Budova Slovenského rozhlasu je ikonickou stavbou modernistickej architektúry na Slovensku. Navrhol ju Štefan Svetko.
Slovenský rozhlas, ktorého autorom bol Štefan Svetko, bol v roku 2017 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Zdroj: Wikimedia Commons/Thomas Ledl, FB Architekt Šatefan Svetko
Osobnosť československej a slovenskej architektúry Štefan Svetko je autorom viacerých ikonických modernistických stavieb na Slovensku. „Štefan Svetko bol na svoje obdobie jedinečný,“ hovorí v úvode filmového dokumentu zo série IKONY jeho kolegyňa a priateľka architektka Štefánia Krumlová. Jedinečná bola aj jeho architektúra. Tou najznámejšou stavbou, ktorá sa dnes radí medzi dominanty hlavného mesta, je nepochybne Slovenský rozhlas na Mýtnej ulici v Bratislave. Nie náhodou bol v celoslovenskej ankete v roku 2001 zvolený za stavbu storočia v kategórii spoločenských stavieb a v roku 2017 bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Smutnou iróniou osudu je, že na jeho slávnostné otvorenie nebol jeho autor Štefan Svetko pozvaný. Keďže po príchode sovietskych vojsk v roku 1968 podpísal, že nesúhlasí s okupáciou, upadol do nemilosti socialistického režimu. Desaťročia nemohol realizovať svoje projekty, pod ktoré sa v týchto časoch podpisoval jeho kolega a priateľ Štefan Ďurkovič.
Bratislava Štefana Svetka
V portfóliu Štefana Svetka nájdeme stavby, ktoré sú obyvateľom Bratislavy dobre známe. Niektoré nás upútajú na prvý pohľad, pretože sú svojím výrazným vzhľadom aj riešením neprehliadnuteľné. Iné sú nenápadnejšie a možno okolo nich prejdeme bez toho, aby sme si uvedomili, v čom spočíva ich krása a hodnota.
„Štefan Svetko patril medzi architektov, ktorí svoje stavby vždy silne vnímali v širokom urbanistickom kontexte. Jeho tvorbu charakterizujú inovatívne technické riešenia a veľkorysá figurálna forma. Podpísal sa pod jednu z najznámejších slovenských modernistických stavieb, budovu Slovenského rozhlasu, ako aj prominentné účelové zariadenia v Tatranskej Javorine či na bratislavskom Bôriku.“ Týmito slovami bol uvedený film o jeho živote a tvorbe počas podujatia Dni architektúry a dizajnu/Dni architektúry a filmu v roku 2020.
Medzi tie najznámejšie diela spojené s identitou hlavného mesta Bratislavy patria Základná škola na Dubovej ulici (1955), hotel Dukla (1956), obytný súbor na Košickej ulici (1956), sídlisko „Februárka” na Račianskej ulici (1957 – 1960), budova Slovenského rozhlasu na Mýtnej ulici v Bratislave (1964), vládny Hotel Bôrik (1967), bytový dom na Medenej ulici (1968), sídlisko Medzi jarkami (1973) či dnes už neexistujúci amfiteáter na Búdkovej ceste (1984). Niektorým z nich budeme venovať viac pozornosti.
Budova Slovenského rozhlasu za svitania. Zdroj: Wikimedia Commons/MartinGregus
Pozrite si
„Februárka“
Sídlisko „Februárka“ na Račianskej ulici (kedysi ulica Februárového víťazstva) tvorí komplex bytových domov s 3600 bytmi aj občianskou vybavenosťou. Časť bytových domov je situovaná pozdĺžne s hlavnou cestou, kadiaľ vedie aj električková trať. Budovy tak čiastočne tlmia hluk z hlavnej komunikácie. Medzi domami sa nachádzajú tiché vnútrobloky s parkovými priestormi, do ktorých boli zasadené umelecké diela. Ide tak o citlivé a estetické riešenie verejného priestoru s ohľadom na bývanie a život. Vzniklo v 60. rokoch 20. storočia, ale v mnohom môže poslúžiť ako inšpirácia aj súčasnému urbanizmu. „Harmonické rozloženie domov rôznych výšok, prehľadná veľkosť komplexu, výborné architektonické riešenie a elegantný vzhľad spolu s konštrukčnými novinkami (priečny nosný systém, liaty betón, rámová konštrukcia panelov, vytvorenie bytového inštalačného jadra) vytvorili z tohto sídliska jedno z najlepších toho obdobia,“ uvádza stránka Slovenskej komory architektov. Za túto realizáciu dostali autori Štefan Svetko a Ondrej Dukát v roku 1963 Cenu Dušana Jurkoviča. Na projekte okrem architektov Svetka a Dukáta spolupracovali aj Štefan Ďurkovič, Mária Krukovská a Emil Vician.
Časť bytových domov situovaných pozdĺžne s hlavnou cestou na sídlisku Februárka. Zdroj: Wikimedia Commons
Slovenský rozhlas – chrám hudby a slova
Jedinečná, neprehliadnuteľná, ikonická, funkčná – aj týmito prívlastkami by sa dala charakterizovať budova Slovenského rozhlasu na Mýtnej ulici v Bratislave, známa aj ako obrátená pyramída. Hoci návrh Štefana Svetka a kolektívu (Štefan Ďurkovič, Barnabáš Kissling a Marta Skočková) skončil v súťaži o budovu rozhlasu na treťom mieste (prvé miesto komisia neudelila, takže vlastne skončil druhý), nakoniec sa realizoval práve tento „expresívny“ nápad. „Návrh sme stále korigovali pre potrebu expresívneho výrazu. Táto budova nemala vyzerať ako hocijaká iná inštitúcia,“ spomínal neskôr architekt. Svetko stavbu charakterizoval ako chrám hudby a fabriku slova v jednej budove.
Bratislava – Architektonická súťaž pre budovu rozhlasu (1964) z relácie Retro noviny. Zdroj: Youtube/jaffarski
Budova rozhlasu sa nachádza v centre hlavného mesta, v hre však boli aj iné lokality, napríklad Mlynská dolina či Machnáč. Stavba vznikla na základe projektu z roku 1967, ktorý prešiel v roku 1969 obmenami. Práve vtedy „pôvodné trojuholníkové pôdorysy administratívy a koncertnej sály pretavili do skulpturálnej formy obrátenej pyramídy“, uvádza portál archiweb.cz. Koncept je postavený na dvoch pyramídach, na vonkajšej a vnútornej pyramíde.
Realizácia komplikovanej stavby prebiehala do roku 1984, pričom pravidelné vysielanie bolo spustené 27. marca 1985. Pri riešení objektu, akým je budova rozhlasu, museli autori zohľadniť množstvo faktorov, a to z dôvodu výrazných špecifík, ktoré na stavbu kládli požiadavky priestorov určených na rozhlasovú prácu.
Stavba si tiež vyžadovala zapojenie odborníkov z mnohých odvetví, akým bol napríklad inžinier Bustin z Vítkovických železiarní, ktorý zodpovedal za projekt po konštrukčnej a statickej stránke.
Srdce objektu predstavuje monolitické železobetónové jadro s výškou 68,5 metra. Stabilitu zabezpečuje oceľová konštrukcia, ktorá je priznaná na fasáde. „Je súčasťou architektonického výrazu, priamo ho vytvára,“ hovorí na margo konštrukcie vo filme IKONY – Štefan Svetko architektka Henrieta Moravčíková.
Interiér Slovenského rozhlasu. Zdroj: FB Architekt Štefan Svetko
Z hľadiska účelu, na ktorý rozhlas slúži, sa stavba delí na podnož, kde sa nachádzajú nahrávacie a prevádzkové priestory. Tie sú od okolia odizolované špeciálnou zvukotesnou stenou. Unikátne je aj veľké koncertné štúdio s objemom 12000 metrov kubických „zavesené a odpružené v oceľobetónovom tele“.
Nad podnožou je redakčná a vysielacia časť nachádzajúca sa v obrátenej pyramíde zavesenej na stredovom oceľobetónovom jadre.
Interiéry rozhlasu navrhla Marta Skočková. Veľkú pozornosť venovali architekti aj výberu materiálov, ktoré mali pohlcovať zvuk. Stavba je špecifická tiež tým, že vďaka nahor sa rozširujúcim podlažiam si v lete sama tieni, v zimných mesiacoch svetlo zasa absorbuje. Vďaka tomu podľa architektky Henriety Moravčíkovej vznikol „veľmi zložitý a pritom navzájom komunikujúci priestor, ktorý je v podstate akýmsi mestom v meste“.
Bytový dom na Medenej ulici
Zaujímavou stavbou, ktorá upúta na prvý pohľad, je bytový dom na Medenej ulici v srdci Bratislavy neďaleko kúpeľov Grössling. Návrh stavby pochádza z roku 1968, realizovaná bola v roku 1974.
Autori projektu Štefan Svetko a Julián Hauskrecht museli byť kreatívni, keďže dom stojí na parcele v ohybe Medenej ulice. Vznikol tak netypicky riešený 8-poschodový obytný dom s nahor sa rozširujúcimi lodžiami. Ustupujúce lodžie dodávajú domu dynamiku a jeho profil z diaľky pripomína starý fotoaparát. Začiatkom októbra 2025 vydala mestská časť Bratislava-Staré Mesto stavebné povolenie na zámer obnovy bytového domu Medená 21, na ktorého renovácii by sa mal podieľať aj Julián Hauskrecht, jeden z autorov pôvodného projektu.
Bytový dom na Medenej ulici. Zdroj: FB Architekt Štefan Svetko
Amfiteáter na Búdkovej ceste
V prípade amfiteátra na Búdkovej ceste išlo v rámci hlavného mesta o jedinečný priestor pod holým nebom. Konali sa tu koncerty či iné pódiové vystúpenia a v letných mesiacoch aj filmové predstavenia. Jeho autormi boli Štefan Svetko a Boris Džadoň. Amfiteáter mal na bratislavské pomery slušnú kapacitu a pojal takmer 10 000 ľudí, 6550 miest bolo určených na sedenie a 3000 na státie. V druhej polovici nultých rokov chátral, v roku 2009 bolo vydané povolenie na asanáciu. V tom istom roku však amfiteáter zachvátil požiar, ktorý spečatil jeho osud. Zanikol tak obľúbený a jedinečný priestor určený na konanie kultúrnych akcií v Bratislave. Nebol pritom posledný, o ktorý Bratislava prišla. V roku 2015 sa začal búrať park kultúry a oddychu (PKO), ktorý ustúpil developerským projektom. Podobný osud o niečo neskôr postihol aj bratislavský Istropolis.
Amfiteáter na Búdkovej ceste. Zdroj: FB Štefan Svetko/Michaela Machová
Konca amfiteátra (2009) na Búdkovej ceste sa ešte dožil aj jeho autor Štefan Svetko, ktorý jeho osud niesol ťažko. Zomrel v tom istom roku 8. septembra v Bratislave. Do posledných dní bol ako architekt činný.
O Štefanovi Svetkovi
Štefan Svetko sa narodil 19. júna 1926 v Mojši pri Žiline v bývalom Československu. Po ukončení gymnázia v roku 1946 odišiel študovať do Česka na Fakultu architektúry a pozemného staviteľstva Českého vysokého učenia technického v Prahe, kde objavuje funkcionalizmus. Práve toto obdobie má veľký vplyv na jeho neskoršiu architektonickú tvorbu. Ešte počas štúdií nastupuje v roku 1949 do ateliéru ochrany pamiatok k architektovi Dr. Lorenzovi. V roku 1951 sa zamestnal v bratislavskom Stavprojekte, kde pôsobil na pozícii vedúceho projektanta a neskôr aj vedúceho ateliéru až do roku 1962. Počas vojenskej služby slúžil vo Vojenskom projektovom ústave, kde realizoval viacero rekonštrukčných, ale aj nových vojenských stavieb. Tu sa zoznámil aj s Ing. arch. Štefanom Ďurkovičom. V rokoch 1962 až 1967 pôsobil ako vedúci ateliéru Útvaru hlavného architekta Bratislavy. Začiatkom 70.-tych rokov 20. storočia, v roku 1972, nastúpil do Štátneho projektového a typizačného ústavu Bratislava. Ako vedúci ateliéru tu pôsobí až do roku 1992. Stál pri zrode Slovenskej komory architektov. Je držiteľom Ceny Emila Beluša za celoživotné dielo (1998) a v roku 2006 bol nominovaný na cenu CEZAR za bytové domy na Mikulášskej ulici v Bratislave. Zomrel 8. septembra 2009 vo veku 83 rokov v Bratislave.
Zdroj: Youtube/DAAD/DAAF 2020 – IKONY – Štefan Svetko / SK + diskusia, ikony.tv, SKA (1, 2, 3, 4), archiweb.cz, Wikipedia, muop.eu, FB Architekt Štefan Svetko, STVR
(zh)
