V srdci Álp medzi Talianskom a Rakúskom sa buduje jeden z najvýznamnejších železničných projektov Európy: Brennerský pätný tunel.
Prierez Brennerským pätným tunelom. Zdroj: bbt-se.com
Nápad vybudovať tunel pod Brennerským priesmykom medzi Stubaiskými a Zillertalskými Alpami mal už v prvej polovici 19. storočia, konkrétne v roku 1847, taliansky inžinier Giovanni Qualizza. Oblasť však na tunel vedúci cez srdce Álp čakala takmer 200 rokov. K jeho realizácii sa pristúpilo až v 21. storočí.
Brennerský pätný tunel (Brenner Basistunnel) predstavuje megaprojekt, ktorý povedie cez Alpy a spojí dve európske krajiny Rakúsko a Taliansko. Výstavba tunela s celkovou dĺžkou 64 kilometrov (po dokončení pôjde o najdlhší podzemný železničný tunel na svete) prebieha od roku 2008. Hotový by mal byť najskôr v roku 2032. Odhadovaná cena celého projektu, na ktorý prispelo Rakúsko, Taliansko a Európska únia, je desať miliárd eur. Životnosť tunela by mala byť 200 rokov.
Vedeli ste?
V súčasnosti je najdlhším železničným tunelom sveta švajčiarsky Gotthardský pätný tunel s dĺžkou 57 kilometrov.
Prepojí severnú a južnú časť starého kontinentu
Brennerský pätný tunel bude súčasťou škandinávsko-stredomorského koridoru (TEN Scan-Med). Trasa vedúca z Helsínk cez Štokholm, Malmö, Kodaň, Hamburg, Norimberg, Mníchov, Innsbruck, Bolognu, Rím, Neapol až do Palerma má 2 200 kilometrov a prepája severnú a južnú časť starého kontinentu.
Tunel bude kľúčovou súčasťou nového železničného koridoru Mníchov – Verona dlhého 425 kilometrov. Povedie z rakúskeho Innsbrucku cez Alpy a vyústi v talianskej Fortezze. Celková dĺžka úseku je 55 kilometrov.
Vlaky však budú sčasti premávať aj na trati, ktorá povedie cez Inntalský tunel, železničný obchvat uvedený do prevádzky ešte v máji 1994. Ide o 12,7 kilometra dlhý úsek, ktorý sa napojí na Brennerský pätný tunel. Celková dĺžka trasy Brennerského pätného tunela tak dosiahne 64 kilometrov.
„Vysokorýchlostná trať prevažne s rovinatým profilom medzi Innsbruckom (Rakúsko) a Fortezzou (Taliansko) ponúkne atraktívnu alternatívu pre cezhraničnú nákladnú dopravu a otvorí osobnej doprave nový rozmer cestovania. Vzniknú tak nové príležitosti pre mobilitu v Európe,“ píše sa na stránke konzorcia BBT SE, ktoré zodpovedá za výstavu Brennerského pätného tunela.
Prechod Alpami takmer bez stúpania a za kratší čas
Kým v súčasnosti vlaky jazdia cez Brennerský priesmyk po strmej kľukatej železnici starej 150 rokov (vybudovaná bola v rokoch 1864 – 1867), v budúcnosti Alpy prekonajú takmer bez stúpania. Pozdĺžny sklon tunela sa pohybuje od 4 do 7 ‰. Maximálne stúpanie na starej železničnej trati cez Brennerský priesmyk je približne 25 ‰.
Navyše sa prechodom cez alpský tunel dosiahne aj časová úspora. Osobné vlaky ním budú premávať rýchlosťou 250 kilometrov za hodinu. Jazdný čas by mal byť približne 35 minút v porovnaní s pôvodnými 80 minútami.
Nová trasa bude výhodnejšia aj pre nákladné vlaky. Na trase, ktorá prebieha takmer v rovine, bude môcť prechádzať viac nákladných vlakov, ktoré sú dlhšie a ťažšie.
Rozsiahly systém chodieb
Brennerský pätný tunel predstavuje rozsiahly komplex chodieb zahŕňajúci aj prieskumnú štôlňu a prístupové chodby. Celkový systém tunelov pozostáva zo štyroch prístupových tunelov, z troch núdzových zastávok, jednej prechodovej stanice, zo spojovacích tunelov a záchrannej šachty a má dĺžku viac ako 230 kilometrov.
Srdce tunela tvorí 55-kilometrová, respektíve 64-kilometrov dlhá trať pozostávajúca z dvoch hlavných paralelných tunelových rúr vzdialených od seba 40 až 70 metrov. Každá rúra je vybavená jedným koľajiskom a bude zabezpečovať jednosmernú prevádzku. Oba hlavné tunely prepájajú v rozostupe 333 metrov priečne tunely, ktoré v prípade mimoriadnej udalosti poslúžia ako únikové cesty.
Tretia tunelová rúra sa nachádza medzi oboma hlavnými železničnými rúrami. Počas budovania tunela slúži ako prieskumná šachta, ktorá poskytuje informácie o štruktúre horniny a slúži na skúmanie geologických podmienok na razenie oboch hlavných tunelov. Počas prevádzky bude slúžiť ako servisná štôlňa na odvod vody a údržbu početných technických zariadení, ktoré sa v nej nachádzajú.
Východná a západná rúra Brennerského pätného tunela a rúra prieskumného tunela. Zdroj: Wikimedia Commons
Budovanie tunelov
Menšia časť chodieb sa razí klasickým spôsobom pomocou výbušniny. Z väčšej časti hĺbenie tunela prebieha vŕtaním do skaly pomocou obrovských vŕtačiek s priemerom 10 metrov. Najväčšia tunelová vŕtačka TBM IDA, akási pojazdná továreň, meria na dĺžku 160 metrov. Využíva sa aj na montáž tunelových prstencov, kruhových betónových dielov, ktoré tvoria steny prstencového tunela.
Denne na stavbe tunela pracuje asi 1 500 ľudí. Vyhĺbia 10 až 15 metrov štôlní; ak je hornina mimoriadne mäkká, tak je to aj 60 metrov. Sú však dni, keď sa na takejto obrovskej stavbe vyskytnú problémy, vtedy nezaznamenajú žiaden postup.
Do kruhových štôlní s priemerom 10 metrov, ktoré tunelové vŕtačky vyfrézovali do horniny zo severu aj z juhu, sa najskôr zhotoví primárne ostenie zo striekaného betónu a oceľových mriežok, v prípade potreby doplnené niekoľkometrovými skalnými kotvami. Na oboch stranách budúcich koľají sa nachádza drenáž Ulmen, ktorá odvádza vsakujúcu sa podzemnú vodu. Na drenáž sa položí drenážna textília a tesniaca fólia. Následne sa vybuduje vnútorná betónová škrupina s hrúbkou minimálne 30 centimetrov, čím vznikne definitívna tunelová rúra. Po dokončení hrubej stavby sa inštalujú základy, koľajnice a rozsiahla signalizačná, riadiaca a ventilačná technika.
Prísľub výrazného zníženia emisií oxidu uhličitého
Výkopové práce by mali byť dokončené do roku 2028. Stavební robotníci počas prác zatiaľ vyťažili viac ako 21,5 milióna kubických metrov horniny. Na rakúskej strane väčšina výkopovej zeminy končí v údolí Padastertal, ktoré sa oddeľuje od Brenneru pri mestečku Steinach. Okrem toho existujú ďalšie štyri skládky, kam sa zváža vyťažená hornina. Navážanie horniny, pochopiteľne, zmení charakter územia. V prípade Padastertal sa miestami úroveň terénu zvýši až o 80 metrov. Po ukončení stavebných prác sa plánuje renaturácia územia.
Intenzívna doprava v úseku Brennerského priesmyku, ktorý je jedným z najdôležitejších dopravných uzlov medzi severnou a južnou Európou, výrazne zaťažuje existujúcu infraštruktúru a životné prostredie. Práve tu má pomôcť Brennerský pätný tunel, ktorý má presunúť veľkú časť nákladnej a osobnej dopravy z ciest na železnicu a tým výrazne zlepšiť efektívnosť dopravy a udržateľnosť celého alpského koridoru.
Obavy obyvateľov a kritika výstavby
Všetky práce súvisiace s výstavbou tunela prebiehajú podľa konzorcia BBT SE s prihliadnutím na životné prostredie. Každá minca má však dve strany. Hoci má byť budúci Brennerský pätný tunel prínosom pre životné prostredie a priniesť výrazné zníženie emisií oxidu uhličitého z nákladnej dopravy, rozsiahla infraštruktúra má aj svojich odporcov a kritikov.
Rakúsky profesor dopravného plánovania Hermann Knoflacher označil výstavbu Brennerského pätného tunela a príslušných prístupových trás za „fundamentálnu chybu“, informuje portál RaiNews.it na svojich stránkach. Knoflacher sa stavia kriticky nielen k výstavbe tunela, ale vo všeobecnosti k všetkým veľkým dopravným stavbám, ako je diaľnica. „Nielen tunel Brenner, ale aj diaľnica je zásadnou chybou.“ Podľa Knoflachera sa realizujú projekty, ktoré sa síce považujú za zmysluplné, ale spôsobujú „nekonečné škody“ prírode, hospodárstvu a spoločnosti. Zmysel vidí skôr v budovaní staníc a udržiavaní existujúcich železničných tratí.
Predmetom sporu sú aj prístupové tunely, ktoré vedú k samotnému Brennerskému pätnému tunelu. Jeden z nich má viesť popri obci Auer/Ora v Taliansku. Okrem masy navezenej zeminy sa obyvatelia obávajú obrovského staveniska. Prirodzene vyvstávajú otázky týkajúce sa dosahov, ktoré bude mať výstavba na turizmus, hlavný zdroj príjmu v tejto oblasti, ako aj životné prostredie.
Kontroverzie ohľadom prístupových tunelov v Južnom Tirolsku, ale aj v Bavorsku spôsobujú zdržanie výstavby a budú dokončené neskôr, než bolo v pláne. Výstavba samotného tunela je však v plnom prúde. Postupuje ďalej a dnes už nie je možná cesta späť.
Zdroj: BBT SE (1, 2, 3), ADAC, cestovanie.pravda.sk, ita-aites.cz, rainews.it, ČT 24, ARTE TV: Re: Der längste Tunnel der Welt – Entlastung für den Brennerpass
(zh)
