Svet, ako ho nepoznáme

25. júl. 2019 • Prírodné vedy

Svet, ako ho nepoznáme

Viete si predstaviť tropické lesy za polárnym kruhom? V druhohorách to tak na našej Zemi vyzeralo. Dôkazy o tom dnes nachádzajú vedci napríklad v jantároch, ktoré uchovávajú cenné informácie pre ďalšie generácie. O tom, ako sa v týchto časoch žilo zvieratám a rastlinám na planéte, sme sa porozprávali s paleontológom Slovenskej akadémie vied Petrom Vršanským. V uplynulých dňoch analyzoval vzácne nálezy, ktoré v sebe ukrývajú cenné informácie.

M. HUCÁKOVÁ: Za polárnym kruhom je Santonské nálezisko nesmierne vzácneho druhohorného jantáru. O čom hovorí?

P. VRŠANSKÝ: Hovorí nám o tak exotickej prírode, o ktorej sa nesníva ani najfantastickejším autorom Sci-fi. Taktiež nám tieto jantáre prezrádzajú, že to čo sme doteraz vedeli o pradávnej prírode, je len zlomok pravdy, virtuálnej reality, ktorá sa volá minulosť. Parazity zachované v živici nám zas hovoria, že aj to čo vidíme práve v tomto jantári, tiež nie je kompletné. Sú to totiž parazity živočíchov, ktoré sa nám nezachovali.

M. H.: Ako v tom období vyzerala naša planéta?

P. VRŠANSKÝ: Antarktída bola v blízkosti južného pólu a blízko pri nej Austrália. India sa nachádzala blízko Madagaskaru, oddelene od rozkúskovanej Afriky. Južná Amerika bola pomerne blízko Afriky. Severná Amerika a Európa boli rozkúskované na ostrovné systémy a prakticky spojené. Časť Ázie bola pomerne kompaktná. Práve v tejto časti, na jej samotnom severe, sa nachádza Santonské nálezisko. Bolo za polárnym kruhom, takže tropické až subtropické lesy sa nachádzali pol roka ponorené v tme, pol roka boli slnečné. To znamená, že dinosaury a „náš” hmyz sa prechádzali pod polárnou žiarou. Rastliny mali problém dýchať a cez polročnú noc opadávali.

M. H.: Čo sa podarilo z týchto nálezov v uplynulých dňoch identifikovať?

P. VRŠANSKÝ: Z niekoľkých stovák kilogramov tohoto nesmierne vzácneho jantáru sa podarilo vyselektovať 14 vzoriek dohromady vážiacich niečo vyše jedného gramu. Len tieto obsahujú vzácne druhohorné šváby. V tomto období pojmom šváby označujeme aj termity, ktoré tu nie sú a modlivky, ktoré v materiáli máme. Všetko sú to mláďatá, čo súvisí s malou veľkosťou zrniek a šupiniek jantáru, ale možno aj s viskozitou jantáru. Na vzorkách vidíme tie povestné oči, ktoré sa dívali na dinosaurov, ale aj ich iné zmyslové orgány. Vidíme ich do najmenších podrobností.

ukážka švábaM. H.: Aké metódy sa dnes používajú na pozorovanie jantárov?

P. VRŠANSKÝ: Hlavnou metódou je „stale“ optické pozorovanie pod lupou a mikroskopom, fotografovanie, kreslenie. Tu sme mohli použiť aj synchrotronový „urýchľovač”, v podstate také lepšie, miliardové CT s rozlíšením tisíc až miliónkrát jemnejším ako tie, ktoré sa používajú v medicíne. Týmto spôsobom sme v tomto projekte a publikácii v nemeckom Eggenstein-Leopoldshafene oskenovali mláďa jednej z najstarších modliviek.

M. H.: Je náročné robiť tieto pozorovania s takým krehkým materiálom?

P. VRŠANSKÝ: Je to veľmi náročné, lebo tak ako je tento jantár nádherný a priezračný, tak je krehký. Pri najmenšom náraze sa rozpadáva. O jednu vzorku som aj prišiel, ako dopadla na dno maličkej skúmavky, jednoducho sa rozpadla. Je to predsa len veľmi starý materiál, tá priepasť je neuveriteľná.

M. H.: Je práve jantár najlepším fosílnym materiálom, ktorý sa nám zachoval z druhohôr?

P. VRŠANSKÝ: Určite áno. Okrem toho sa zachovali kosti rôznych stavovcov. Väčšina dinosaurov pochádza práve z kriedy, posledného obdobia druhohôr. Jantár je okno, ktorým vidíme 80 miliónov rokov dozadu, ale zachytáva len asi 5 metrov okolo zdrojového stromu.

ukážka jantáru

M. H.: Koľko poznáme druhohorných jantárov?

P. VRŠANSKÝ: Je ich pomerne veľa, ale významných, teda takých, kde aj naozaj môžeme niečo pozorovať, je len 6. Tajmýrsky jantár patrí medzi ne a spomeniem ešte aj španielsky, francúzsky, jantár z New Jersey, libanonský a najvýznamnejší z nich je myanmarský.

 

Zhovárala sa: Monika Hucáková pre portál Veda na dosah

Foto: z archívu Petra Vršanského

Uverejnila: VČ

Súvisiace:

Hore
Publikácie Veda v CENTRE
výtvarná súťaž TVT 2019
Aurelium - centrum vedy
Vedec roka 2018
QUARK
Prechod VK na VND - leto
fotografická súťaž TVT 2019
Noc výskumníkov 2019
kúpa časopisov jún 2016
Atmosféra počas TVT 2018
TVT 2019
TVT 2018 články
TAG Spektrum vedy
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Pred 10 000 rokmi boli na severe, ale napr. aj vo Vysokých a v Západných Tatrách horské ľadovce.
Zistite viac