Kaktusy patria medzi sukulentné rastliny. Sukulencia vznikla ako jedna z reakcií rastlín na nepriaznivé klimatické podmienky v oblastiach, kde je limitujúcim faktorom nedostatok vody. Každá rastlina, ktorá je schopná vo svojom tele pútať zásobu vody je sukulentná. Podľa toho, kde si rezervu tvorí, rozdeľujeme sukulenty na listové (napr. Aloe, Agave, Crassula), koreňové (napr. Ibervillea) a stonkové, ku ktorým patria predovšetkým kaktusy (ale aj Pachypodium, Stapelia, Euphorbia). Jednoducho povedané, každý kaktus je sukulent, ale nie každý sukulent je kaktus. Kaktusy pochádzajú zo všetkých troch amerických subkontinentov (len niekoľko málo druhov rodu Rhipsalis sa vyskytuje ako pôvodná zložka flóry Madagaskaru a Srí Lanky). Bohatá čeľaď kaktusov zahrňuje približne 2500 druhov z 300 rodov.
Časť kaktusov rastie v púšťach, ostatné dávajú prednosť menej drsným podmienkam polopúšti, suchých stepí, opadavých lesov či trávnatých spoločenstiev. Asi 5 % druhov rastie v korunách stromov tropického dažďového lesa.
Kaktusy sa od seba odlišujú veľkosťou a tvarom svojho tela, ktorý môže byť guľovitý, stĺpovitý, solitérny a odnožujúci. Povrch stonky sa člení na rebrá alebo bradavky rôzneho počtu a tvaru. Najcharakteristickejším orgánom kaktusov sú tŕne, ktoré majú niekoľko funkcií, napr. slúžia ako mechanická ochrana pred bylinožravcami, ochrana proti nadmernému slnečnému žiareniu, ale tiež môžu úplne chýbať. Tŕne môžu byť silne drevité, ohybné, hákovité, až jemné. Z jedného miesta, areoly, ich vyrastá v závislosti od druhu pomerne stály počet. Najdôležitejším určujúcim znakom druhov sú kvety, ktorých farebná pestrosť a tvarová rozmanitosť je obdivuhodná. Koreň je časť kaktusu, ktorý zabezpečuje príjem vody, minerálov, živín a zabezpečuje stabilitu rastliny v pôde. Je často i zásobným orgánom.
Kameňovce (rod Lithops)
Do skupiny sukulentných rastlín patria aj kameňovce alebo „živé kamene”, ktoré dostali svoje pomenovanie podľa ich typického tvaru. Výskyt kameňovcov je obmedzený na juh Afriky, kde rastú na štrkových púšťach s okrúhlymi kamienkami. Sú to miniatúrne rastliny z čeľade poludňovkovité (Aizoaceae), ktorých telo je zredukované na jeden pár sukulentných, na báze zrastených listov. To je ukryté pod zemou a na povrch vyčnievajú len končeky listov, ktoré vyzerajú ako okolité okruhliaky. Keďže kameňovce nemajú ostne na odstrašenie pasúcich sa zvierat, tak ako mnohé iné sukulentné rastliny, musia sa pri svojej obrane spoliehať len na maskovanie a zatajovanie sa medzi kamienkami.
Rod Haworthia
Poznáme približne 150 druhov z tohto rodu, ktoré patria do čeľade Aloaceae. Sú to pomerne malé, nízke sukulenty, ktoré vytvárajú dužinatú prízemnú ružicu. Pochádzajú zo západnej a juhozápadnej Afriky. Patrí tu aj veľmi nezvyčajný druh – Haworthia truncata. Tieto rastliny nazývame rastliny „s okienkami“. Ich listy sú nízkeho vzrastu, špičky zvyčajne kyjakovitých listov smerujú zásadne nahor. Časť listu sa môže zatiahnuť pod zem a tým sa rastlina bráni pred vysychaním a udrží sa pri živote. Ale z toho dôvodu nemôžu tieto rastliny plne využívať svetlo na fotosyntézu. Aby sa s tým vyrovnali, vyvinuli si na konci listov spomenuté okienka, tvorené čírim, sklovitým pletivom, kde celkom chýba chlorofyl. Tadiaľto preniká svetlo priamo do rastliny k asimilačným pletivám, kde je naopak veľké množstvo chlorofylov a tu sa produkuje energia pre celú rastlinu. Existuje však nebezpečenstvo, že sa tieto okienka pokryjú prachom alebo pieskom a potom k životne dôležitej fotosyntéze nemôže dochádzať.
Myrtillocactus
Myrtillocactus patrí do čeľade Cactaceae. Vo svojej domovine v Mexiku dorastá do značných rozmerov, sromovité exempláre týchto rastlín s výškou kmeňa až 4,5 m tu nie sú žiadnou zvláštnosťou. V našich podmienkach pri pestovaní na parapete však nedosiahne výšku viac ako 50 cm. Preto sa nemusíme obávať, že pri pestovaní po niekoľkých rokoch narazí do stropu. Atraktívne je modrasté sfarbenie jeho vetiev, ktoré kontrastuje s okolitými rastlinami. Toto sfarbenie si ale kaktus zachováva iba pri dostatočnom osvetlení. Preto je výber stanovišťa pri jeho pestovaní veľmi dôležitý. Zaujímavý je tiež svojimi plodmi, ktoré sa podobajú čučoriedkam, ale chuťou pripomínajú hrozienka. Na domácich trhoch v Mexiku sú tieto plody veľmi vyhľadávaným tovarom.
Echinocactus grusonii
Zlatá guľa, svokrina taburetka alebo dikobrazí kaktus. To sú pomenovania pre druh z čeľade kaktusovitých – Echinocactus grusonii. Jeho guľovité telo môže dosahovať priemer až 80 cm a naozaj má toľko tŕňov, že pripomína dikobraza. Tŕne sú žltej farby a kontrastujú s tmavo zeleným zafarbením tela. Na vrchole tela vyrastajú žlté vlasy, tam sa vyvíjajú žlté kvety. Pri izbovom pestovaní ale vykvitajú veľmi vzácne. V prírode rastú v suchých oblastiach Mexika, na kamenistých púšťach. V období dažďov sú schopné prijať veľké množstvo vody a vytvárať si zásoby.
Autor: RNDr. Andrea Fridmanová PhD., Botanická záhrada UPJŠ v Košiciach
Ilustračné foto: Tlačová správa UPJŠ v Košiciach
Foto:
https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/3/3e/Bogarub-echinocactus-grusonii-1.jpg
http://astrojan.hostei.com/flowers/2/64c.jpg
https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/0/03/Haworthia_truncata_1.jpg
Uverejnila: ZVČ
Chcete sa o kaktusoch a sukulentov dozvedieť niečo viac? Návštívte výstavu v Botanickej záhrade UPJŠ v Košiciach, kde okrem stálej expozície kaktusov a sukulentných rastlín v skleníkoch Botanickej záhrady UPJŠ v Košiciach, ktorá sa pokladá za najväčšiu zbierku na Slovensku, nájdete viac ako 500 druhov kaktusov a sukulentov.