Jozef Hraška: Cieľom stavebnej fyziky je prispievať k tvorbe energeticky úsporných, zdravých a udržateľných budov

Profesor Hraška získal ocenenie Cena za vedu a techniku 2025 v kategórii Celoživotné zásluhy v oblasti vedy a techniky.

Prof. Ing. Jozef Hraška, PhD., je výnimočnou osobnosťou slovenskej vedy a vysokého školstva v oblasti stavebnej fyziky a energetickej hospodárnosti budov so zameraním na denné osvetlenie a insoláciu. Jeho celoživotné dielo je príkladom neúnavnej a plodnej práce, ktorá zásadne ovplyvnila rozvoj odboru.

Pedagogická činnosť profesora Hrašku je charakterizovaná výchovou generácií odborníkov, ktorí v súčasnosti pôsobia v akademickej sfére aj v praxi. Ako garant študijných programov na všetkých troch stupňoch vysokoškolského vzdelávania a ako školiteľ viacerých doktorandov výrazne prispel ku kvalite vzdelávania na Slovensku.

Laudácio prof. Ing. Jozefa Hrašku, PhD. (.pdf)

Pri príležitosti udelenia ocenenia Cena za vedu a techniku 2025 nám poskytol rozhovor o svojej práci, o tom, aké sú požiadavky na denné osvetlenie a insoláciu budov, aké sú opatrenia na dosiahnutie primeraných teplotných podmienok v bytoch, o problematike udržateľnosti stavieb, ale aj o svojej ceste k vede, o pedagogických vzoroch aj pedagogickej činnosti.

O ocenení Cena za vedu a techniku

Ste laureátom ocenenia Cena za vedu a techniku 2025 v kategórii Celoživotné zásluhy v oblasti vedy a techniky. Počas pracovnej kariéry ste už získali viac ocenení. Čo pre vás znamená toto?

S hlbokou vďačnosťou a pokorou prijímam Cenu za vedu a techniku za celoživotný prínos v oblasti teórie a konštrukcií pozemných stavieb. Toto ocenenie vnímam nielen ako uznanie mojej doterajšej práce, ale aj ako potvrdenie významu stavebnej vedy pre rozvoj spoločnosti a kvalitu života v udržateľnom stavebnom prostredí. Ďakujem všetkým spolupracovníkom, študentom a inštitúciám za podporu mojich vedeckovýskumných aktivít a rodine i za toleranciu.

Špecializujete sa na oblasť stavebnej fyziky. Čomu všetkému sa venujete v rámci tohto odboru a aké sú súčasné trendy a výzvy v tejto oblasti?

Stavebná fyzika je vedný odbor zaoberajúci sa fyzikálnymi javmi, ktoré ovplyvňujú samotné budovy a ich vnútorné prostredie a tiež prostredie v súboroch stavieb. Cieľom je zabezpečiť energetickú hospodárnosť budov, tepelnú, svetelnú, zvukovú pohodu a kvalitu vnútorného vzduchu a zároveň chrániť budovy a ich stavebné konštrukcie pred rozličnými negatívnymi vplyvmi, napríklad pôsobením radónu, vlhkosti, dažďa a vetra.

Súčasné trendy v stavebnej fyzike sa zameriavajú na vytváranie energeticky úsporných, zdravých a udržateľných budov.

V rámci teoreticko-experimentálneho výskumu sa v uvedených oblastiach vytvárajú normové požiadavky a kritériá hodnotenia a metódy ich navrhovania a verifikácie. Osobne som pôsobil najmä v oblasti tepelnej ochrany budov, denného osvetlenia a počítačového modelovania budov a v simuláciách rozličných procesov a stavov, ktoré v nich môžu v priebehu roka nastať. Súčasné trendy v stavebnej fyzike sa zameriavajú na vytváranie energeticky úsporných, zdravých a udržateľných budov integráciou inteligentných technológií a pokročilých materiálov a konštrukcií.

Denné osvetlenie a insolácia budov

Jednou z oblastí, ktorej sa venujete, je denné osvetlenie a insolácia budov, teda prenikanie priameho slnečného žiarenia do interiérov, prípadne do exteriérov, ktoré slúžia na dlhodobý pobyt ľudí. Aké sú požiadavky na preslnenie budov?

V súčasnosti sa v slovenskej legislatíve požaduje, aby v letnej polovici roka dopadalo priame slnečné žiarenie v trvaní najmenej 1,5 hodiny denne do kontrolných bodov v osvetľovacích otvoroch, za ktorými sa nachádza aspoň tretina obytnej plochy bytu.

Je zaujímavé, že požiadavky a kritériá preslnenia, ktoré sa v bývalom Československu a neskôr aj na Slovensku používali s malými úpravami desiatky rokov, prakticky v celom rozsahu prevzala prvá európska harmonizovaná norma o dennom svetle v budovách EN 17037, platná od konca roka 2018.

Na Slovensku postupne silnie kritika legislatívneho vyžadovania preslnenia bytov. Navrhuje sa, aby sa preslnenie bytov uvádzalo iba ako jeden z funkčných parametrov ovplyvňujúcich trhovú cenu bytu. Cítiť za tým motiváciu zahusťovať zástavbu. Už dnes vidíme, že i v čase zákonom vyžadovaného preslnenia bytov sa obytné súbory nie vždy primerane „intenzifikujú“.

Za kritikou legislatívneho vyžadovania preslnenia bytov cítiť motiváciu zahusťovať zástavbu.

V krajinách, kde sa v minulosti zahusťovala zástavba až extrémnym spôsobom, pozorujeme v posledných rokoch presne opačný prístup. Zavádzajú sa tu normy a tiež zákony na zabezpečenie preslnenia bytov a dostatočného denného svetla v budovách. V poslednom čase prijali takéto zákony napríklad Čína, Japonsko alebo Kórejská republika.

V rámci spomínanej témy denného osvetlenia priestorov ste sa v jednej publikácii venovali aj dostupnosti denného svetla v školských učebniach. Ako sú na tom naše školy z vášho pohľadu?

Denné svetlo sa bežne chápe ako voľne dostupný prírodný zdroj, ktorý je zdravý, ekologický a jeho využívanie je v plnom súlade s cieľmi udržateľného rozvoja civilizácie. Existuje množstvo štúdií, ktoré potvrdzujú, že dostatočná dostupnosť denného svetla v školských učebniach prospieva žiakom a študentom zdravotne a zlepšuje ich kognitívnu výkonnosť a výsledky učenia.

Na Slovensku podlieha denné osvetlenie školských učební prísnym normám a legislatívnym požiadavkám. Aj počas extrémne zamračených dní sa má na pracovné stoly žiakov, ktorí sedia najďalej od okien, dostať minimálne 1,5 percenta z množstva difúzneho svetla dopadajúceho na exteriérovú horizontálnu rovinu z celej štandardizovanej oblohy. Laikovi sa môže zdať hodnota 1,5 percenta malá. V praxi to však znamená, že ak žiak sedí vo vzdialenosti zhruba 6 metrov od okna, musia byť široké okná vysoké 2,4 m a okolím môžu byť okná tienené iba v minimálnej miere.

Dostatočná dostupnosť denného svetla v školských učebniach prospieva žiakom a študentom zdravotne a zlepšuje ich kognitívnu výkonnosť a výsledky učenia.

V porovnaní s minulosťou sa dnes štandardne používajú v budovách okná s trojsklami a obvodové steny sú spravidla z dôvodu hrubých tepelných izolácií hrubšie. To znižuje dostupnosť denného svetla v interiéri. Dnes sa učebne navrhujú tak, aby vyhovovali rôznym spôsobom vyučovania, vekovým skupinám a rozličným špeciálnym potrebám. Aj z týchto dôvodov aktuálna národná technická norma o dennom svetle v budovách požaduje v učebniach minimálnu hodnotu činiteľa dennej osvetlenosti 1,3 percenta. Aj v medzinárodnom porovnaní je to stále vysoký štandard.

O prehrievaní bytových budov

V prípade denného osvetlenia a insolácie je kľúčové čo najlepšie využiť slnečnú energiu. V súčasnosti však zažívame čoraz horúcejšie letá. Treba teda myslieť i na to, ako minimalizovať prehrievanie budov. Čo všetko treba pri stavbe, respektíve prestavbe, zohľadniť, aby sme nemali miestnosť, ktorá bude síce presvetlená, ale v lete sa v nej nebude dať vydržať?

Mnohí ľudia si dávajú letné prehrievanie budov do priameho súvisu s otepľovaním atmosféry. Je to však len jeden, hoci významný vplyv. Zvyšovanie hustoty zástavby, používanie tmavých povrchov budov a komunikácií spolu so znižovaním podielu zelene a vodných plôch zvyšuje efekt tepelných ostrovov v mestách. V takýchto podmienkach môžu byť najmä nočné letné teploty vonkajšieho vzduchu v centrálnych častiach miest vyššie aj o 5 až 6 °C v porovnaní s teplotami v okolitej voľnej krajine.

Otepľovanie atmosféry je len jeden, hoci významný vplyv na prehrievanie budov.

Paradoxne aj viaceré opatrenia zamerané na zníženie potreby tepla na vykurovanie priamo alebo nepriamo zvyšujú prehrievanie budov. Patrí k nim napríklad požiadavka na vysokú priepustnosť slnečného žiarenia cez zasklenie okien alebo kritérium podielu povrchu budovy k jej objemu (faktor tvaru). Normalizovaná potreba tepla na vykurovanie sa počíta na meter štvorcový vykurovanej plochy a pre rozľahlejšie budovy sa požaduje nižšia potreba tepla na vykurovanie. Hlboké budovy majú zhoršené podmienky prirodzeného vetrania. V prípade jednostranne západne orientovaných bytov bez možnosti priečneho vetrania môže byť riziko letného prehrievania obzvlášť vysoké. Navrhovanie hlbokých miestností v hustejšej zástavbe vedie k používaniu väčších okien, aby sa dosiahlo vyhovujúce denné osvetlenie obytných miestností. Vysoké tepelné odpory okien a obvodových stien znižujú tepelné straty budovy aj počas letného nočného ochladenia vonkajšieho vzduchu.

Na Slovensku býva v jednom byte viac osôb, ako je európsky priemer.

Celkovo sa zvyšujú vnútorné tepelné zisky v dôsledku vysokej obsadenosti bytov osobami (na Slovensku býva v jednom byte viac osôb, ako je európsky priemer), širšieho používania elektrospotrebičov a tiež rozširujúcej sa práce z domu.

Pri pohľade na súčasné sídliská vidíme kontinuálny nárast mechanického chladenia. V novostavbách sa už priamo inštalujú techniky chladenia, prípadne sa urobí príprava na ich neskoršiu inštaláciu. Požiadavky na kvalitu vnútorného prostredia stúpajú a pomerne značná časť populácie má prostriedky na jej zabezpečenie.

Letné prehrievanie bytov je nepríjemné, v našich podmienkach však trvá pomerne krátky čas. Počas veľkej väčšiny tohto času sa dajú primerané teplotné podmienky v bytoch dosiahnuť pasívnymi opatreniami. Vonkajšie svetlé žalúzie a rolety dokážu výrazne tlmiť prehrievanie. Musia sa však používať pravidelne a už od začiatku nábehu slnečných dní s vysokými teplotami vzduchu.

Počas väčšiny času letného prehrievania je možné zabezpečiť v bytoch primerané teplotné podmienky pasívnymi prostriedkami.

Počas dňa treba vetrať iba málo a nie v čase, keď na tienené okno svieti slnko priamo. Počas letných nocí je potrebné vetrať maximálne, prípadne aj s podporou ventilátorov. I v oknách obytných miestností je z hľadiska zníženia rizika prehrievania vhodné inštalovať spektrálne selektívne zasklenia, ktoré prepúšťajú veľmi dobre viditeľné svetlo a výrazne obmedzujú priepustnosť infračervenej časti slnečného spektra, osobitne v oknách orientovaných na západ.

Prehrievanie účinne znižujú takisto zasklené lodžie, v ktorých je tieniace zariadenie inštalované na vonkajšom zasklení a priestor lodžie je odvetraný do exteriéru. Vo vyšších bytových domoch stúpa hore vertikálnymi komunikáciami a rozličnými netesnosťami teplý vzduch a najmä pod nevetranou tepelne slabo izolovanou plochou strechou býva veľmi teplo. V takýchto prípadoch výrazne pomôže vegetačná plochá strecha.

Problematika udržateľnosti výstavby

V súčasnosti je aktuálna požiadavka na energetickú úspornosť, ktorá sa dotýka tiež oblasti stavebníctva. Aj budovy majú energetické certifikáty. Na čo všetko treba myslieť, ak chceme, aby bola budova čo najúspornejšia a udržateľná?

Pre rozličné kategórie budov platia rôzne požiadavky na ich energetickú hospodárnosť. Napríklad budovy nemocníc majú v porovnaní s bytovými domami zákonom povolenú energetickú potrebu na svoju prevádzku trojnásobnú. V rozličných druhoch budov nemusí byť miera účinnosti jednotlivých úsporných opatrení rovnaká. Napriek uvedenému sa dajú uviesť všeobecné zásady navrhovania energeticky hospodárnych budov.

Dôležité je integrované projektovanie už od úvodných fáz projektu.

Dôležité je integrované projektovanie, pri ktorom architekt, hlavný inžinier projektu, projektový manažér a investor spolupracujú a konzultujú s celým radom špecialistov a s dotknutou komunitou už od úvodných fáz projektu. Základ úspechu sa tvorí vo využívaní pasívnych stratégií navrhovania budov. Ide o architektonické, urbanistické a konštrukčné prostriedky (hustota zástavby, orientácia a tvarovanie budovy, kompaktnosť budovy, dispozičné riešenie s aplikáciou nevykurovaných alebo temperovaných medzipriestorov, vysokoúčinné tepelné izolácie s elimináciou tepelných mostov, osvetľovacie otvory s tepelnoizolačným, resp. spektrálne selektívnym zasklením, výber vhodných stavebných materiálov, využívanie denného osvetlenia, prirodzeného vetrania tam, kde je to možné (inak využívanie mechanického vetrania s rekuperáciou tepla), účinným mobilným tienením osvetľovacích otvorov a ďalšie), ktorých aplikácia vytvára predpoklady výslednej nízkej potreby prevádzkovej energie.

Ďalšie zníženie potreby energie sa dá dosiahnuť využívaním obnoviteľnej energie. V prípade budov s takmer nulovou potrebou energie sa odporúča, aby pokrývala obnoviteľná energia 50 percent už zníženej energetickej potreby. Zvyšok energetickej potreby majú kryť energeticky účinné technické zariadenia využívajúce efektívne systémy merania a regulácie. Ide najmä o techniky nízkoteplotného vykurovania a vysokoteplotného chladenia. V moderných budovách býva časť techniky prostredia stále častejšie súčasťou stavebných konštrukcií.

Venujete sa takisto téme udržateľnosti stavieb. V neďalekej Viedni plánujú postaviť 133-metrovú drevostavbu Donaumarina Tower, ktorá prevýši ďalšiu výškovú budovu Viedne, a to 84 metrov vysokú HoHo. Drevo je ekologický a udržateľný materiál, ale ak by sme ho začali využívať vo veľkom, prišli by sme o lesy, ktoré sa už aj tak zmenšujú. Aká je teda zlatá stredná cesta udržateľného stavebníctva, čo sa týka materiálov a prístupov? Ako sme na tom u nás na Slovensku?

Pred zhruba 30 rokmi som čítal japonskú ekologickú štúdiu, v ktorej autori predpovedali, že po roku 2036 bude drevo celosvetovo nedostatkový materiál. Mnohí ľudia majú pocit, že sa u nás ťaží viac drevnej hmoty, ako jej pribúda, ale zodpovedné štátne orgány to popierajú. Problematika udržateľnosti výstavby je plná rozporov. Je v nej príliš veľa pseudoekologického exhibicionizmu, do ktorého by som zaradil i výškové drevostavby.

V problematike udržateľnosti výstavby je príliš veľa pseudoekologického exhibicionizmu.

Zlatá stredná cesta v udržateľnom stavebníctve znamená vyváženie medzi ekologickosťou, technickou a ekonomickou efektívnosťou a praktickou realizovateľnosťou. Čo sa týka materiálov, odporúča sa čo najviac používať recyklované, lokálne a obnoviteľné materiály s nízkou energetickou náročnosťou na ich spracovanie a čo najvyššou životnosťou s minimálnou náročnosťou na údržbu.

Udržateľnú výstavbu podporujú systémy environmentálneho hodnotenia budov (napríklad LEED, BREEAM, DGNB a mnohé ďalšie). Slúžia ako nástroj na navrhovanie a prevádzku budov s nižším environmentálnym dosahom, pričom používajú desiatky merateľných ukazovateľov. Mnohé veľké budovy aj na Slovensku sa hrdia certifikátom udržateľnosti. Mali by sa viac analyzovať používateľské skúsenosti a objektívne prínosy udržateľných budov, a to i z hľadiska ich ekonomickej efektívnosti.

Dá sa povedať, že väčšina slovenskej populácie žije v panelových domoch? Dajú sa paneláky alebo aj iné staršie stavby upraviť tak, aby spĺňali požiadavky udržateľnosti a energetickej úspornosti?

Na Slovensku žije o niečo viac obyvateľov v rodinných domoch ako v bytových domoch. Keďže bytové domy nie sú všetky panelové, nemožno hovoriť, že väčšina slovenskej populácie žije v panelových domoch. Na Slovensku je z celkového počtu bytových domov skoro polovica panelových, čiže pomerne významná časť slovenskej populácie býva v panelových domoch.

Áno, paneláky aj iné staršie budovy sa dajú upraviť tak, aby spĺňali moderné požiadavky na energetickú hospodárnosť a tiež na udržateľnosť. Európska únia i Slovensko zaviedli v tomto smere množstvo nástrojov, politík a investičných programov. Cieľom EÚ je, aby mali staršie budovy po renovácii prevádzkovú energetickú potrebu na úrovni novostavieb. Podľa slovenskej legislatívy sa pri obnovovaných budovách táto hranica energetickej úrovne požaduje len vtedy, ak je to technicky, funkčne a ekonomicky uskutočniteľné. V Pláne obnovy Slovenskej republiky sa diferencovane podporuje stredná a hĺbková obnova budov. Pri strednej obnove treba preukázať úsporu energie v rozsahu 30 až 60 percent a pri hĺbkovej obnove úsporu vyššiu ako 60 percent.

Výskum v oblasti modelovania a simulácie budov

Moderné technológie zrýchľujú postupy, otvárajú nové možnosti. Vy sa už viac ako 10 rokov zaoberáte aj výskumom v oblasti modelovania a simulácie budov a environmentálnych technológií s cieľom zlepšiť návrh, výstavbu, prevádzku a údržbu nových a existujúcich budov. Vedeli by ste nám to priblížiť?

V roku 1994 sme získali európsky vzdelávací projekt v rámci programu TEMPUS zameraný na zavedenie výučby simulácií budov založenej na informačných technológiách v 4 slovenských univerzitách. Garantom programu bola Stavebná fakulta Slovenskej technickej univerzity (STU) v Bratislave a spolupracovali sme na ňom s Univerzitou Strathclyde v Glasgowe a s Technickou univerzitou v Eindhovene. Bol som zodpovedným vedúcim tohto projektu, ktorý prebiehal v rokoch 1995 až 1998. Odvtedy sa modelovanie a simulácie budov vyučujú na 2. a 3. stupni štúdia a v širokej miere sa používajú v rámci riešenia výskumných úloh a aj problémov stavebnej praxe.

V simuláciách sa budova chápe ako jednotný energetický systém.

Na Katedre konštrukcií pozemných stavieb Stavebnej fakulty STU sa najčastejšie na základe simulácií určuje celoročná potreba energie na prevádzku rozličných druhov budov a analyzujú sa možnosti jej zníženia. V simuláciách sa budova chápe ako jednotný energetický systém. Všetky jej technické a stavebné prvky sú vzájomne prepojené a ich koordináciou, ktorá reaguje na parametre klimatického roka, obsadenosti a na spôsob využívania jej vnútorných priestorov, sa dajú dosiahnuť úspory prevádzkovej energie.

Jednou z mnohých možností zníženia energetickej náročnosti budovy je napríklad začlenenie obnoviteľných zdrojov energie do stavebných konštrukcií alebo do systémov vykurovania a chladenia. Bežne sa robia aj tepelno-vlhkostné simulácie, simulácie denného osvetlenia a insolácie, akustické simulácie, aerodynamické simulácie, simulácie šírenia požiaru a dymu a iné. Simulácie sa využívajú i pri získavaní environmentálnych certifikátov budov. Ich použitie vo viacerých certifikačných systémoch (napríklad LEED, WELL) je nevyhnutné, lebo viaceré nimi hodnotené parametre sa dajú klasifikovať iba pomocou simulačných nástrojov.

O štúdiu, vzoroch aj pedagogickej činnosti

Čo vás priviedlo k štúdiu stavebníctva?

V ranej mladosti som paradoxne inklinoval k humanitným disciplínam – k histórii, literatúre a podobne. Keď sme si mali v 9. ročníku základnej školy podať prihlášku na stredoškolské štúdium, nevedel som sa do poslednej chvíle rozhodnúť. Do triedy som chodil s bratrancom, ktorý si dal prihlášku na strednú priemyselnú školu stavebnú so študijným odborom pozemné stavby. Urobil som to isté. V škole sa mi darilo a život ma už potom niesol týmto smerom.

Na Stavebnej fakulte STU v Bratislave pôsobíte v podstate od študentských čias. Mali ste šťastie na pedagógov, na ktorých spomínate dodnes?

Menovite spomeniem iba 3 výborných učiteľov, ktorí ma učili a významne ovplyvnili moje vedeckovýskumné zameranie. Sú to prof. Dr. techn. Ing. arch. Vladimír Chrobák (1909 – 1984), prof. Ing. Milan Bielek, DrSc., a prof. Ing. Július Puškáš, CSc.

Profesor Chrobák bol autorom celoštátnej učebnice Staviteľské konštrukcie 1, ktorá obsahovala i kapitolu o stavebnej fyzike, čo bola novinka v 50. rokoch minulého storočia. V čase môjho ašpirantského štúdia bol profesor Chrobák už v pokročilom dôchodkovom veku. Z vlastnej iniciatívy, ktorá nesúvisela s mojím štúdiom, ma začal pozývať do svojej kancelárie na konzultácie o stavebnej fyzike a tak trochu aj o širších súvislostiach pedagogiky. Bol to veľmi čestný muž s pevnými morálnymi zásadami a obetavý učiteľ. Keď odišiel do dôchodku, vedúci katedry profesor Bielek mi ponúkol jeho miesto, začal som pracovať v pozícii odborného asistenta.

Traja výborní učitelia, ktorí významne ovplyvnili moje vedeckovýskumné zameranie, sú profesori Vladimír Chrobák, Milan Bielek a Július Puškáš.

Profesor Bielek je mimoriadne aktívny, činorodý a veľkorysý človek. Najmä jeho zásluhou sa na katedre konštrukcií pozemných stavieb vybudovali laboratóriá, ktoré umožňovali realizovať experimentálny výskum vo všetkých oblastiach stavebnej fyziky. Položil vedecké základy aerodynamiky a hydrodynamiky budov na Slovensku, angažoval sa hlavne v oblasti energetickej hospodárnosti budov. Mal veľmi širokú spoluprácu so stavebnou praxou, navrhoval a experimentálne testoval opláštenie mnohých významných budov vrátane budovy Národnej banky Slovenska. Bol vynikajúci organizátor, počas jeho vedenia sa katedra rozvinula po všetkých stránkach.

Profesor Puškáš dlhoročne prednášal urbanistickú a stavebnú akustiku, denné osvetlenie a insoláciu. V týchto oblastiach uskutočňoval aj výskumné aktivity, podieľal sa na tvorbe technických noriem, metodík a odborných štúdií. Dokázal vytvárať elegantné výpočtové metódy, ktoré ilustroval rovnako elegantnými obrázkami. Viedol malý výskumný kolektív, do ktorého ma začlenil, hoci som sa vtedy angažoval i v tematicky inak zameraných výskumných úlohách. Profesor Puškáš bol veľmi precízny, dôsledný a jasnozrivý vedecký a pedagogický pracovník, ktorý dokázal výsledky svojej práce komunikovať jasne a zrozumiteľne.

Vy sám sa tiež venujete pedagogickej činnosti. Celkovo ste viedli 150 diplomových prác a 64 bakalárskych prác. Boli ste vedúci 15 študentských prác prezentovaných na študentských vedeckých konferenciách, z ktorých bola veľká časť ocenená na fakultnej, národnej a i na medzinárodnej úrovni. Keby ste mohli dať študentkám a študentom len jednu radu, ktorá by to bola?

Vysoká škola nie je len o tom, aby ste si osvojili fakty. Je to tréning v tom, ako myslieť, ako klásť otázky, ako pochybovať, ako hľadať súvislosti a nachádzať riešenia. Zapamätané poznatky sú síce dôležité, ale časom vyblednú a najmä v technike rýchlo zastarávajú a menia sa, avšak schopnosť kriticky uvažovať, tvoriť a riešiť problémy môžete s úspechom využívať celý život.

Vysoká škola nie je len o osvojení faktov, ale aj o schopnosti kriticky uvažovať.

Stavebníctvo bolo a asi aj je asi skôr doménou mužov. Ak sa pozriete späť, máte pocit, že je dnes viac dievčat, ktoré sa rozhodnú študovať stavebníctvo, ako v časoch, keď ste študovali vy?

Pomer chlapcov a dievčat študujúcich na Stavebnej fakulte STU v Bratislave závisí od študijného programu. Študoval som na Stavebnej fakulte SVŠT v polovici 70. rokov minulého storočia. Vtedy bol podiel dievčat v študijnom odbore inžinierske stavby 5 až 15 percent, v odbore pozemné stavby to bolo 20 až 30 percent, ale v odbore ekonomika a riadenie stavebníctva dosahoval podiel dievčat až 40 percent. V súčasnosti študuje na fakulte viac dievčat ako v dávnejšej minulosti. Pravdepodobne najvyšší podiel dievčat je v študijnom programe pozemné stavby a architektúra, pohybuje sa v rozsahu 35 až 40 percent.

(zh)