Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Treba ešte doplniť mozaiku vedomostí o kyseline močovej a vplyve na srdcovo-cievny systém

VEDA NA DOSAH

Ilustračné foto: ľudské telo; Pixabay.com /PublicDomainPictures/

Aký vplyv má kyselina močová na srdcovo-cievny systém, konkrétnejšie najmä na cievy obličiek, tráviaci systém a dolné končatiny? Kyselina močová je u človeka koncovým produktom metabolizmu purínov a nachádza sa aj v krvi. Jej zvýšená koncentrácia môže byť príčinou ochorenia – dny, kedy sa kyselina močová ukladá v kĺboch, čím vzniká ich zápal. Hoci súvislosť medzi hyperurikémiou a srdcovo-cievnymi ochoreniami bola známa už v polovici minulého storočia, doposiaľ sa hyperurikémii nevenovala dostatočná pozornosť. Vedomosti o tom, či kyselina močová môže za istých okolností funkcie endotelových buniek zlepšiť svojou antioxidačnou kapacitou, respektíve či vysoká koncentrácia kyseliny močovej môže naopak tieto funkcie zhoršovať, vôbec nie sú známe.

Zámerom štúdie Mechanizmy zahrnuté v endotelovej dysfunkcii indukovanej kyselinou močovou v závislosti od veku a genetickej predispozície k hypertenzii je vyšetriť vplyv kyseliny močovej na funkčný stav endotelu a sledovať dynamiku zmien. Tie by mali byť vyvolané zvýšenou koncentráciou kyseliny močovej vo funkcii endotelových buniek u laboratórnych potkanov s negatívnou, ako aj pozitívnou dedičnou záťažou hypertenzie počas starnutia. Špecificky sa tak výskum zameriava na objasnenie vzťahov hyperurikémie a hypertenzie, najmä z pohľadu endotelových buniek.

Cieľom projektu je podľa zodpovednej riešiteľky MUDr. RNDr. Angeliky Púzserovej, PhD., Centrum experimentálnej medicíny SAV, Ústav normálnej a patologickej fyziológie, zistiť, či kyselina močová môže ovplyvňovať funkčnosť endotelu v izolovaných cievach z laboratórnych potkanov. Vedci chcú taktiež objasniť mechanizmy zodpovedajúce za prípadný nepriaznivý efekt zvýšenej koncentrácie kyseliny močovej na funkčný stav endotelu.

Experimenty

„Počas experimentov sme odskúšali nové protokoly na funkčné merania ciev a uskutočnili pozorovania na cievach mladých a starých potkanov s normálnym a veľmi vysokým krvným tlakom. Nakoľko je hyperurikémia dôležitá aj v takých chorobných stavoch, akými sú diabetes mellitus 2. typu a hypertriglyceridémia, bol testovaný aj vplyv zvýšenej koncentrácie kyseliny močovej na endotel rôznych ciev diabetických a hypertriglyceridemických potkanov. U potkanov bola uskutočnená aj analýza kyseliny močovej v krvi,“ vysvetľuje MUDr. RNDr. Angelika Púzserová, PhD.

Projekt je v treťom roku riešenia. Počas tejto etapy projektu vedci zistili, že krátkotrvajúca inkubácia malých a veľkých ciev s vysokou koncentráciou kyseliny močovej neovplyvňuje funkčnosť endotelu u zdravých starých potkanov. Zodpovedná riešiteľka poznamenala, že kyselina močová vo zvýšenej koncentrácii teda nevyvolala poškodenie endotelu v cievach izolovaných zo starnúcich potkanov s normálnym krvným tlakom. Momentálne sa komplexne analyzujú namerané výsledky a uskutočňujú sa ďalšie merania u potkanov so zvýšeným krvným tlakom (hypertenziou).

Spolupráca

Na projekte spolupracuje RNDr. Peter Bališ, PhD. a ďalší pracovníci Centra experimentálnej medicíny Slovenskej akadémie vied. Spolupráca je ešte rozbehnutá s doc. MUDr. Janou Radošinskou, PhD. z Fyziologického ústavu, Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Okrem nich sa na projekte spolupodieľajú aj doktorandi a pregraduálni študenti z Lekárskej fakulty, Prírodovedeckej fakulty a z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave. Spolupráca prebieha aj s Pracovnou skupinou Experimentálnej kardiológie pri Slovenskej kardiologickej spoločnosti. Zaujímavosťou je, že do projektu sa významne zapojil aj stredoškolák Matúš Mlynár zo Strednej odbornej školy chemickej, Vlčie hrdlo v Bratislave, ktorý minulý rok so získanými výsledkami vyhral v súťaži Veda má budúcnosť – veda očami mladých (7. ročník) 1. miesto.

Výskumy nad rámec cieľov projektu

Nad rámec cieľov projektu sa vedci z Centra experimentálnej medicíny SAV v spolupráci s doc. J. Radošinskou plánujú v budúcnosti venovať zmeneným biofyzikálnym a biochemickým charakteristikám červených krviniek ako markerov závažnosti hyperurikémie, pretože niektoré parametre červených krviniek boli viacerými pracoviskami navrhnuté ako všeobecné indikátory zdravia a choroby.

„Plánujeme skúmať mechanizmy, akými kyselina močová pôsobí na červené krvinky a ako sa menia ich parametre v podmienkach hyperurikémie. Vplyv kyseliny močovej na parametre červených krviniek sa budú sledovať ako u experimentálnych zvierat, tak aj u ľudí – zdravých dobrovoľníkov a u dobrovoľníkov s primárnou hypertenziou a diabetes mellitus 2. typu.“

V spolupráci s RNDr. Valériou Regecovou plánujú vedci zistiť úlohu hyperurikémie pri vzniku hypertenzie u detí a adolescentov v slovenskej populácii. „Naše poznatky o hyperurikémii sú stále neucelené. Použitím zvieracích modelov chceme zistiť, či je hyperurikémia škodlivá pre vnútornú výstelku ciev, alebo nie je, a to pri rôznych chorobných stavoch a vekových kategóriách. Musíme však byť obozretní, pretože koncentrácie kyseliny močovej v krvi hlodavcov sú niekoľkonásobne nižšie ako u človeka. Napriek tomu môžu naše zistenia prispieť k poznatkom, ktoré sú potrebné k zavedeniu účinnej liečby hyperurikémie alebo k zabráneniu zbytočného podávania liekov,“ podotkla MUDr. RNDr. Angelika Púzserová, PhD. Riešiteľský tím chce svojou prácou poukázať na zraniteľnosť a možnosť poškodenia endotelových buniek v dôsledku hyperurikémie a prispieť tak do mozaiky rôznych štúdií týkajúcich sa problematiky srdcovo-cievnych ochorení.

Úloha kyseliny močovej pri rôznych chorobách

Hlavným prínosom tohto experimentálneho výskumu kyseliny močovej a hyperurikémie bude ozrejmenie úlohy kyseliny močovej pri rôznych chorobných stavoch a taktiež pomoc v rozhodovacom procese o nasadení liečby hyperurikémie, pretože umelé znižovanie hladiny kyseliny močovej neprináša pacientovi vždy benefit. Výsledky projektu môžu podľa jeho zodpovednej riešiteľky prispieť k informáciám o mechanizmoch, ktorými kyselina močová môže sprostredkovať poškodenie orgánov, pričom tieto znalosti môžu byť rozhodujúce pre ďalší osud pacientov.

„Štúdium funkčných zmien endotelu a identifikácia faktorov, ktoré vedú k poškodeniu endotelu, prinesú nové informácie o možnostiach ovplyvnenia endotelu, čo výrazne prispeje k prevencii srdcovo-cievnych ochorení, a tým aj zníženiu nákladov na liečbu ochorení súvisiacich s hyperurikémiou.“

 

Odborný garant textu: MUDr. RNDr. Angelika Púzserová, PhD., Centrum experimentálnej medicíny SAV, Ústav normálnej a patologickej fyziológie

Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR

Ilustračné foto: Pixabay.com /PublicDomainPictures/

Uverejnila: VČ

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky