Čína chce, aby budúci učitelia rozumeli umelej inteligencii rovnako ako pedagogike. Nové požiadavky odrážajú rastúce presvedčenie, že AI gramotnosť sa stane jednou zo základných zručností 21. storočia.
Otázkou už nie je, či umelá inteligencia do škôl patrí, ale ako ju využívať múdro a bezpečne. Pedagógovia sa stávajú kľúčovým článkom technologickej transformácie vzdelávania. Zdroj: iStock/monkeybusinessimages
Umelá inteligencia už nie je len témou technologických konferencií či laboratórií. Postupne preniká do zdravotníctva, priemyslu, dopravy a čoraz výraznejšie aj do školstva. Čína nedávno urobila ďalší významný krok: budúci učitelia budú musieť preukázať znalosť umelej inteligencie ako súčasť kvalifikačných skúšok potrebných na výkon povolania.
Opatrenie je súčasťou rozsiahleho národného programu AI + Education, ktorý má do roku 2030 vytvoriť komplexný systém vzdelávania v oblasti umelej inteligencie na všetkých stupňoch školstva od základných škôl až po univerzity a celoživotné vzdelávanie.
Podľa čínskeho ministerstva školstva už nebude stačiť, aby učiteľ ovládal iba svoj predmet a pedagogické metódy. Očakáva sa, že bude rozumieť fungovaniu nástrojov umelej inteligencie, vedieť ich využívať pri príprave vyučovania a zároveň že bude učiť žiakov kriticky posudzovať ich výstupy.
Z pohľadu Pekingu ide o strategickú investíciu do budúcnosti. Umelá inteligencia je vnímaná ako technológia, ktorá bude formovať hospodárstvo, vedu aj trh práce, podobne ako internet ovplyvnil svet na prelome tisícročí.
Od matematiky a literatúry k AI gramotnosti
Čínske úrady nechcú, aby sa umelá inteligencia vyučovala iba ako samostatný predmet. Nový plán počíta s jej integráciou do širokého spektra disciplín. Žiaci sa budú stretávať s umelou inteligenciou pri prírodných vedách, technike, ale aj pri humanitných predmetoch.
Základnou myšlienkou je vytvoriť takzvanú AI gramotnosť. Podobne ako dnes považujeme za samozrejmé vedieť čítať, písať alebo pracovať s počítačom, v budúcnosti by malo byť prirodzené rozumieť princípom fungovania umelej inteligencie.
V Pekingu už dnes každý žiak základnej školy a študent strednej školy absolvuje aspoň osem hodín výučby umelej inteligencie ročne. Niektoré školy zašli ešte ďalej a do štúdia zaradili pravidelné kurzy práce s veľkými jazykovými modelmi, generovaním obsahu či overovaním informácií vytvorených algoritmami.
Zaujímavé pritom je, že cieľom nie je naučiť deti bezvýhradne dôverovať umelej inteligencii. Čínski pedagógovia zdôrazňujú najmä kritické myslenie a schopnosť overovať fakty z viacerých zdrojov.
Učiteľ sa nemení na programátora
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že Čína chce z učiteľov urobiť odborníkov na programovanie. V skutočnosti je cieľ odlišný. Nové kvalifikačné požiadavky sa zameriavajú predovšetkým na praktické využitie umelej inteligencie vo vzdelávaní. Budúci učitelia sa majú naučiť používať inteligentné systémy pri tvorbe učebných plánov, hodnotení úloh, personalizácii výučby či poskytovaní spätnej väzby študentom.
Podľa plánov ministerstva budú inteligentné nástroje schopné automaticky opravovať časť domácich úloh, pomáhať pri doučovaní alebo analyzovať priebeh vyučovania. Učiteľ tak získa viac času na individuálnu prácu so žiakmi.
Podobný trend možno pozorovať aj na univerzitách v Európe a Severnej Amerike. Výskumy ukazujú, že najúspešnejšie školy nevnímajú umelú inteligenciu ako náhradu učiteľa, ale ako nástroj rozširujúci jeho možnosti. Akademické štúdie zároveň naznačujú, že kvalita výučby závisí najmä od pripravenosti pedagógov pracovať s novými technológiami.
Prečo sa pozornosť presúva práve na pedagógov?
Mnohé prvé diskusie o umelej inteligencii vo vzdelávaní sa sústreďovali na študentov. Postupne sa však ukazuje, že rozhodujúcim článkom celého procesu zostávajú učitelia.
Rozsiahla štúdia zahŕňajúca viac než dva milióny študentov a vyše 150 000 učiteľov ukázala, že úroveň AI gramotnosti žiakov úzko súvisí s pripravenosťou škôl a so schopnosťami pedagógov využívať tieto technológie. Investície do softvéru a infraštruktúry samy osebe nestačia. Kľúčovú úlohu zohráva odborná príprava učiteľov.
Podobné závery priniesli aj výskumy v Spojených štátoch. Pedagógovia, ktorí absolvovali systematické školenia v oblasti generatívnej umelej inteligencie, dokázali efektívnejšie integrovať nové nástroje do výučby a zároveň lepšie diskutovali o etických otázkach ich používania.
Preto sa čínska reforma nesústredí iba na študentov. Jej jadrom je vytvorenie generácie učiteľov, ktorí budú schopní sprevádzať mladých ľudí svetom umelej inteligencie podobne, ako ich dnes učia pracovať s informáciami na internete.
Umelá inteligencia môže učiteľom pomôcť s prípravou hodín, hodnotením úloh či personalizáciou výučby. Jej úspešná implementácia však bude závisieť najmä od pripravenosti pedagógov. Zdroj: iStock/Irina_Strelnikova
Umelá inteligencia v školstve: príležitosť aj riziko
S rastúcim využívaním umelej inteligencie sa objavujú aj nové problémy. Najdiskutovanejšou témou je podvádzanie pri skúškach a vypracovávaní školských úloh.
Čína poskytla zaujímavý paradox. Na jednej strane masívne investuje do výučby umelej inteligencie, na strane druhej počas prijímacích skúšok gaokao, celoštátnych, jednotných prijímacích skúšok na vysoké školy v Číne, technologické firmy dočasne obmedzili niektoré funkcie svojich četbotov, aby zabránili zneužívaniu umelej inteligencie pri podvádzaní.
Podobné obavy riešia aj európske krajiny. Britský Úrad pre reguláciu kvalifikácií a skúšok, Ofqual, nedávno upozornil, že inteligentné okuliare, skryté slúchadlá a generatívne AI systémy môžu zásadne skomplikovať zabezpečenie férovosti skúšok.
Otázkou preto nie je iba to, ako používať umelú inteligenciu, ale aj ako ju používať zodpovedne. Etická a kritická stránka práce s algoritmami sa stáva rovnako dôležitou ako technické zručnosti.
Sme na počiatku novej formy gramotnosti?
Historici často pripomínajú, že každá technologická revolúcia menila predstavu o tom, čo by mal človek vedieť. Priemyselná revolúcia zvýšila význam matematiky a technických zručností. Nástup internetu priniesol dôraz na digitálnu gramotnosť.
Umelá inteligencia pravdepodobne vytvára ďalšiu podobnú zmenu. Mnohí odborníci dnes hovoria o potrebe AI gramotnosti – schopnosti rozumieť možnostiam, obmedzeniam a rizikám algoritmov. Nejde pritom len o technické profesie. Právnici, lekári, novinári, vedci či učitelia budú čoraz častejšie spolupracovať s inteligentnými systémami. Schopnosť efektívne ich využívať sa môže stať podobne dôležitou, ako bola práca s počítačom pred dvadsiatimi rokmi.
Slovensko pripravuje vlastnú AI revolúciu na školách
Slovensko síce nepristúpilo k povinným skúškam z umelej inteligencie pre budúcich učiteľov tak, ako to plánuje Čína, ale rezort školstva už začal budovať systém, v ktorom bude AI gramotnosť súčasťou základného vzdelávania. Od marca 2026 ministerstvo rozšírilo štátny vzdelávací program o AI gramotnosť a školy ju budú postupne začleňovať do vyučovania od školského roka 2026/2027.
Cieľom nie je naučiť žiakov používať konkrétny četbot alebo aplikáciu. Nové kurikulum sa zameriava na pochopenie princípov fungovania umelej inteligencie, kritické vyhodnocovanie jej odpovedí, bezpečné používanie technológií a rozvoj digitálnej gramotnosti. Podľa ministerstva by absolvent základnej školy mal vedieť rozlišovať medzi ľudskou a umelou inteligenciou, efektívne využívať umelú inteligenciu pri učení a zároveň si zachovať kritické myslenie.
Podobne ako v Číne ani na Slovensku sa umelá inteligencia nemá vyučovať iba ako samostatná téma v informatike. Ministerstvo plánuje jej integráciu do viacerých predmetov vrátane matematiky, etiky, občianskej náuky či prírodovedných disciplín.
Zaujímavé je, že slovenské ministerstvo školstva sa čoraz viac sústreďuje na prípravu pedagógov. V tomto roku predstavilo rámec AI kompetencií pre učiteľov a odborných zamestnancov škôl. Dokument definuje znalosti a zručnosti, ktoré budú pedagógovia potrebovať pri práci s umelou inteligenciou.
Rámec vychádza z poznatku, ktorý potvrdzujú aj medzinárodné štúdie: úspešnosť zavádzania umelej inteligencie do škôl závisí menej od technológií a viac od pripravenosti učiteľov. Analýza zahŕňajúca viac ako 2,3 milióna študentov ukázala, že najdôležitejším faktorom rozvoja AI gramotnosti žiakov sú schopnosti pedagógov efektívne využívať tieto nástroje vo výučbe.
Podobné výsledky priniesol aj výskum v Nemecku. Učitelia, ktorí absolvovali špecializované školenia v oblasti umelej inteligencie, dosiahli výrazné zlepšenie technologických kompetencií a väčšiu istotu pri využívaní umelej inteligencie vo vyučovaní.
Budúci pedagógovia budú s umelou inteligenciou spolupracovať podobne prirodzene, ako dnes používajú počítače či internet. Zdroj: iStock/gorodenkoff
Nestačí technológie používať, treba im aj rozumieť
Výskumníci dnes upozorňujú, že AI gramotnosť nemožno redukovať na schopnosť napísať dobrý prompt (konkrétny príkaz, otázku alebo inštrukciu) pre četbota. Dôležitá je schopnosť rozpoznať chyby, skreslenia a takzvané halucinácie generatívnych modelov.
Štúdie medzi stredoškolákmi ukazujú, že študenti po prvých skúsenostiach s generatívnou umelou inteligenciou začínajú viac premýšľať o dôveryhodnosti informácií a častejšie si overujú odpovede z viacerých zdrojov. Výskumníci tento jav nazývajú epistemické zabezpečenie, teda schopnosť kriticky posudzovať výstupy algoritmov.
Slovenský plán zodpovedného využívania umelej inteligencie vo vzdelávaní zdôrazňuje nielen technické zručnosti, ale aj etiku, ochranu súkromia, bezpečnosť a kritické myslenie.
Škola budúcnosti
Čínska reforma predstavuje jeden z najambicióznejších pokusov o systematické začlenenie umelej inteligencie do vzdelávania na národnej úrovni. Do roku 2030 chce krajina vybudovať systém, v ktorom bude umelá inteligencia prirodzenou súčasťou výučby, učiteľskej prípravy aj celoživotného vzdelávania.
To, či sa tento model stane vzorom pre ďalšie štáty, ukáže až čas. Dnes je však zrejmé, že diskusia o budúcnosti školstva sa presúva od otázky, či má umelá inteligencia patriť do škôl, k otázke, ako ju využívať tak, aby podporovala učenie a aby ho nenahrádzala. Odpoveď na túto otázku môže rozhodnúť o tom, ako bude vyzerať vzdelávanie ďalšej generácie.
Zdroje: The State Council the People´s Republic of China, ArXiv (1, 2, 3), Business Insider, The Guardian, Umelá inteligencia vo vzdelávaní (MŠVVaM SR) (1, 2), Plán zodpovedného využívania AI vo vzdelávaní na Slovensku 2025 – 2027, Európske stredisko pre rozvoj odborného vzdelávania (CEDEFOP), Harvard University
(RR)
