako vedy bolo nepochybne určenie veku našej planéty. Tento vek sa neustále upresňuje paralelne s množstvom výskumov, ktoré sa v tejto oblasti realizujú.

„Vekom Zeme sa zaoberalo už množstvo vedcov aj v minulosti. Každý mal svoju predstavu a svoj určitý výpočet. Zaujímavosťou je spor medzi dvomi velikánmi, medzi Kelvinom a Darwinom, keď Charles Darwin pripravil evolučnú teóriu, Lord Kelvin už mal vypočítaný vek Zeme. Zistil, že má maximálne 400 miliónov rokov. V tom bode prišli do sporu, lebo Darwinovi sa to nepáčilo a potreboval vek Zeme vyšší. Všetko sa upresnilo až na prelome storočí, kedy sa po objave rádioaktivity prišlo na to, že určité prvky majú prirodzené rozpadové rady a nastúpila geochronológia a rádiometrické datovanie. Momentálne sa pri určení veku Zeme pohybujeme na hranici 4,5 miliardy rokov. To je také kompromisné riešenie,“ povedal Pavol Siman.

Najstarší je zirkón

Najstarší minerál, ktorý sa našiel za Zemi, je zirkón a tiež prispieva k podstate datovania veku Zeme. Obsahuje tórium a urán, našiel sa v Austrálii a má 4,3 miliardy rokov. Na datovanie sa používa aj preto, lebo je neuveriteľne stály. Aj keď prejde viacerými geologickými procesmi, pri vysokých teplotách sa neroztaví. Dochádza iba k natavovaniu jeho povrchových častíc. Okrem stálosti majú niektoré iné kamene vzácne vlastnosti, a preto priťahujú pozornosť tých, ktorí by ich chceli vlastniť.

„Drahé kamene ľudstvo fascinujú už tisíce rokov. Buď pre ich farbu, alebo tie bezfarebné kvôli ďalším vlastnostiam. Existujú rôzne postupy, ktorými za zvýrazňuje farba - čo príroda začala, človek dokáže dokončiť. Tam je potom rozdiel, či to spravila príroda, alebo to spravil človek. Ale sú aj kamene, ktoré úplne zmenia farbu. Napríklad jedna z farieb zirkónu je hnedastá. Ale keďže zirkón obsahuje rádioaktívne prvky, keď sa zahreje na teploty 1 000 stupňov bez prístupu vzduchu, z hnedého kameňa sa stane modrý. Tým je pre ľudí okamžite atraktívnejší,“ povedal Ján Stubňa.

Diamant. Foto: Pixabay/PublicDomainPictures

V čom je diamant unikátny?

Diamant musí mať podľa odborníkov špecifické podmienky, aby vznikol. Tvorí sa v obrovských hĺbkach a odtiaľ sa musí dopraviť obrovskou rýchlosťou na zemský povrch. Ináč sa premení na uhlík.

„Človek brúsi kamene odnepamäti. Najskôr to bolo hladenie. To, čo dnes poznáme, je využitie fyzikálnych vlastností kameňa, aby sa prejavili navonok. Ide o lom svetla. Napríklad diamant má vysoký index lomu, to znamená, že v ňom sa pohybuje svetlo pomalšie ako vo vzduchu. Vďaka tomu dokážeme nastaviť fazety ako zrkadielka a inak to vnímame,“ dodal Ján Stubňa.

V závere relácie sa odborníci zhodli na tom, že geológia by si zaslúžila viac pozornosti, pokiaľ ide o náš vzdelávací systém. Najmä v čase globálnych klimatických zmien by sme podľa odborníkov mali vedieť stále viac o procesoch, ktorými žije naša planéta.

Celé vydanie relácie si môžete vypočuť na: https://www.rtvs.sk/radio/archiv/11373/1207695

Spracovala: Monika Hucáková

Foto: Pixabay/Brett_Hondow, PublicDomainPictures

Uverejnila: ZH

Súvisiace:

Hore
Aurelium - centrum vedy
Veda v Centre
Publikácie Veda v CENTRE
kúpa časopisov jún 2016
Quark_2019
Bratislavská vedecká cukráreň
TAG Slovenská veda
banner záhrady
Extrapolácie 2019
Zaujímavosti vo vede
Srdcové zlyhávanie je stav, ku ktorému dochádza pri vážnom poškodení srdcového tkaniva.
Zistite viac