Vianoce bez tradičných vianočných korení si nevieme ani predstaviť. Dokážu vyčarovať typicky vianočnú atmosféru svojou podmanivou, výrazne aromatickou vôňou, niektoré so sladkou, iné so štipľavo-nasladlou či viac korenistou chuťou. Blahodárne pôsobia na naše vnímanie, pozitívne ovplyvňujú naše emócie, dokážu navodiť pocity vianočnej pohody a spokojnosti. Ale priaznivý účinok majú aj na naše zdravie. Medzi najpoužívanejšie vianočné koreniny, ktoré sa pridávajú do vianočných dobrôt určite patrí vanilka, škorica, aníz či klinček. Práve vďaka ním vonia nielen kuchyňa, ale celý dom. Odkiaľ pochádzajú, ako sa pestujú a ako sa spracujú, kým sa dostanú do vianočného pečiva?
Aníz
Anízovec pravý Illicium verum HOOK
Patrí do čeľade anízovcovité (Ilicaceae). Je to nízky, vždyzelený strom s aromatickými široko kopijovitými listami a belavými až červenkastými kvetmi. 
Strom pochádza z južnej Číny a severného Vietnamu, pestuje sa v tropickej juhovýchodnej Ázii, vo voľnej prírode sa však už nenachádza. Plodom anízovca pravého je červenohnedé drevnaté súplodie, zložené väčšinou z 8 člnkovitých mechúrikov, usporiadaných okolo stredu, ktoré tým vytvárajú atraktívny hviezdicovitý tvar. Mechúriky v čase zrelosti pukajú na šve, obrátenom nahor. V každom mechúriku sa nachádza lesklé gaštanovohnedé semienko. Plod anízovca pravého Anisi stellati fructus (PhEur) sa používa ako korenie do sladkého pečiva, kompótov, lekváru, a samozrejme na výrobu badiánovej silice. V ázijskej kuchyni sa používa ako korenie na zjemnenie jedál z hydiny. Okrem využitia v pokrmoch, je badián aj vynikajúca ingrediencia v čajových zmesiach. Zlepšuje metabolizmus a má antivírusové účinky. Pre svoje schopnosti rozpúšťať hlien pomáha najmä pri kataroch dýchacích ciest a tráviacich ťažkostiach.
Klinček
Klinčekovec voňavý Syzygium aromaticum (L.) MERR
Klinčekovec patrí do čeľade myrtovitých (Myrtaceae). Je to vždyzelený malý strom, ktorý pochádza z polostrovov juhovýchodnej Ázie, Indonézie a Malajzie. 
Kvety sú štvorpočetné, intenzívne voňajúce. Plodom je vajcovitá purpurová bobuľa, klinček – Caryophylli flos (PhEur). Samotné korenie – klinčeky, sú sušené, neotvorené kvetné púčiky. Klinčeky dovážali do Európy arabskí obchodníci v rannom stredoveku a od 13. storočia boli súčasťou liečivých rastlín. V našej kuchyni je známy ako korenie, najmä pri zaváraní, napríklad ovocných kompótov. V tomto vianočnom období sa pridáva do koláčov a medovníkov, do vareného vína, ako korenie do mäsových pokrmov. V rámci kuchynského použitia, klinček podporuje trávenie a povzbudzuje chuť do jedla. Klinčeková silica – Caryophylli floris aetheroleum (PhEur) má vysoký podiel eugenolu s antibakteriálnymi a narkotickými vlastnosťami, uvoľňuje kŕče a utlmuje bolesť. Voľakedy sa používal v stomatológii na miestne znecitlivenie, pri zápalových ochoreniach. Uplatňuje sa aj ako prirodzený odpudzovač hmyzu, v mastiach proti reumatizmu tlmí bolesť a v ľudovom liečiteľstve sa využíva pri bolestiach hlavy.
Vanilka
Vanilka pravá Vanilla planifolia Jacks. ex Andrews
Je to rastlinka z čeľade vstavačovité (Orchidaceae). V rámci rodu Vanilla existuje 110 druhov. Do Európy sa vanilka dostala v roku 1721 prostredníctvom španielsko-francúzskej diplomacie. 
Druhy rodu vanilka sú rozšírené v tropických a subtropických oblastiach celého sveta. Vanilka pravá je vytrvalá šplhavá liana z juhovýchodného Mexika. Vanilkový struk je vlastne plod orchidey – tobolka, naplnená čiernou kašovitou hmotou s množstvom drobných, ale neklíčivých semien. Fermentované tobolky obsahujú vanilín, ktorý spôsobuje vytrvalú a príjemnú vôňu vanilky, po fermentácii sa tobolky sušia. Vanilka sa v kuchyni využíva na dochucovanie vianočného pečiva, krémov, zákuskov, zmrzliny, čokolády, pudingu, likérov, často sa kombinuje aj s inými koreninami. V Mexiku sa podáva na zvýraznenie sladkej chuti koreňovej zeleniny, rovnako je dobrá s ovocím – s jablkami, hruškami či tropickým ovocím. Vanilka má aj liečivé účinky, povzbudzuje celé telo, mozgovú činnosť, pôsobí proti únave a upokojuje nervový systém. Má rozsiahle využitie v aromaterapii, vôňa vanilky povzbudzuje zmysly, pôsobí proti depresiám, ale aj pri nechutenstve alebo nespavosti.
Škorica
Škoricovník čínsky Cinnamomum aromaticum NEES – korenie
Škoricovník cejlónsky Cinnaomum zeylanicm Blume – využitie na medicínske účely
Patrí do čeľade vavrínovité Lauraceae. Je to vždyzelený strom, ktorý dorastá do výšky 10 – 15 metrov, pestuje sa blízko vody. Po niekoľkých rokoch sa stromy zrežú na nízko a zo zvyšku kmeňa vyrastajú ďalšie odnože, ktoré sa zberajú o dva roky. 
Z výhonkov sa potom olúpe kôra, aby sa zachoval tyčinkovitý tvar, aký poznáme z obchodov. Kúsky kôry sa vkladajú do seba a sušia sa prirodzene na slnku. Pre svoju vôňu je veľmi obľúbená v potravinárstve a likérnictve. Škoricu používame celú alebo mletú najmä v kuchyni, ako korenie v sladkých, slaných i pikantných jedlách, na dochucovanie koláčov, zákuskov, perníkov, lekvárov, či na konzervovanie ovocia. Celá škorica sa používa spolu s klinčekom na ochutenie vareného vína. Veľmi často sa stretneme so škoricou aj na vianočných dekoráciách, vianočných sviečkach a v kozmetike. V Číne a Indii sa kôra spracúva už viac ako 4000 rokov na korenie, ale aj na terapeutické účely. V Egypte sa používala aj na balzamovanie. V diele Macer floridus (druhá polovica 11. storočia) sú opísané účinky škorice nasledovne „Škorica vysúša v žalúdku nadbytočné šťavy, čím spôsobuje, že prijatý pokrm sa rýchlo strávi. Ďalej upokojuje vlhké kašle, ale aj katary“. Vedecky sa dnes uznáva použitie škoricovej kôry pri nechutenstve a tráviacich ťažkostiach, pocite preplnenosti a ľahkých kŕčoch. Užívanie škorice má význam aj pri dočasných stavoch vyčerpanosti. Nemala by sa však používať pri precitlivenosti na silicu a pri žalúdočných a črevných vredoch.
Autor: Ing. Iveta Čičová, PhD., NPPC – Výskumný ústav rastlinnej výroby Piešťany
Redigovala: Zuzana Hajdu, NCP VaT pri CVTI SR
Foto: Pixabay.com
Uverejnil: MZ
Ďalšie zaujímavé články z oblasti zdravej výživy nájdete pod tagom
„Zázraky zo slovenských záhrad, polí a lúk“.