Študenti PEVŠ sa zaoberali otázkou: Ako bude vyzerať Slovensko v roku 2030?

29. mar. 2018 • Ekonomické vedy a obchod

Študenti PEVŠ sa zaoberali otázkou: Ako bude vyzerať Slovensko v roku 2030?

Pravidelné spracovanie strategických scenárov o budúcom vývoji svojej krajiny robia členské krajiny Európskej únie pravidelne. Pre Slovensko sa o to v rámci predmetu Strategický manažment pokúsili študenti Fakulty ekonómie a podnikania Paneurópskej vysokej školy (FEP PEVŠ). Podľa výsledkov ich analýz a predikcií sa naša krajina môže stať druhým Dánskom, ale aj globálnou montážnou dielňou, či skladiskom. O tento študentský projekt prejavilo záujem aj Ministerstvo hospodárstva SR, ktoré túto oblasť gestoruje.

Študenti PEVŠ pod vedením doc. PhDr. Františka Okruhlicu, PhD. vytvorili tím, ktorý vypracoval niekoľko desiatok strán jedinečného projektu pod názvom „Slovensko 2030“. Šikovní študenti v tímovom zložení Bc. Eva Ovečková (líder tímu), Bc. Zuzana Dvorčáková, Bc. Tereza Kurtová, Bc. Dominika Holovová a Bc. Michal Sebenský sa zamerali najmä na oblasť politiky, ekonomiky, sociálnokultúrnu a technologickú, s osobitným dôrazom na školstvo a zdravotníctvo. V analýzach nechýbal ani rozbor korupcie, či start-upov.

„Študenti využili teoretické vedomosti v praxi. Strategické scenáre vypracovali na základe analýz a predikcií globálnych trendov, pričom pri vyhodnocovaní pravdepodobností a neistôt sa opreli hlavne o PEST analýzu. Podľa faktov, akými je napríklad určitá politická, geopolitická alebo bezpečnostná situácia, ich vplyv na spoločnosť a podnikateľské prostredie, môžeme predpokladať následný vývoj na základe vzťahov medzi integračnými zoskupeniami, politickými a ekonomickými vzťahmi a životnými podmienkami“, vysvetľuje doc. Okruhlica.

Výsledkom výskumu boli štyri strategické scenáre možnej budúcnosti Slovenska. Prvý scenár predpokladá podobnosť s Dánskom, a to nielen počtom obyvateľov, ale aj ekonomikou na úrovni plne integrovaného štátu. V druhom scenári je veľkou hrozbou únik mladých podnikavých ľudí mimo svoju rodnú krajinu, a to pre stagnujúci vzdelávací systém a stimuláciu pracovných miest, ktorá je nastavená len na zahraničnej a korporátnej úrovni. Rizikom je, že mladí ľudia po získaní skúseností nemajú tendenciu vrátiť sa domov. Tretí scenár hovorí o upevňovaní politickej bubliny, ktorý so sebou prináša čas na zmenu a podporu podnikania pre najšikovnejších. Vo štvrtom scenári sa Slovensko stalo globálnou montážnou dielňou a skladiskom, kedy vzdelávanie podlieha okamžitému využitiu potrieb najmä korporácií, čo oslabuje budúcu konkurencieschopnosť Slovenska v oblasti inovácií a podobne.

Prostredníctvom úspešnému projektu „Slovensko 2030“ študenti prirodzene pochopili, na čom sú založené scenáre v strategickom riadení, aký je proces prípravy scenárov, ale aj ich tvorba a zhodnotenie. Tímu veľmi pomáhali vzájomné diskusie, v rámci ktorých sa zamýšľali nad smerovaním krajiny, jej plusmi a mínusmi. 

schéma analýzy

 

Informácie poskytla: Mgr. Katarína Holetzová, marketingová manažérka, Oddelenie marketingu a médií PEVŠ, n. o., Bratislava

Redigovala: Zuzana Vetrecin Čeplíková, NCP VaT pri CVTI SR

Ilustračné foto: Pixabay.com /rawpixel/

Uverejnila: VČ

Hore
kúpa časopisov jún 2016
Aurelium - centrum vedy
Publikácie Veda v CENTRE
Veda v Centre
Quark_2019
TAG Slovenská veda
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Kryštály a ich štruktúra nesúvisia iba s klenotníctvom, gastronómiou či nerastnými zdrojmi Zeme.
Zistite viac