Traja vedci v Detve diskutovali o zlate, hrdzi a klamstvách

18. feb. 2020 • Multidisciplinárne

Traja vedci v Detve diskutovali o zlate, hrdzi a klamstvách

Roadshow mladých vedcov SAV pokračuje už tretí rok. Brázdia regióny, aby priblížili vedu širokej verejnosti aj žiakom na školách. Tentokrát na strednom Slovensku rozprávali o tom, čo sa deje v atómovom urýchľovači, prečo je dôležité poznať životnosť rôznych materiálov aj to, ako je možné rozlíšiť pravdivú informáciu od dezinformácie.  

 

Jadrový fyzik, anorganický chemik a psychologička sú traja mladí vedci zo Slovenskej akadémie vied, ktorí v rámci projektu Roadshow po školách rozprávali o svojej práci stredoškolským a gymnaziálnym študentom, ale aj verejnosti v Detve. Matúš Balogh z Fyzikálneho ústavu SAV publiku opísal, ako skúma atómové jadro. Viliam Pavlík u Ústavu anorganickej chémie SAV objasnil, prečo je dôležité zaoberať sa koróziou materiálov. Kristína Blažeková z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV odôvodnila, prečo je dobré vedieť na internete rozlišovať pravdivé a nepravdivé informácie.

Jadrový fyzik Matúš Balogh s hmlovou komorou. Zdroj: Martin Bystriansky

Jadrový fyzik Matúš Balogh s hmlovou komorou. Zdroj: Martin Bystriansky

O neposednom zlate

Tentoraz sa stretli v jednom detvianskom klube. Vedeckú atmosféru navodil jadrový fyzik Matúš Balogh otázkou: „Aká najmenšia teplota sa momentálne vyskytuje kdesi v tejto miestnosti?“ Odpoveď 80 stupňov pod nulou bola prekvapujúca. Aby dokázal správnosť svojho tvrdenia a vysvetlil niektoré javy z nášho bežného života, doniesol si hmlovú komoru. Tá umožňuje voľným okom pozorovať rýchlo letiace elektricky nabité častice, ktoré sú neustále okolo nás, hoci o nich vôbec netušíme. „Ak je veľa ionizujúceho žiarenia, ktoré častice spôsobujú, môže vyvolať aj rakovinu. Toto žiarenie pochádza buď z prirodzenej rádioaktivity hornín a vzduchu okolo nás, alebo z vesmíru ako takzvané kozmické žiarenie, ktoré si vie nájsť cestu až na zemský povrch. V našich končinách je ale rádioaktivita prostredia v norme, takže nie je dôvod na paniku,“ ubezpečil publikum Mrg. Matúš Balogh a dodal, že v súčasnosti vieme takéto žiarenie využívať na štúdium atómového jadra, ktorému sa venuje vo svojej dizertačnej práci. „Na urýchľovači zrážame umelo urýchlené častice s terčom, aby sme vyrobili zlato. Nejde však o zlato, z ktorého by sa dala vyrobiť zlatá retiazka, ale o izotop zlata 179, ktorý má polčas rozpadu 7 sekúnd (Iotop je atóm prvku s rovnakými protónovými číslami, ale s rôznym počtom neutrónov – pozn.red.) a má špeciálne vlastnosti. „Drasticky môže meniť svoj tvar. Niekedy má tvar gule, inokedy rotuje v tvare palacinky či ragbyovej lopty, ale môže mať aj komplikovanejšie tvary, ako napríklad oscilujúca hruška. Podľa týchto jeho podôb vieme vydedukovať, akú by malo výsledné zlato štruktúru,“ dodáva na margo experimentu, ktorý bol uskutočnený vo fínskom meste Jyväskyla. Matúšovi Baloghovi sa v rámci tohto experimentu podarilo dokázať, že uvedený izotop má hladinu s vysokou energiou, z ktorej sa mu veľmi nechce ísť do stavu pokoja, ako to býva u častíc zvykom. Dané zistenie mu vytvára obrovský priestor pre jeho ďalší výskum. Podobné hladiny by sa mohli totiž nachádzať aj v okolitých izotopoch a tie zatiaľ neboli pozorované a ani predpovedané teoretickými modelmi. Práve takéto objavy nám pomáhajú lepšie pochopiť štruktúru jadra a umožňujú vylepšovanie súčasných modelov popisujúcich ich správanie.

Všetko sa raz na prach obráti

Ing. Viliam Pavlík, PhD. z Ústavu anorganickej chémie SAV sa venuje korózii, ktorá je stará ako ľudstvo samo. „Netýka sa len korózie kovov a nejde len o hrdzu. Z môjho pohľadu je korózia súčasťou erózie, veď tu bola, odkedy sa sformovala planéta. Bolo jedno, či človek používal kosť alebo kameň, postupne sa aj jedno, aj druhé opotrebovávalo. Ale vplyv na ne malo aj prostredie a počasie, napríklad dážď,“ vysvetľuje Viliam Pavlík a zdôrazňuje, že toto je veľmi vážna tematika aj pri posudzovaní novodobých materiálov. „Keď sa bavíme napríklad o jadrovej elektrárni, je veľmi dôležité, aby mala dlhú životnosť.“ Jeho domovský ústav má veľmi dobre rozbehnutú spoluprácu s rozličnými priemyselnými odvetviami a aj vďaka tomu sa vedecké poznatky ľahšie dostávajú do praxe a uľahčujú nám život.

Psychologička Kristína Blažeková (vľavo) a chemik Viliam Pavlík pri diskusii. Zdroj: Martin Bystriansky

Psychologička Kristína Blažeková (vľavo) a chemik Viliam Pavlík počas diskusie. Zdroj: Martin Bystriansky

Na sieti je pravda aj lož

Mgr. Kristína Blažeková je psychologička z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV a zároveň zakladateľka občianskeho združenia, v rámci ktorého chodí po školách a učí žiakov kritickému mysleniu v oblasti vyhodnocovania mediálnych obsahov. „Vo svojom výskume sa venujem mediálnej gramotnosti v oblasti sociálnych médií. Zjednodušene povedané, skúmam, ako vnímame mediálne obsahy, ako vieme rozlišovať pravdivé a nepravdivé informácie, ako pracujeme s nepodloženými presvedčeniami. Netýka sa to len sociálnych sietí, ale všetkého, kde prispievame svojím obsahom. Môže ísť aj o diskusiu pod internetovým článkom,“ hovorí Kristína Blažeková a upozorňuje, že dezinformácie tu boli vždy. S príchodom sociálnych médií sa okruh informácií ale zväčšil a k ľuďom sa dostávajú rýchlejšie. „Kedysi tu bola propaganda šírená letákmi alebo prostredníctvom novín. Teraz však môže hocikto hocičo napísať na internet a za krátky čas sa to dostane k obrovskému množstvu ľudí. Dezinformácií nie je viac, len ich je viac vidieť, a preto by sme mali byť ostražití pri vyhodnocovaní toho, čo je pravdou.“

 

 

Monika Hucáková

Foto: Martin Bystriansky, Pixabay.com

Súvisiace:

Hore
TVT2020 súťaže
Veda v CENTRE / Vedecká kaviareň 6/2020
VC 6/2020 železany
Vedec roka SR
Vedecká cukráreň video
Quark_2020
Veda v CENTRE máj
Vedecká cukráreň 5/2020
Aurelium - centrum vedy
Vírusy, vakcíny, imunita
Quark 25 rokov
kúpa časopisov jún 2016
TAG Slovenská veda
banner záhrady
Publikácie Veda v CENTRE
Zaujímavosti vo vede
Spôsob komunikácie živočíchov je mimoriadne zložitý.
Zistite viac