Sme na polceste k dobe ľadovej?

18. jan. 2017 • Fyzikálne vedy

Sme na polceste k dobe ľadovej?

Naša planéta od svojho vzniku až po súčasnosť prešla mnohými búrlivými zmenami, ktoré poznamenali nielen jej povrch, ale aj život na ňom. Čo sprevádzalo takzvané periodické vymieranie živočíšnych druhov a čaká aj na ľudstvo čosi podobné? Odpoveď nám prezradil vo svojej prednáške vo vedeckej kaviarni SAVinci, doc. RNDr. Jozef Michalík, DrSc. z Ústavu vied o Zemi SAV, významný slovenský paleontológ a objaviteľ odtlačkov stôp dinosaura vo Vysokých Tatrách.

Za príčinu periodického vymierania organizmov považujú vedci v súčasnosti dopad kozmického telesa. Bolo takýchto vymieraní zaznamenaných počas geologickej histórie viac – a môžeme vždy za ich príčinu považovať stret s asteroidom?

Impakt kozmického telesa je skutočne jedným z možných „spúšťačov" vymierania (možno najpôsobivejším, Jozef Michalík pri práci v teréne v Tunežiciachistotne však nie jediným). V súčasnosti máme zaregistrovaných na povrchu Zeme viac než dvesto kráterov po dávnych kozmických impaktoch, zďaleka nie všetky však boli spojené s významnejším vymieraním živých tvorov. Naopak, za niektoré udalosti, spôsobujúce vymieranie organizmov môžu evidentne iné príčiny ako boli prienik kozmického žiarenia, masívne sopečné erupcie, znečistenie atmosféry oxidmi síry, uhlíka a metánom, zastavenie morských prúdení a zhoršenie okysličovania hlbších oceánskych vôd, globálne epidémie spôsobené vírmi, alebo inými patogénnymi mikroorganizmami a mnohé ďalšie. Najčastejšie sa viaceré príčiny vzájomne kombinujú. Predovšetkým: zdravé, silné ekosystémy sú schopné úspešne vzdorovať nepriaznivým faktorom, naopak, ekosystém,  oslabený dlhšou krízou môže skaze podľahnúť...

O akom časovom úseku hovoríme, ak hovoríme o periodickom vymieraní? Vieme odhadnúť ako dlho trvalo – od povedzme dopadu asteroidu, prípadne inej prírodnej katastrofy, až po zmiznutie posledných dinosaurov? Zmizli s dinosaurami aj špecifické druhy rastlín?

V histórii Zeme sa podnebie menilo v intervaloch 100  120 miliónov rokov z extrémne chladného na extrémne teplé. Významnejšie vymierania sa opakujú zhruba po 60  80 miliónoch rokov. Piatim z nich, ktoré podstatne zmenili zloženie živého sveta, sa hovorí „veľká päťka". Najväčšie vymieranie bolo zaznamenané na hranici prvohôr a druhohôr, vymieranie na konci triasu otvorilo priestor pre rozvoj dinosaurov, populárne kriedovo-terciérne vymieranie ich obdobie ukončilo. Vymieranie na konci prvohôr postihlo planétu Zem ako apokalypsa. Vymizlo približne 98 percent všetkého života, nezostalo prakticky nič. Prežili len dve percentá živých organizmov, nevieme zatiaľ ani prečo, ani ako. Vieme dokázať, že napríklad ostala zachovaná iba jedna zo štyroch skupín koralov. Samotné vymieranie trvalo niekoľko desiatok tisícok rokov a mohlo sa týkať vždy iných prostredí, niekedy širokomorských, inokedy plytkomorských, suchozemských, niekedy tropických biót, inokedy skôr miernych a subpolárnych zemepisných šírok. Niektoré vymierania sa rastlinného sveta takmer nedotkli, inokedy živočíchy zmizli následne po kríze flóry.

Ako je možné, že zatiaľ čo veľké dinosaury vymreli, niektoré rastliny, nižšie živočíchy, ryby, a predkovia cicavcov prežili?

Predovšetkým si musíme uvedomiť, že dinosaury ako živočíšna skupina zatiaľ vlastne nevymreli. Hoci väčšina ich vývojových vetiev zanikla pred 65 miliónmi rokov, ich najprispôsobivejšej vetve – vtákom, sa darí veľmi dobre. Vymieranie v zmienenej dobre postihlo predovšetkým oblasť miernych šírok až po subpolárne pásma a tvory ťažšie ako 20 – 30 kilogramov. Zvieratá, ktoré žili vo vodách subtrópov a trópov, krokodíly, hady, obojživelníky, alebo ktoré sa ukrývali v podzemných norách, nemali až tak veľké problémy s prežitím – pokiaľ ich však vzápätí nezahubilo preskupovanie sa systému potravných vzťahov.

Vieme tieto geologické zmeny odsledovať aj na Slovensku?

V podstate áno, no problém spôsobuje skôr neúplnosť horninového záznamu, pretože na území Álp a  Karpát v tej dobre vznikalo pásmové pohorie, a tak veľká časť tohto územia bola vyzdvihnutá a horniny odnášala erózia.

Spolu s doc. RNDr. Milanom Sýkorom, CSc. ste jedným z prvých objaviteľov stôp dinosaurov v našich Vysokých Tatrách – o aký druh presne ide, a je možné, že sa podobné neobjavené skamenelé stopy z éry dinosaurov nachádzajú na našom území? Prebieha aj v súčasnosti v tomto smere výskum?

Milan Sýkora a odtlačok dinosaurej stopy vo Vysokých Tatrách
Presne a s konečnou platnosťou určiť druh dinosaura, ktorý zanechal stopy v tomanovskom súvrství v Tichej doline, zatiaľ nie je možné: dosiaľ sa na slovenskej i poľskej strane Tatier našlo menej ako tucet stôp a žiadne iné telesné zvyšky. Vieme len, že to bol približne dva metre vysoký a štyri metre dlhý dravý dvojnohý dinosaurus, príbuzný predkom populárneho tyrannosaura, aké sú opísané z púštnej Germánskej panvy. Stopami týchto tvorov sa zaoberá napríklad paleontológ Gregorz Niedzwiedzki z Varšavy. V Slovenskom Národnom Múzeu v Bratislave sú uložené originály troch stôp, ktoré sme našli v Tatrách a dnes už aj vydarená rekonštrukcia pravdepodobného vzhľadu ich pôvodcu. Kópia stopy je tiež v Múzeu TANAP v Tatranskej Lomnici.

Môžeme aj v našej dobe očakávať podobné periodické vymieranie, alebo okolnosti, ktoré ho môžu spôsobiť?

Vývoj života na Zemi neprerušene trvá: jeho súčasťou je vznik a špecifikácia nových a vymieranie neprispôsobivých druhov. Doba, v ktorej dnes žijeme v súčasnosti, je zatiaľ poslednou z medziľadových dôb a doteraz trvá približne 18 tisíc rokov. Pokiaľ nenastanú mimoriadne nepriaznivé podmienky, masové vymieranie nám zatiaľ nehrozí...

Ďakujeme za rozhovor.

 

Rozhovor pripravila: Barbora Hrvolová, NCP VaT pri CVTI SR

Foto: archív doc. RNDr. Jozefa Michalíka, DrSc.; Pixabay.com (ilustračný obrázok)

Uverejnil: MZ

 

Súvisiace:

Hore
fotografická súťaž TVT 2019
Noc výskumníkov 2019
QUARK
Aurelium - centrum vedy
TVT 2019
Prechod VK na VND - jeseň
výtvarná súťaž TVT 2019
Veda v Centre
Publikácie Veda v CENTRE
kúpa časopisov jún 2016
TAG Slovenská veda
banner záhrady
Agrofilm 2019
Extrapolácie 2019
Zaujímavosti vo vede
Crohnova choroba predstavuje celoživotné zápalové ochorenie, ktoré postihuje časť tráviaceho traktu.
Zistite viac