Ročne sa vyprodukuje okolo 350 miliónov ton plastového odpadu, čo zodpovedá 10 miliónom plne naložených smetiarskych áut.
Len kvalitný plast je vhodný na recyklovanie. Ilustračný obrázok. Zdroj: iStock/monticelllo
Odpad predstavuje veľký problém modernej spoločnosti s obrovským dosahom na životné prostredie, prírodu aj zdravie obyvateľstva. Za najväčší problém je celosvetovo považovaný plastový odpad pre svoju trvácnosť, množstvo, ale aj fragmentáciu na miniatúrne čiastočky, ktoré kontaminujú životné prostredie v podobe mikroplastov a nanoplastov. Plast nie je biologicky rozložiteľný, v prírode tak môže pretrvať až 500 rokov. Celosvetovo sa ročne vyprodukuje enormné množstvo plastového odpadu. V roku 2023 to bolo približne 350 miliónov ton. Toto množstvo zodpovedá vyše 10 miliónom plne naložených smetiarskych áut.
V súvislosti s plastmi koluje v spoločnosti viacero mýtov. Jedným z nich je ten, že všetok plast možno recyklovať. Pravdou je, že len zlomok plastového odpadu sa recykluje. Väčšina plastového odpadu sa spaľuje, s približne 2 percentami sa medzinárodne obchoduje.
Stratégie EÚ na likvidáciu plastového odpadu
V Európe patrí recyklácia medzi najčastejšie spôsoby nakladania s plastovým odpadom, hoci jej úroveň sa v jednotlivých krajinách líši. Celkovo však možno pozorovať rastúci trend v miere recyklácie plastových obalov v rámci EÚ. Zatiaľ čo v roku 2005 dosahovala úroveň recyklácie 25,2 percenta, do roku 2022 vzrástla na 40,7 percenta.
Na druhom mieste je energetické zhodnocovanie, teda premena plastových odpadov na využiteľné teplo, na elektrinu alebo palivá prostredníctvom spaľovania alebo iných postupov (35 percent). Ďalším spôsobom je vývoz plastového odpadu do krajín mimo EÚ. V roku 2023 predstavoval vývoz 1,3 milióna ton plastového odpadu.
Severské štáty recyklujú plasty najmenej
Na Slovensku je koncept recyklácie úspešný. V roku 2022 sme sa umiestnili na prvej priečke s podielom 59,6 percenta recyklovaného plastového odpadu. Prispela k tomu aj zákonná povinnosť zálohovania jednorazových obalov na nápoje (plastových fliaš a plechoviek), ktorá vstúpila do platnosti 1. januára 2022.
S ohľadom na štatistiky sú zaujímavé čísla zo severských krajín, kde recyklácia výrazne zaostáva za obrovskou spotrebou obyvateľov. Severania svoj plastový odpad primárne spaľujú a získavajú z neho teplo. Ide o 70 až 90 percent plastového odpadu. Dánsko spáli najviac odpadu na obyvateľa. Väčšina plastov sa tak do recyklačného cyklu ani nedostane.
Medzery v recyklácii plastov v škandinávskych krajinách odkryla aj štúdia dánskych a britských vedcov. Dánsko a Nórsko spotrebujú ročne približne 200 kg plastu na osobu, čo je takmer dvojnásobok priemeru EÚ. Domácnosti však recyklujú len 4 – 6 percent plastov, ďalších 7 – 10 percent sa vyváža. Reálne sa miera recyklácie pohybuje na veľmi nízkej úrovni len 13 až 14 percent.
Miera recyklácie plastového odpadu sa v rámci EÚ výrazne líši. Najvyššie miery recyklácie v roku 2022 dosiahli Slovensko (59,6 percenta), Belgicko (54,2 percenta) a Nemecko (51,1 percenta), zatiaľ čo najnižšie boli zaznamenané na Malte (16,4 percenta), v Dánsku (23,5 percenta) a vo Francúzsku (25,2 percenta). Zdroj: europarl.europa.eu
Materiál a recyklácia
Ako už bolo spomenuté v úvode, nie všetky plasty sa dajú vrátiť späť do obehu. Problémom sú najmä jednorazové plasty, ktoré nie sú vhodné na opätovné použitie. Plasty na jedno použitie tvoria viac ako tretinu všetkých plastov vyrobených každý rok a väčšinu plastov, presnejšie 130 miliónov ton ročne, ktoré končia na skládkach odpadu alebo v spaľovniach. Tento fakt poukazuje na naliehavú potrebu zlepšiť nakladanie s plastovým odpadom, najmä v oblasti jeho recyklácie.
Efektívna recyklácia závisí aj od kvality a zloženia plastov. Vhodné sú najmä takzvané homogénne plasty vyrobené z jedného materiálu. Štúdie preukázali, že recyklácia plastov je podstatne efektívnejšia, ak sú vyrobené z jedného materiálu, ako napríklad zo 100 percent polypropylénu (PP). Dôvodom je lepšia separovateľnosť a recyklovateľnosť homogénnych druhov plastov v porovnaní so zmiešanými materiálmi, kde sú rôzne plasty ťažšie spracovateľné z dôvodu ich odlišných chemických vlastností a bodov topenia. Recyklácia viaczložkových materiálov často vedie k vzniku sekundárnych materiálov nižšej kvality, čo negatívne ovplyvňuje kvalitu recyklátu a znižuje cirkuláciu materiálov.
Recyklácia plastov je podstatne efektívnejšia, ak sú vyrobené z jedného materiálu. Zdroj: iStockphoto.com
Ktoré druhy plastov možno recyklovať a ktoré nie?
Dobre recyklovateľné
- PET (polyetyléntereftalát): z tohto materiálu sú vyrobené napríklad fľaše na nápoje. Hlavnou výhodou PET je, že ho možno úplne recyklovať. Na rozdiel od ostatných plastov ho možno pre jeho stabilitu po recyklácii používať na mnohé účely (odhadovaná životnosť PET je viac ako 1000 rokov).
Obmedzene recyklovateľné
- LDPE (polyetylén s nízkou hustotou): plastové tašky a fólie sú technicky recyklovateľné, často sa však spaľujú alebo skládkujú.
- PP (polypropylén): obaly na potraviny a uzávery sú potenciálne recyklovateľné, často však nie sú ekonomicky využiteľné.
Ťažko recyklovateľné alebo nerecyklovateľné
- PVC (polyvinylchlorid): často obsahuje škodlivé látky a je recyklovateľný len za prísnych podmienok. Príkladmi sú podlahové krytiny, okenné rámy a opláštenia káblov.
- PS (polystyrén, penový polystyrén): zriedka sa recykluje a často končí v životnom prostredí. Príkladmi sú jednorazové poháre, tégliky na jogurty a obalové misky.
Výroba plastov a emisie skleníkových plynov
Jednorazové plastové materiály nepredstavujú problém len z hľadiska odpadu. Hoci sú lacnou a praktickou voľbou, má to aj svoju daň, v tomto prípade vo forme emisií skleníkových plynov. Veľká časť emisií vzniká v procese výroby pri spracovávaní fosílnych palív. V roku 2019 pripadalo na výrobu plastov 1,8 miliardy ton skleníkových plynov. Toto množstvo predstavovalo 3,4 percenta objemu celosvetových emisií.
Zvyšujúca sa spotreba plastov tak poháňa klimatickú krízu. Podľa prognóz odborníkov by sa mohli emisie vyplývajúce zo životného cyklu plastov do roku 2060 strojnásobiť.
Používanie jednorazových plastov rastie
Napriek rastúcemu globálnemu úsiliu obmedziť plastový odpad, najmä jednorazové plasty, dosiahol jeho objem v roku 2021 historické maximum. Upozorňuje na to Stockholm Environment Institute.
Zodpovednosť za tento problém pritom nemožno pripisovať len spotrebiteľom či firmám na konci reťazca. Podľa Plastic Waste Makers Index nadácie Minderoo Foundation, ktorý bol prvýkrát uverejnený v roku 2021, zohráva kľúčovú úlohu relatívne malý počet vplyvných petrochemických spoločností zabezpečujúcich väčšinu globálnej produkcie polymérov používaných na výrobu jednorazových plastov. Podporované sú úzkym okruhom správcov inštitucionálnych aktív a globálnych bánk, ktoré im poskytujú miliardové financovanie. Len nepatrná časť týchto investícií smeruje k spoločnostiam usilujúcim sa o prechod na cirkulárnu plastovú ekonomiku.
Vplyv týchto veľkých hráčov sa prejavuje naprieč celým životným cyklom plastov – od návrhu výrobkov až po systémy nakladania s odpadom. Napriek rôznym iniciatívam zameraným na znižovanie plastového odpadu, najmä jednorazových obalov, produkcia plastov naďalej rastie. Dôležitým faktorom je aj to, že lacné primárne plasty vyrábané z ropy a zemného plynu vytláčajú recyklované materiály z trhu.
Snaha o obmedzenie jednorazových obalov od roku 2030
V decembri 2024 prijala Rada EÚ nové nariadenie o obaloch a odpade z obalov. Nové pravidlá zahŕňajú obmedzenia týkajúce sa jednorazových plastových obalov určitých balených a individuálnych porcií potravín a obmedzenia jednorazových výrobkov v odvetví ubytovacích a stravovacích služieb.
Tieto nariadenia zaväzujú členské štáty znížiť množstvo odpadu z obalov na obyvateľa v porovnaní s rokom 2018 do roku 2030 o päť percent, do roku 2035 o desať percent a do roku 2040 o 15 percent.
Osobitná pozornosť sa venuje plastovým obalom. Od 1. januára 2030 majú byť zakázané určité jednorazové plastové obaly. Okrem toho sa do roku 2029 musí aspoň 90 percent všetkých jednorazových nápojových obalov z plastu a kovu s objemom do troch litrov zbierať oddelene.
Zdroj: The Ocean Package, Greenpeace, Stockholm Environment Institute (1, 2), consilium.europa.eu, Europäisches Parlament, Wikipedia, gpwstory.earthrise.media, Recycling International
(zh)
