Slovenský výskum na sudánskej lokalite Duwejm Wad Hadž


Slovenský výskum na sudánskej lokalite Duwejm Wad Hadž

V januári a februári 2019 vycestoval tím Slovenskej archeologickej misie v Sudáne (SAMS) na výskum do lokality Duwejm Wad Hadž, v rámci koncesie udelenej sudánskou Národnou korporáciou pre pamiatky a múzeá. Vedci si stanovili niekoľko výskumných cieľov, ktoré splnili. Staroegyptské a núbijské kušitské chrámy a paláce pod horou Barkal a v Saname, pyramídy v Kurru a Nuri, kresťanské pamiatky v el-Ghazali a islamské v Duwejme môžu vytvoriť v oblasti s priemerom 40 kilometrov viac ako trojtisícročný ponor do dejín civilizácie.

„Archeologickým výskumom sme overili výsledky georadarového prieskumu z februára 2018, pričom sme kopali v 15 sondách. K najdôležitejším nálezom sezóny patril nepravidelný blok čiernej žuly – torzo dolnej časti nedokončenej sochy. Tá predstavovala buď sediaceho panovníka, alebo božstvo v životnej veľkosti,“ povedal Jozef Hudec z Ústavu orientalistiky SAV.

Vymedzenie oblasti prieskumu (T. Lieskovský)

Výskum odkryl aj staršie architektúry a múry z nepálených tehál, zvyšky ohnísk či zavodňovacie kanály.

„Objavili sme keramiku, ktorá mala skutočne široký rozptyl. Cestovali sme tak časom od mezolitu, resp. neolitu, čo je cca 6. – 3. tisícročie pred Kristom, cez merojskú dobu (3. storočie pred Kristom – polovica 4. storočia po Kristovi), kresťanskú makurijskú (7. – 14. storočie) a islamskú fundžskú dobu (Sultanát Sennar, 16. – 18. storočie), až po súčasnosť. Boli odkryté iba črepy, nie celé nádoby. Keramika bola vyrábaná ručne, len malá časť pochádzala z nádob zhotovených na hrnčiarskom kruhu,“ povedal Jozef Hudec.

Za „pikantný“ označili archeológovia nález porcelánového črepu, ktorý niesol nápis „Made in Czechoslovakia“. Vzhľadom na okolnosti nálezu však tvrdia, že sa nedá úplne vylúčiť, že ide o žart. Významne ich však zaujala stará mešita. Geodetické merania potvrdili, že bola orientovaná na arabskú Mekku, no jej kiblový múr nebol postavený v pravom uhle k ostatným múrom mešity. Mal odchýlku asi 5 stupňov, čo by sa dalo vysvetliť ako iný stavebný postup v súvislosti s možnými astronomickými pozorovaniami.

Nápis na fundžskom črepe (J. Hudec)

„Sondy v mešite odkryli deštrukcie oblúkov a stĺpov riwáku (arkád). Výskum zistil, že tri rady stĺpov lemovali zvnútra západnú stenu mešity. Sú tiež náznaky pokračovania riwáku aj pozdĺž vnútornej strany východnej a južnej steny mešity. Stavba zjavne kopírovala povrch viateho piesku. Jej základ v severozápadom rohu je tak o 2 metre hlbší ako v juhovýchodnom rohu. V mešite sa nad oknami zachovalo viacero drevených prekladov. Podľa arómy predpokladáme, že drevo bolo z ihličnatého stromu,“ povedal Jozef Hudec.

Torzo sochy (K. Smoláriková)Predmetom výskumu boli aj nepálené tehly a omietky zo štruktúr objavených archeologickým výskumom, ako aj z prvkov starej mešity. Materiálové vlastnosti tehál sú dôležité pre určenie ich nosnosti a spolu s rozmerovou typológiou môžu mať aj chronologický význam.

„Sudánskej strane sme navrhli, ako by mohla byť vymedzená nová zóna pre prieskumy. Výskum si prišla začiatkom februára prehliadnuť aj štátna tajomníčka sudánskeho Ministerstva kultúry, turizmu a pamiatok, pani Sumaja Idríss O´kud-ová. Sprevádzal ju generálny riaditeľ Národnej korporácie pre pamiatky a múzeá Dr. Abdelrahmán Alí Mohamed. Návšteva prispela k získaniu dôvery miestnej komunity. Najmä starší obyvatelia mali obavy, že im cudzí výskumníci zaberú domy, dvory a polia,“ povedal Jozef Hudec.

Jozef Hudec z Ústavu orientalistiky SAV a Michal Cheben a Branislav Kovár z Archeologického ústavu SAV začali pracovať na spoločnom projekte v Duwejme už vo februári 2018. Výskum je realizovaný z grantu Agentúry na podporu výskumu a vývoja Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR a podporuje ho aj Nadácia Aigyptos.

Rozmiestnenie sond výskumu – lilavé štvorce (T. Lieskovský)

Pamiatky v okolí Džebel Barkalu, kde sa nachádza aj Duwejm Wad Hadž, sú súčasťou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO a sú piliermi sudánskej identity. Majú aj významný turistický potenciál. Slovenskí vedci sa chcú zapojiť do rozvoja uvedeného potenciálu regiónu pokračovaním multidisciplinárnych výskumov a prieskumami v rámci grantu výskumnej agentúry APVV. V prípade akceptovania pripravovaných zahraničných grantov je možné, aby v stabilizovanej, konzervovanej a rekonštruovanej starej mešite vzniklo turistické informačné centrum.

 

Spracovala: Monika Hucáková pre portál Veda na dosah

Foto: T. Lieskovský; J. Hudec; K. Smoláriková

Uverejnila: VČ

Súvisiace:

Hore
Vedec roka 2018
QUARK
Prechod VK na VND - leto
fotografická súťaž TVT 2019
Noc výskumníkov 2019
kúpa časopisov jún 2016
Atmosféra počas TVT 2018
Publikácie Veda v CENTRE
Aurelium - centrum vedy
TVT 2018 články
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Spektrum vedy
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Rozhovor
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Syndróm XXX, resp. tzv. superžena sa vyskytuje u 1 z 900 – 1 000 narodených dievčatiek.
Zistite viac