Nový akčný plán reaguje nielen na technický pokrok, ale aj na nedávne provokácie a bezpečnostné riziká, ktoré môžu ohroziť letiská či kritickú infraštruktúru.
Vojnový konflikt na Ukrajine ukázal, že malé a lacné drony môžu mať zásadný vojenský význam. Koordinované roje dronov totiž dokážu ohroziť infraštruktúru efektívnejšie než veľké bezpilotné lietadlá. Zdroj: iStock/Philippe Clement
Európska komisia predstavila nový akčný plán na boj proti hrozbám spojeným s dronmi. Už počas tohto roka chce začať pripravovať nové bezpečnostné pravidlá, ktoré sa budú týkať aj najmenších rekreačných lietajúcich zariadení. Hotové by mohli byť približne do roku 2030.
Čím menšie, tým nebezpečnejšie
Plán reaguje na rýchlu miniaturizáciu technológií v posledných rokoch, ako aj na incidenty a provokácie v okolí európskych letísk zaznamenané minulý rok. Čoraz väčšie obavy vyvoláva aj možnosť nasadenia rojov dronov – väčšieho počtu malých bezpilotných strojov, ktoré dokážu koordinovane útočiť.
Takéto roje môžu ohroziť kritickú infraštruktúru členských štátov omnoho jednoduchšie než veľké a drahé bezpilotné lietadlá, ktoré boli donedávna symbolom nepriateľských bezpilotných lietadiel (UAV). Vývoj na bojisku na Ukrajine navyše ukazuje, že moderné konflikty menia zaužívané vojenské stratégie a prepisujú doterajšie manuály.
Prísnejšia registrácia aj pre menšie drony
Nový návrh počíta s viacerými koncepčnými opatreniami. Prvé zmeny si v najbližších rokoch všimnú aj rekreační piloti, hoci ide skôr o kozmetickú úpravu. Už dnes sa musia majitelia a operátori registrovať na webovej stránke Úradu pre civilné letectvo v prípade, ak si zaobstarajú dron, ktorý nie je vyslovene hračka a váži 250 gramov a viac, prípadne je vybavený kamerou.
Takýchto strojov pritom nie je málo. Ku koncu roka 2024 ich úrady v Európskej únii evidovali viac než dva milióny a počet každoročne rastie. Mnohí noví majitelia si však neuvedomujú, že kvadrokoptéra je z právneho hľadiska lietadlo a popri oficiálnych číslach tak existuje aj rozsiahla sivá zóna používateľov, ktorí lietajú, fotografujú a nakrúcajú bez registrácie.
Do konca roka by sa mal predstaviť návrh úpravy, ktorý zníži hranicu povinnej registrácie na všetky drony s hmotnosťou nad 100 gramov vzletovej hmotnosti (MTOM). V praxi to však pre väčšinu používateľov nebude veľká zmena, keďže drvivá väčšina dnešných dronov má kameru a registrácia sa na ne už vzťahuje.
Pravidlá sa navyše aktívne príliš nekontrolujú. Systém sa spolieha najmä na takzvaný geofencing zabudovaný priamo v palubnom počítači certifikovaných dronov, napríklad od spoločnosti DJI. Dron pred štartom porovná svoju polohu s databázou zakázaných zón, a ak sa nachádza napríklad pri letisku, jednoducho nevzlietne.
Identifikácia na diaľku a zákaz štartu bez registrácie
Zaujímavejšia je ďalšia plánovaná zmena. Aj najmenšie drony nad 100 gramov budú musieť rádiovo vysielať svoje identifikačné údaje a mať GPS prijímač, aby nemohli vzlietnuť v zakázaných oblastiach, napríklad pri letiskách, vojenských objektoch či inej kritickej infraštruktúre. Počíta sa aj s tým, že bez vyplneného registračného čísla operátora dron vôbec neodštartuje. Cieľom je naplniť zámer spoločných pravidiel pre lietanie s dronmi v rámci Európskej únie, o ktorých sa hovorí už dlhšie. Novinkou je najmä to, že prísnejšie požiadavky sa budú týkať tých najmenších zariadení.
Posilnenie kybernetickej bezpečnosti
Po roku 2027 začne v Európe platiť aj Cyber Resilience Act (CRA), teda regulácia zameraná na kybernetickú odolnosť. Tá zavedie povinnosť používať pri väčšine bežných dronov na európskom trhu dôveryhodné čipy odolné proti hacknutiu. Elektronika bude musieť spĺňať základné bezpečnostné minimum podobne ako domáce routery, ktoré sú vybavené firewallom.
Európska komisia chce zároveň zaviesť nový obchodný štítok, takzvaný EU Trusted Drone. Ten by mohli niesť iba drony overené nezávislou autoritou, čo má zvýšiť dôveru zákazníkov aj bezpečnostných zložiek.
Keďže európsky trh dnes vo veľkej miere ovláda práve DJI, pre etablované značky pôjde skôr o kozmetické úpravy. Problémy však môžu nastať pri neznačkových dronoch pochybného pôvodu z online trhovísk alebo pri domácich, garážových konštrukciách. Návrh však ráta s rôznymi výnimkami, aby neochromil celý trh. Cieľom regulácie totiž nie je brzdiť hobby pilotov, ale brániť sa proti zneužitiu dronov na sabotážne či iné nelegálne účely.
5G siete ako nový typ radaru
Akčný plán v rozsiahlejšom dokumente opisuje vznik ďalších zakázaných geografických zón. Zároveň sa počíta s povinnými záťažovými testmi ochrany proti dronom zo strany prevádzkovateľov kritickej infraštruktúry.
Komisia upozorňuje, že Európu pred malými dronmi a ich rojmi už nemôže chrániť len klasická protivzdušná obrana či NATO. Na to jednoducho nemajú kapacity. Do riešenia sa preto musí zapojiť aj civilný sektor.
Kľúčovú úlohu by v budúcnosti mohli zohrať mobilní operátori a ich 5G siete. Tie by dokázali rýchlo zablokovať SIM karty podozrivých dronov vybavených LTE alebo 5G modemom a zároveň pomôcť s detekciou pasívnych lietajúcich zariadení.
Sieť mobilných vysielačov totiž môže fungovať aj ako distribuovaný radar, ktorý odhalí nízko letiace ciele. Na podobných technológiách už pracujú výrobcovia ako Ericsson v rámci projektu ISAC (Integrated Sensing and Communication). Drony sa tak v budúcnosti môžu stať nielen bežnou súčasťou oblohy, ale aj plnohodnotnou súčasťou bezpečnostnej infraštruktúry.
Zdroje: Európska komisia (1, 2, 3), ISAC
(RR)
