Stavia školu v Afganistane

26. jún. 2015 • Biologické vedy

Stavia školu v Afganistane

Narodil sa v Afganistane, ale študovať prišiel na Univerzitu Komenského, na ktorej už dve desaťročia aj pôsobí – ako uznávaný parazitológ. Pri stretnutí s ním je vám jasné, že oplýva nevídanou skromnosťou a chuťou pomáhať druhým. Dokazuje to slovami i činmi – v rodnom meste stavia základnú školu dokonca i vlastnými rukami!. Docent Nasir Jalili.

Pochádzate z Afganistanu. V čase, keď ste sa dostali na Slovensko, ste už mali za sebou tri semestre medicíny v Kábule. Prečo práve Slovensko a Bratislava?

V tých časoch niektorí študenti z Afganistanu dostali možnosť študovať v socialistických krajinách. Mal som tu študovať medicínu. V Prahe ma však prekvapili a jednoducho mi oznámili, že budem v Bratislave študovať biológiu. Asi to bol osud.

Bolo pre vás náročné preniknúť do „tajov“ slovenčiny?

V Afganistane máme dva úradné jazyky – daríjčinu a paštčinu, ktoré patria do skupiny indoeurópskych jazykov. Keď už ovládate tieto jazyky, nie je pre vás vôbec ťažké naučiť sa akýkoľvek cudzí jazyk. Ani slovenčinu. Učil som sa ju jeden školský rok a azda najväčším problémom bolo pre mňa písanie diktátov.

Je známe, že vaša mama pracovala dlhé roky pre UNICEF. Zaočkovala viac ako 300 000 detí proti infekčným chorobám. Bola to práve ona, kto vás inšpiroval vo vašom životnom smerovaní a poslaní pomáhať druhým?

foto: Nasir Jalili v AfganistaneObaja moji rodičia – matka, ktorá žije v Holandsku, i nebohý otec, boli jednoduchí ľudia, ktorí neboli bohatí. Boli však bohatí duchom. Celý život pomáhali druhým, nikdy nikomu neublížili... Nezabudnem na to, ako moja matka darovala pol litra vlastnej krvi chudobnej žene, ktorá bola tesne pred pôrodom a nemala peniaze na potrebnú transfúziu krvi – v Afganistane totiž nefunguje systém zdravotného poistenia. Ak ochoriete, musíte predať všetko, čo máte; to si ľudia na Slovensku nevedia ani predstaviť. A nevedia si ani vážiť to, čo majú. Rozhodne však obaja moji rodičia boli pre mňa veľkým morálnym vzorom.

Verejnosť vás pozná ako uznávaného parazitológa, ktorý sa štvrťstoročie venuje komárom. Čím môže byť ich výskum zaujímavý?

Ku komárom som sa dostal vďaka svojej dizertačnej práci „Komáre ako prenášače arbovírusových ochorení na Slovensku“. Samozrejme, musel som sa ich naučiť aj identifikovať. Tri roky som sa venoval intenzívnemu výskumu. Jedna časť práce spočívala v tom, že od úsvitu do súmraku som na sebe sledoval aktivitu napádania komármi. Takto som zisťoval, o aké druhy komárov ide, v akom počte napádajú hostiteľa – človeka, v akom čase – v ktorých konkrétnych hodinách. Nasledovali pokusy izolácie vírusov. Je však potrebné zdôrazniť, že výskum komárov má svoje opodstatnenie, práve kvôli prenášaniu chorôb a, samozrejme, s cieľom zabrániť vzniku epidémií.

Vieme už dnes odhadnúť, aký bude u nás tohtoročný výskyt komárov?

Toto je obľúbená novinárska otázka! Nie je však možné na ňu relevantne odpovedať. Závisí to od množstva vody, ktorú budeme mať v lete. Momentálne tu máme tzv. jarné druhy. Ich životnosť nie je až taká dlhá, postupne v priebehu leta vymiznú. Potom tu však máme tzv. kalamitné druhy, ktoré majú viac generácií, napríklad aj tri. Ak príde k záplavám, ich početnosť automaticky narastá.

Počet druhov komárov vo svete – približne 3500 – je až ťažko uveriteľným. Koľko z nich nás „obšťastňuje“ na Slovensku?

Na Slovensku sa vyskytuje 50 druhov komárov, v Európe 100 druhov. Najviac druhov, prirodzene, nájdeme v trópoch a subtrópoch, v Latinskej Amerike, ale aj Indii či Afrike. U nás však máme aj komáre z rodu Anopheles, ktoré dokážu prenášať maláriu. Na Slovensku bol dokonca izolovaný aj nový vírus – z komárov rodu Aedes – v obci Ťahyňa na východe krajiny. Tento vírus bol nazvaný podľa miesta nálezu. Vírus Ťahyňa (TAHV) spôsobuje tzv. valtickú horúčku, t. j. ochorenie podobné chrípke, pre ktoré sú charakteristické 3 – 5-dňová horúčka, bolesti hlavy, ale aj žalúdočné problémy a pod. Môže ale spôsobovať aj encefalitídu.

Zhovárala sa: Andrea Földváryová, UK v Bratislave

Foto: ilustráčná (CVTI SR), časopis Naša Univerzita

Celý článok si prečítate v časopise Naša Univerzita, str. 12 – 13 (jún 2015)

Uverejnila: ZČ

Hore
Aurelium - centrum vedy
Quark_2020
Veda v Centre
Quark 25 rokov
Bratislavská vedecká cukráreň
kúpa časopisov jún 2016
TAG Slovenská veda
banner záhrady
Publikácie Veda v CENTRE
Zaujímavosti vo vede
Vedeli ste, že na Marse stále žijú roboty?
Zistite viac