Tip na letné čítanie: Najkrajšia slovenská kniha o prírode

04. júl. 2020 • Prírodné vedy

Tip na letné čítanie: Najkrajšia slovenská kniha o prírode

Obálka knihy a ukážky jej obsahu. Miroslav Saniga je aj autorom fotografií a kresieb. Na obrázku fotografia výra skalného a kresba myšiarky ušatej. Zdroj: Archív Miroslava Sanigu. 

„Keby som mal tú moc, naordinoval by som všetkým ľuďom bez rozdielu pohlavia, veku a povolania každodenné vychádzky do prírody, kde je každá chvíľka iná a nijaké dva okamihy ani na tom istom mieste nie sú identické,“ píše Miroslav Saniga v úvode svojej knihy Prechádzky slovenskou prírodou.

Kniha Prechádzky slovenskou prírodou (Vydavateľstvo AlleGro, 2019, 262 s.) získala 1. miesto v 13. ročníku súťaže o Najkrajšiu knihu a propagačný materiál o Slovensku za rok 2019. Organizátorom tejto prestížnej súťaže obrazových a obrazovo-textových kníh a propagačných materiálov je Klub fotopublicistov Slovenského syndikátu novinárov. Miroslav Saniga je trojnásobným držiteľom tohto ocenenia.

Čím sa vyzbrojiť v prírode? Vedomosťami

Publikácia je krásnym sprievodcom slovenskou prírodou plným zaujímavostí, ktoré oslovia každého, kto k nej má vzťah. Okrem iného sa z nej čitateľ dozvie, prečo s nástupom júna okrídlený spevácky zbor, ktorý býva dovtedy mimoriadne hlučný, začína utíchať. Spôsobuje to najmä starostlivosť o potomstvo, keď aj samčeky zháňajú pre mláďatá potravu a na dlhé vyspevovanie im nezostáva čas.

Okolo Jána prestávajú vtáčence spievať i pre výmenu peria. Pŕchnutie je pre vtáky energeticky veľmi náročný proces a vyčerpáva ich, a tak im veru vôbec nie je do spevu. Výmena peria trvá do septembra, kedy sa operence opäť rozospievajú. Jesenné nôtenie však už nedosiahne intenzitu jarných koncertov a pozorný poslucháč v ňom zacíti istú nostalgiu aj clivotu za končiacim sa letom.

„Atmosféra v prírode počas svätojánskej noci, keď najmä lesnými zátišiami poletujú milióny jemne zelenkavo svetielkujúcich svietiviek svätojánskych a svietiviek obyčajných, evokuje u účastníka tohto krásneho fenoménu zvláštnu rozprávkovo-romantickú náladu, ktorá ho naladí na letnú dovolenkovú nôtu.“

Miroslav Saniga. Foto: archív MS

Autor, pre ktorého je príroda vášňou

Spisovateľ a milovník prírody doc. Ing. Miroslav Saniga, CSc. pôsobí ako vedecký pracovník Ústavu ekológie lesa SAV vo Zvolene. Je ornitológ, známy popularizátor vedy, milovník prírody, nadšený fotograf, kresliar a úspešný spisovateľ. Svojím osobitým spôsobom sprevádza čitateľa zátišiami našej prírody v jednotlivých mesiacoch roka, zoznamuje ho so zvieratami i rastlinami. Je autorom nielen textu, ale aj perokresieb a jedinečných fotografií.

Jeho knihy však nie sú iba popisné, vkladá do nich aj osobné zážitky spojené s prírodou. Na svojom konte má viac ako 70 popularizačných kníh pre mládež aj dospelých a niekoľko tisíc príspevkov v médiách. Za svoju prácu získal aj množstvo ocenení. Do pozornosti dávame aj rozprávky pre deti, za všetky si môžete prečítať napríklad o tom, Ako dudkovi Chocholúšikovi narástol chochlík.

Pri listovaní knihy Prechádzky slovenskou prírodou sa ďalej dozvedáme, že „príchod nového potomstva na tento svet je pre prírodu najväčším pokladom. Jún je mesiac, keď sa v prírodných pomeroch strednej Európy rodí najviac nového života. Počas mesiaca lásky, ale aj v júni sa môže návštevník prírody najčastejšie stretnúť s novými prírastkami zvierat a vtákov.“

Autor zároveň upozorňuje, že mláďatá sú veľmi chúlostivé na vyrušovanie ľuďmi, a preto by to mal každý návštevník prírody, najmä na jar a začiatkom letného obdobia, rešpektovať a podľa toho sa v prírode správať.

Pripomína, že k najkrajším okamihom vo výchove potomstva u vtákov určite patria chvíľky, keď sa mláďatá vydávajú na svoj prvý let. Vtedy sú aj rodičia ustráchaní, ako dopadne prvé zoznámenie ich mláďat s povetrím.

Nie všetci vtáci sú dobrí speváci

Miroslav Saniga je ornitológ, špeciálne miesto v jeho knihe preto patrí vtákom. Okrem iného sa v nej môžete dočítať, ako podľa zvuku rozpoznať druhy sov, ale aj to, že nie všetci vtáci vedia dobre spievať.

V okolí miest a dedín zo skalných lomov alebo skalných útvarov možno za večerného súmraku alebo ráno na svitaní začuť tiahle húkanie výra skalného. Je to najväčšia európska sova, ktorej hlas sa pri priaznivých poveternostných podmienkach rozlieha až na vzdialenosť jedného kilometra. V nižších polohách Slovenska sa nocou ozýva podobné, ale tichšie volanie myšiarky ušatej.

V slovenských lesoch žije aj najmenšia európska sova – kuvičok vrabčí. Aj keď je to maličká sovička, len o niečo väčšia ako vrabec, pri obhajovaní svojho zvoleného revíru vie byť veľmi agresívna. Samec sa dokonca opováži zaútočiť aj na človeka – votrelca v revíri, ak ho vyprovokuje napodobňovaním jeho monotónne znejúceho popiskovania.

K najlepším spevákom patria zástupcovia rodu spevavcov. Ani v rodine týchto operencov nie je však schopnosť spevu vrodená rovnakou mierou. Napríklad zástupcovia čeľade krkavcovitých vyludzujú veľmi nemelodické zvuky, ktoré majú od lahodného spevu veľmi ďaleko. Väčšine operencov je od ich predkov daný do vienka iba základ druhovo typického spevu, zatiaľ čo vlastnú melódiu, rytmus, sfarbenie tónov a bohatosť získavajú mladé vtáky odpočúvaním iných samcov svojho druhu.

Určiť rebríček našich najlepších spevavcov je vec veľmi subjektívna a aj ornitológovia sa v názoroch rozchádzajú. Všeobecne sa však za našich najlepších dvoch spevákov považujú slávik obyčajný a slávik veľký, ktorých spev vyniká bohatstvom tónov, veľkým rozsahom, množstvom strof, ako aj zvučným a melodickým prednesom. Za týchto operených spevákov na tróne vtáčieho spevokolu sa zaraďujú penica čiernohlavá a penica slávikovitá.

Vtáčí raj Miroslava Sanigu. Foto: Miroslav Saniga

Miroslav Saniga mal už ako dieťa sen. Chcel si vybudovať záhradu pre vtáky. Tento detský sen si v dospelosti splnil. V malebnom Revúckom údolí pod skalným oltárom Čierneho kameňa v záhradke rodičovského domu vytvoril Rozprávkovú vtáčiu záhradku alebo Vtáčí raj. Pozostáva zo 60 veľkých samorastových kŕmidiel, 130 vtáčích búdok na spanie a hniezdenie, ako aj z 12 bilbordov, na ktorých sú nakreslení alebo nafotení jej návštevníci. Pospolitosť operencov vo Vtáčom raji skonzumuje ročne okolo 1000 kilogramov slnečnice.

Vo vyšších polohách je pokojne, ale stále živo

„Ak nás pri našich potulkách prírodou túlavé topánky zavedú do vysokohorského prostredia až nad hornú hranicu lesa, kde sa nad strmými trávnatými úbočiami rozkladajú už len strmé vápencovo-dolomitové skalné bralá, na prvý pohľad sa nám toto prírodné prostredie bude zdať skúpe. Pozorný návštevník skalných útesov a brál však aj v tomto prostredí nájde také skvosty rastlinnej i živočíšnej ríše, s akými sa v žiadnom inom prostredí nestretne,“ píše Miroslav Saniga vo svojej knihe.

K najkrajším skvostom skalného prostredia patrí podľa neho plesnivec alpínsky. Táto zvláštna rastlinka je odjakživa symbolom vysokohorského sveta. „Keď na vladársky trón prírody zasadne leto, rozvíja i v tých najmenej prístupných skalných štrbinkách svoje plstnaté kvietky.“

„Prial by som si, keby sa mi čitateľa pri čítaní tejto knihy podarilo vtiahnuť do diania na scéne prírody, odkiaľ sa mu bude len ťažko vracať do reálneho sveta. Ak potom pocíti väčšiu potrebu častejšie navštevovať zátišia prírody, bude to pre mňa tá najväčšia odmena,“ vyslovuje svoje želanie autor.

Pozvanie na potulky po našej nádhernej slovenskej prírode určite viacerí s radosťou prijmeme a niektorí si možno do batohu vložíme aj túto knihu, aby sme sa vyzbrojení vedomosťami nestratili vo farbách, vôňach a zvukoch prírody.

Marta Bartošovičová

Zdroj:
Prechádzky slovenskou prírodou (www.saniga.sk)

Súvisiace:

Hore
Quark_2020
TVT2020 prihlasovanie
Veda v CENTRE / Vedecká kaviareň 7/2020
TVT2020 súťaže
Vedec roka SR
Vedecká cukráreň video
VC 6/2020 železany
Veda v CENTRE máj
Vedecká cukráreň 5/2020
Aurelium - centrum vedy
Vírusy, vakcíny, imunita
Quark 25 rokov
kúpa časopisov jún 2016
TAG Slovenská veda
banner záhrady
Publikácie Veda v CENTRE
Zaujímavosti vo vede
V rozvojových krajinách žije 80 percent obyvateľov Zeme.
Zistite viac