Stále viac sa objavujú obavy, že umelá inteligencia môže oslabiť pamäť a schopnosť logického uvažovania. Veda však ponúka spôsoby, ako si udržať bystrosť.
Podľa výskumníkov existujú v oblasti kritického myslenia niektoré všeobecné stratégie. Zdroj: iStock/Pichsakul Promrungsee
Začiatkom tohto roka si výskumník v oblasti vzdelávania Jen Li-siang uvedomil, že študenti by mohli všetky úlohy v rámci jeho univerzitného kurzu zveriť umelej inteligencii. Jen, ktorý vyučuje na Univerzite Čching-chua v Pekingu v Číne, používal umelú inteligenciu s názvom Codex na prípravu online kurzu na platforme pre riadenie vzdelávania. Rýchlo sa však ukázalo, že táto zdatná umelá inteligencia dokáže samostatne splniť všetky úlohy, odpovedať na otázky a zapájať sa do diskusií bez toho, aby sa študent vôbec angažoval.
Výskumník je presvedčený, že musíme naučiť študentov kriticky myslieť. V prieskume z roku 2025, ktorý uskutočnila Americká asociácia vysokých škôl a univerzít medzi viac ako tisíckou členov akademického personálu v USA, až 90 percent respondentov vyjadrilo názor, že generatívna umelá inteligencia zníži schopnosti študentov kriticky myslieť. Podľa viac ako osemtisíc respondentov tohtoročného globálneho prieskumu približne 20 percent študentov vysokých škôl, ktorí používajú umelú inteligenciu, uviedlo, že bez nej majú väčšie ťažkosti s riešením problémov.
„Učenie je výsledkom kognitívneho spracovania. Kognitívne spracovanie je zvyčajne namáhavé a práve to umelá inteligencia efektívne odstraňuje,“ hovorí kognitívny psychológ Daniel Willingham z Virgínskej univerzity v Charlottesville.
Dôležité je kriticky myslieť
„Existuje riziko, že študenti jej budú zverovať práve tie činnosti, prostredníctvom ktorých sa rozvíja vedecké myslenie, čiže formulovanie hypotéz, interpretáciu dôkazov, zvažovanie alternatív a vyrovnávanie sa s neistotou,“ myslí si Thomas Nygren, ktorý sa venuje štúdiu vzdelávania a kritického myslenia na univerzite v Uppsale vo Švédsku.
Odborníci na vzdelávanie a kognitívne procesy už roky skúmajú kritické myslenie a spôsoby jeho rozvoja a niektorí z nich majú užitočné rady, ako si v ére umelej inteligencie zachovať kognitívnu bystrosť. „Rozvoj kritického myslenia a schopností vyššieho rádu sa stal ešte dôležitejším,“ hovorí Stéphan Vincent-Lancrin, ktorý viedol desaťročný program zameraný na kritické myslenie v Organizácii pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) v Paríži.
„Kritické myslenie je akýmsi vrcholom ľudského poznávania,“ hovorí Willingham. „Je to akýsi zastrešujúci pojem, ktorý zachytáva prípady, keď ľudia myslia dobre.“
Jedným z dôvodov rôznorodosti definícií je skutočnosť, že tento pojem sa široko používa vo vzdelávaní a v bežnej reči, avšak menej ho využívajú výskumníci, ktorí sa zaoberajú kognitívnymi procesmi. Tí namiesto toho hovoria o samostatných procesoch vyššej úrovne, ako sú pamäť, uvažovanie, rozhodovanie a riešenie problémov, ktoré zahŕňajú odlišné, ale čiastočne sa prekrývajúce mechanizmy v mozgu.
Podľa výskumníkov existujú v kritickom myslení niektoré všeobecné stratégie. Dôležitou z nich je schopnosť zvažovať alternatívne možnosti alebo perspektívy odlišné od našich vlastných, ako to robí vedec pri zvažovaní rôznych hypotéz.
Kritické myslenie si však vyžaduje zručnosti a vedomosti v príslušnej oblasti. Schopnosť uplatniť ho v jednej oblasti teda neznamená, že ho človek dokáže uplatniť aj v inej. Neurológovia napríklad nie sú zvlášť dobrí v diagnostike kardiologických prípadov, ako ukázala jedna štúdia.
Oslabuje umelá inteligencia túto zručnosť?
Obavy, že študenti zaostávajú v intelektuálnej oblasti, nie sú nové. V roku 1983 varovala správa americkej Národnej komisie pre excelentnosť vo vzdelávaní, že mnohým 17-ročným chýbajú intelektuálne zručnosti vyššieho rádu, ktoré by sme od nich mali očakávať.
V priebehu posledných niekoľkých desaťročí sa kritické myslenie stalo cieľom v mnohých vzdelávacích systémoch, hovorí Vincent-Lancrin. Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) ho dnes považuje za vzdelávaciu prioritu a je súčasťou školských osnov takmer vo všetkých krajinách OECD. Poukazuje na príklad kurzu, v ktorom študenti skúmajú príčiny cukrovky 2. typu a prehodnocujú svoje názory, keď sa dozvedajú o rôznych pohľadoch, napríklad o vplyve génov a prostredia na túto chorobu.
To však neznamená, že sa tento cieľ darí napĺňať. „Nie je veľa dôvodov domnievať sa, že sme v minulosti odvádzali skvelú prácu pri výučbe kritického myslenia,“ hovorí Willingham.
Učitelia majú plno príbehov o študentoch, ktorí podľa nich nie sú schopní samostatne riešiť problémy a vyhodnocovať informácie, pretože túto prácu zverujú umelej inteligencii. Niektoré výskumy potvrdzujú názor, že umelá inteligencia môže oslabovať zručnosti.
Štúdia z roku 2024 zistila, že študenti stredných škôl boli lepší v riešení matematických úloh, keď mali prístup ku generatívnej umelej inteligencii podobnej ChatGPT, ale po jej odobratí dosahovali horšie výsledky ako tí, ktorí k tomuto nástroju nikdy prístup nemali.
Celkovo výskum zatiaľ jasne neukazuje, aký vplyv má generatívna umelá inteligencia na učenie a kritické myslenie. Dôvodom je, že nástroje umelej inteligencie sú relatívne nové a rôznorodé, doterajšie štúdie si protirečia a bolo vykonaných príliš málo dôkladných alebo dlhodobých štúdií, tvrdia výskumníci. „Nástroje môžu pomôcť, ale môžu mať aj negatívny vplyv,“ hovorí Jen, ktorý vyhodnotil odbornú literatúru. „V skutočnosti to platí v oboch smeroch.“
Niektoré štúdie naznačujú, že nástroje umelej inteligencie môžu ľuďom pomôcť pri učení, ak namiesto poskytovania hotových odpovedí ponúkajú spätnú väzbu alebo úlohy, ktoré povzbudzujú študentov, aby premýšľali a riešili problémy. „Záleží na tom, ako úlohu štruktúrujeme,“ hovorí Jen.
Willingham a Jen však pripúšťajú, že ľudia majú sklon hľadať rýchle odpovede namiesto toho, aby využívali umelú inteligenciu spôsobmi, ktoré si vyžadujú tvrdú prácu. Keď Jen požiadal študentov, aby použili umelú inteligenciu navrhnutú tak, aby podnecovala ich vlastné myslenie, videl, že niektorí z nich ju vypli a namiesto toho prešli na ChatGPT.
V júni Nadácia pre vzdelávanie (EEF), nezisková výskumná organizácia so sídlom v Londýne, oznámila, že vynaloží až 2,5 milióna libier (3,4 milióna amerických dolárov) na dôkladné štúdie zamerané na preskúmanie vplyvu generatívnej umelej inteligencie na učenie, chápanie, pamäť a riešenie problémov.
Ako sa vyučuje kritické myslenie?
Skutočnosť, že sa kritické myslenie v jednotlivých oblastiach líši, je podľa výskumníkov jedným z dôvodov, prečo je jeho výučba náročná. „Nie je to niečo všeobecné a voľne plávajúce, musíte to vyučovať v rámci konkrétnych predmetov,“ hovorí školský psychológ Paul Kirschner, ktorý pôsobí na Otvorenej univerzite v Holandsku so sídlom v Heerlene. To znamená poskytovať ľuďom konkrétne vedomosti a schopnosti uvažovania potrebné v danej oblasti.
V dejepise môže kritické myslenie zahŕňať overovanie záznamov a artefaktov, vysvetľuje, zatiaľ čo v prírodných vedách to môže vyžadovať pochopenie vzťahov medzi teóriou, hypotézou, metódou a dôkazmi.
Druhým problémom je, že kritické myslenie často zahŕňa rozpoznávanie stratégií uvažovania v abstraktnej rovine, a to je náročné. Žiak sa môže napríklad v triede naučiť rozdiel medzi koreláciou a kauzalitou, ale potom nedokáže v reálnom svete rozpoznať, keď sa jedno mylne zamieňa za druhé.
Willingham preto odporúča, aby učitelia určili najdôležitejšie logické zručnosti, začlenili ich do učebných osnov a zabezpečili, aby si ich žiaci dostatočne precvičili, a to aj na rôznych typoch úloh. Ďalším dôležitým aspektom je mať ucelený učebný plán, ktorý rozvíja vedomosti, zručnosti a kritické myslenie naprieč rôznymi predmetmi a v priebehu rokov.
Projekt OECD pod vedením Vincenta-Lancrina bol jednou z najrozsiahlejších iniciatív – do ktorej sa zapojilo približne 800 učiteľov – zameraných na podrobné preskúmanie výučby kritického myslenia na školách a na vypracovanie a otestovanie materiálov, ako sú napríklad vzorové plány hodín a učebné osnovy.
Vincent-Lancrin pripúšťa, že neexistuje veľa dôkladných dôkazov o tom, čo je pri výučbe kritického myslenia najúčinnejšie. Je to čiastočne preto, že tieto zručnosti sa ťažšie merajú štandardizovaným spôsobom – čo je nevyhnutné na overenie, či daná stratégia funguje – ako matematické alebo čitateľské zručnosti. Organizácia OECD v súčasnosti spolupracuje s londýnskou vzdelávacou spoločnosťou Macat na vývoji štandardizovaného hodnotenia kritického myslenia pre žiakov stredných škôl a vysokoškolákov.
Niektorí výskumníci testujú stratégie kritického myslenia v randomizovaných štúdiách. Jeden medzinárodný tím vyvinul kurz, v ktorom sa stredoškoláci učia kriticky posudzovať tvrdenia týkajúce sa zdravia. Dozvedia sa napríklad, že osobné skúsenosti (mne to pomohlo) sú často nedôveryhodné a že liečba musí byť starostlivo otestovaná, aby bolo možné zistiť, či má účinok. Výskumníci v randomizovaných štúdiách v Keni, Rwande a Ugande preukázali, že deti, ktoré absolvovali tento kurz, dosiahli v teste kritického myslenia lepšie výsledky ako tie, ktoré ho neabsolvovali.
Ako je to s rozpoznávaním dezinformácií
Jedným zo súvisiacich prístupov, ktorého účinnosť potvrdzujú početné výskumy, je metakognícia, čiže schopnosť premýšľať o vlastnom učení, plánovať ho a sledovať. Dieťa, ktoré narazí na matematický problém a spomenie si, že overenie odpovede mu v minulosti pomohlo, uplatňuje metakogníciu. EEF na základe systematického prehľadu výskumov odhadla, že výučba stratégií metakognitívneho myslenia je jedným z najúčinnejších prístupov, ktoré môžu školy zaviesť na posilnenie učenia. V porovnaní so žiakmi, ktorí sa tomu neučia, prináša v priemere o osem mesiacov väčší pokrok za rok.
Jednou z najdôležitejších zručností kritického myslenia v dnešnom svete je schopnosť odhaliť nepresné alebo zavádzajúce informácie, ktoré sa na internete šíria. Mnohí mladí ľudia trávia hodiny na sociálnych médiách, majú však tendenciu preceňovať svoju schopnosť odhaliť falošné informácie⁵. Jedna štúdia, do ktorej sa zapojilo takmer 24-tisíc študentov vysokých škôl na Filipínach, zistila, že 63 percent respondentov bolo presvedčených, že dokážu odhaliť falošné správy. Spoľahlivo to však dokázalo len 26 percent z nich.
Niektorí výskumníci vyvíjajú vyučovacie metódy, ktoré by v tomto smere pomohli. Jeden z prístupov spočíva v „očkovaní“ ľudí proti dezinformáciám a falošným informáciám prostredníctvom ukážok a taktík používaných na oklamanie ľudí. Tento prístup, ako naznačujú niektoré výskumy, môže zlepšiť schopnosť teenagerov rozpoznať nedôveryhodné príspevky na sociálnych médiách.
Ďalší prístup sa nazýva laterálne čítanie. Učí ľudí, ktorí sa dostanú na neznámu webovú stránku – napríklad stránky skupiny šíriacej tvrdenia o zdraví –, aby sa správali ako overovatelia faktov, teda aby stránku opustili a vyhľadali viac informácií o danej skupine z dôveryhodných zdrojov, medzi ktoré môže patriť aj Wikipédia. Bočné čítanie sa v súčasnosti zavádza do niektorých škôl v USA, hovorí Sarah McGrewová, výskumníčka v oblasti vzdelávania na Marylandskej univerzite v College Park, ktorá sa podieľala na vytvorení koncepcie tohto prístupu.
McGrewová radí ľuďom, aby sa obrátili na relevantné zdroje s cieľom overiť pravdivosť tvrdenia alebo organizácie. Je to podľa nej efektívnejšie a rýchlejšie.
Čo môžeme urobiť, aby sme podporili kritické myslenie?
Kritické myslenie nie je len predmetom výučby školákov, tvrdia výskumníci. Ide o súbor celoživotných zručností, ktoré by mohol precvičovať každý, najmä teraz, keď umelá inteligencia ľudí silno láka, aby duševnú prácu zverili iným.
Jedným z jasných posolstiev odborníkov je, že techniky učenia, ktoré sa javia ako namáhavé a pomalé, ako napríklad testovanie, zhrnutie spamäti, rozloženie učenia v čase, premýšľanie nad učivom, vo všeobecnosti vedú k lepšiemu zapamätaniu a pochopeniu než tie, ktoré sa javia ako ľahké, ako je pasívne prečítanie poznámok, rýchle vyhľadávanie na internete alebo opýtanie sa umelej inteligencie.
Informácie na internete alebo poskytnuté generatívnou umelou inteligenciou môžu v skutočnosti ľuďom vyvolať ilúziu, že veciam rozumejú. Jedna štúdia z roku 2023 zistila, že ľudia, ktorí vyhľadávali informácie na internete, boli sebavedomejší vo svojej schopnosti poskytnúť vysvetlenia na rôzne otázky než ľudia, ktorí si informácie prečítali, ale nevyhľadávali ich. Keď však mali tieto pojmy skutočne vysvetliť, účastníci zo skupiny, ktorá vyhľadávala, boli menej presní. Aby sa prekonala táto ilúzia porozumenia, odborníci navrhujú, aby sa ľudia pokúsili veci vysvetliť nahlas alebo písomne. To by mohlo pomôcť ľuďom uvedomiť si, ktoré informácie majú k dispozícii a ktoré nie. Ďalším cenným zvykom, ktorý navrhuje, je systematicky zvažovať alternatívne riešenia alebo opačné pohľady.
Výskum povzbudzuje študentov, aby sa zamysleli nad danou otázkou a premysleli si vlastný výklad a vlastné argumenty skôr, než sa opýtajú umelej inteligencie a nechajú sa ovplyvniť jej odpoveďami. „Rodičia či učitelia majú tendenciu príliš rýchlo poskytnúť odpoveď alebo spôsob, ako o probléme uvažovať,“ hovorí Lombrozo. „Súčasťou rozvíjania schopností kritického myslenia je však práve zápasenie s problémom,“ dodáva.
V širšom zmysle Nygren tvrdí, že vyššie a kvalitnejšie vzdelávanie pre všetkých vrátane informácií o samotnej umelej inteligencii a o kontroverzných témach, ako sú vakcíny, je cestou k zlepšeniu kritického myslenia, pretože by to pomohlo vybudovať rozsiahle vedomosti potrebné v danej oblasti.
Zdroj: Nature
(RR)
