Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Spoločná poľnohospodárska politika Európskej únie pripravuje ročné prechodné obdobie

Marta Bartošovičová

Ilustračné foto k téme Slovensko a poľnohospodárstvo. Zdroj Pixabay.com

Odpoveďou Európy na potrebu zabezpečiť dôstojnú životnú úroveň pre 22 miliónov poľnohospodárov a poľnohospodárskych pracovníkov a stabilné zásobovanie pestrými a bezpečnými potravinami pre jej 500 miliónov obyvateľov je Spoločná poľnohospodárska politika (SPP), ktorá je spoločnou politikou pre všetkých 28 krajín Európskej únie (EÚ).

SPP posilňuje konkurencieschopnosť a udržateľnosť poľnohospodárstva EÚ prostredníctvom poskytovania priamych platieb zameraných na stabilizovanie príjmov poľnohospodárskych podnikov. Financujú sa ňou projekty, ktoré reagujú na špecifické potreby krajín prostredníctvom národných alebo regionálnych programov rozvoja vidieka, vzťahujúce sa aj na širšie hospodárstvo vidieka.

SPP ponúka širokú škálu trhových opatrení vrátane nástrojov na riešenie problémov na trhu a ďalšie prvky, ako sú logá kvality alebo propagácia poľnohospodárskych výrobkov z EÚ, ktoré dopĺňajú činnosti v rámci SPP na podporu poľnohospodárov.

SPP bola niekoľkokrát zreformovaná s cieľom prispôsobiť túto politiku meniacemu sa svetu. Snahou reformy z roku 2013 bolo nasmerovať finančné prostriedky smerom k skutočným poľnohospodárom, podporiť malých a mladých poľnohospodárov, s požiadavkou, aby brali ohľad na životné prostredie. Jednoduchší rámec pre všetky subjekty v SPP má za cieľ zvýšiť konkurencieschopnosť v sektore poľnohospodárstva EÚ.

Financovanie SPP

Z rozpočtu SPP na obdobie rokov 2014 – 2020 sa poskytuje celkovo 408,31 miliardy EUR z fondov EÚ, pričom 308,73 miliardy EUR je určených na priame platby a trhové opatrenia (tzv. prvý pilier) a 99,58 miliardy EUR na rozvoj vidieka (tzv. druhý pilier).

Podpora z EÚ pre poľnohospodárov v roku 2018

Prechodné obdobie Spoločnej poľnohospodárskej politiky

Poľnohospodári členských krajín EÚ sa dočkajú prechodného obdobia SPP v dĺžke najmenej jeden rok. Na Rade ministrov poľnohospodárstva a rozvoja vidieka o tom 19. 11. 2019 v Bruseli rokovali agroministri členských krajín Európskej únie. Vzhľadom na stav legislatívy SPP však ide o nevykonateľnú dĺžku prechodného obdobia.

„Európska komisia prišla s návrhom prechodného obdobia pre novú Spoločnú poľnohospodársku politiku v dĺžke jeden rok. Avšak máme už koniec roku 2019, stále nemáme nové vedenie Európskej komisie ani viacročný finančný rámec. Rok 2020 by mal byť pritom prechodným rokom. Z pohľadu procesov i nastavenia nových systémov a ich implementácie pre poľnohospodárske platobné agentúry to je príliš krátky čas. S viacerými ministrami sme sa zhodli, že ide o príliš ambiciózny návrh. Našim poľnohospodárom musíme poskytnúť stabilitu a jasnú transparentnosť pri procese prechodu na novú SPP,“ informovala Gabriela Matečná, podpredsedníčka vlády a ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.

Ministerka Gabriela Matečná na rokovaní agroministrov EÚ

Európska komisia naavrhuje, aby členské štáty EÚ začali vykonávať svoje strategické plány od 1. januára 2021. Znamenalo by to, že by predložili Európskej komisii svoje strategické plány najneskôr do 1. januára 2020. Tá by tieto plány schválila v priebehu roka. Vzhľadom na súčasný stav legislatívy v Európskom parlamente aj v Rade EÚ je zrejmé, že základné akty a nasledujúce delegované a vykonávacie akty do januára 2020 nebudú formálne prijaté.

Prechodné obdobie si bude vyžadovať rozšírenie uplatniteľnosti existujúceho právneho rámca a prispôsobenie určitých pravidiel, aby sa zabezpečila kontinuita SPP až do zavedenia nového systému. Návrh na prechodné obdobie bude potrebné prijať pred letom 2020.

Podpora včelstiev a ochrana včelárov v Európskej únii

Ministri agrorezortov rokovali aj o podpore a ochrane včelárov. „Naším cieľom by malo byť nielen zvyšovanie počtu včelstiev, ale aj ochrana našich včelárov a spotrebiteľov pred falošným a nekvalitným medom z tretích krajín,“ povedala ministerka Gabriela Matečná. Požiadala preto Európsku komisiu, aby preverila možnosti podpory kontrolných orgánov členských štátov, vyčlenením finančných prostriedkov na kúpu prístrojov na identifikáciu geografického pôvodu a zloženia výrobkov, tzv. spektrometrov nukleárnej magnetickej rezonancie. „Takto nielen ochránime európskych spotrebiteľov a zvýšime konkurencieschopnosť včelárov, ale podporíme nárast včelstiev v Európskej únii,“ dodala ministerka.

Spracovala a uverejnila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR

Zdroje a foto: Tlačová správa MPRV SR

ec.europa.eu/info/food-farming-fisheries/key-policies/common-agricultural-policy/cap-glance_sk

www.consilium.europa.eu/sk/policies/cap-introduction/

Ilustračné foto: Pixabay.com/sk/LubosHouska

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky