Slovensko trápi zimný smog. Ako vlastne vzniká?

05. feb. 2017 • Fyzikálne vedy

Slovensko trápi zimný smog. Ako vlastne vzniká?

Vo viacerých mestách na Slovensku boli v poslednom období namerané zvýšené hodnoty prachových častíc v ovzduší, t. j. smogu. Meteorológovia SHMÚ vydali upozornenia kvôli vysokej koncentrácii častíc PM10 v ovzduší. Signál „UPOZORNENIE“ znamená 1. stupeň smogovej situácie. Bol vydaný po nameraní prekročenia prahu (100 µg.m-3) dva po sebe nasledujúce dni a pri predpoklade rastúceho trendu koncentrácií prachových častíc PM10 v ovzduší.

PM10 je frakcia suspendovaných častíc, ktoré prejdú zariadením selektujúcim častice  s aerodynamickým priemerom 10 µm s 50 % účinnosťou, ktoré môžu mať akútne i chronické účinky na zdravie. Prečo sa vôbec takéto smogové situácie vyskytujú, prečo k nim dochádza aj v zime; ktoré sú najviac ohrozené skupiny obyvateľstva a čo je treba robiť, ako sa chrániť? 

Dr. h. c. prof. RNDr. László Miklós, DrSc., vedúci Katedry UNESCO pre ekologické vedomie a trvalo udržateľný rozvoj (Fakulta ekológie a environmentalistiky Technickej univerzity vo Zvolene) vysvetľuje, že smog je zmes studeného vzduchu, hmly, dymu a iných znečisťujúcich látok. „Vzniká najmä pri inverznej meteorologickej situácii, čo znamená obrátené zvrstvenie vzdušných más. V takejto situácii je v nižších polohách chladnejšie ako vo vyšších (normálne je to naopak). Je to v dôsledku toho, že ťažší studený vzduch „steká“ a zhromažďuje sa v nižších polohách, najmä na dnách uzavretých kotlín a dolín, akých je na Slovensku veľký počet. Vo vyšších polohách je teplejšie. Ak sa do takejto masy ťažkého vzduchu dostanú exhaláty, a to najmä z automobilov, fabrík, ale aj dym z domácností, tieto sa nedostanú vyššie, nerozptýlia sa a zvyšuje sa koncentrácia znečisťujúcich látok.“

Práve zimné obdobie je podľa neho najnebezpečnejšie, pretože masy studeného vzduchu k nám pritekajú zo severných šírok a vzhľadom na celkové nízke teploty sa nezohrievajú. „Keď sa takéto masy usadia v inverzných polohách, udržia sa tam dlhodobo. Jednoducho ide o zmes vysokej koncentrácie znečisťujúcich látok a vlhkého, studeného vzduchu, ktoré spôsobujú dýchacie ťažkosti.“

Čo radí odborník? Ako by sa ľudia mali brániť? Žiaľ, aktívna ochrana, ak už smogová situácia nastala, v zmysle odstránenia smogu ani neexistuje, tvrdí. „Je len potrebné čakať na zmenu poveternostnej situácie a na výmenu vzduchových más, napr. na silnejšie vetry, ktoré tieto masy rozfúkajú. Preventívne je možné urobiť opatrenia – znížiť množstvo exhalátov zo zdrojov akýmkoľvek spôsobom, napr. nevpúšťaním áut do centier miest, odstavením kotlov na pevné palivo a pod. Pasívne sa možno brániť najmä tým, že sa nebudeme pohybovať vonku, najmä v centrách miest.“

ilustračné foto / smog

Podľa odborníkov Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ÚVZ SR) býva zimný smog výraznejší najmä z dôvodu, že ide o vykurovaciu sezónu so zvýšeným prísunom emisií z vykurovania do ovzdušia. „Zimný smog obsahuje okrem oxidov dusíka a oxidov síry najmä prachové častice. Zo zdravotného hľadiska sú najvýznamnejšie jemné častice pod 10 µg (PM10), ktoré pri vdychovaní prenikajú až do dolných dýchacích ciest a čiastočne môžu prenikať cez pľúcne skliepky až do krvi. Akútne účinky, ktoré prichádzajú do úvahy práve pri smogových situáciách, sa prejavujú vo forme dráždenia očí, slizníc nosa a hrdla a vyvolávajú kašeľ a pocit tlaku na hrudi. U alergikov môžu viesť aj k vyvolaniu astmatického záchvatu. U osôb s chronickým ochorením dýchacej alebo srdcovo-cievnej sústavy môžu viesť k zhoršeniu aktuálneho zdravotného stavu.“

Ako hovorí doc. MUDr. Kvetoslava Koppová, PhD., vedúca oddelenia hygieny životného prostredia a zdravia, Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici, k najcitlivejším populačným skupinám patria alergici – astmatici, osoby s chronickým ochorením dýchacej alebo srdcovo-cievnej sústavy, veľmi malé deti a tehotné ženy. „Zvýšenému riziku z pôsobenia  znečisteného ovzdušia v takýchto situáciách sú vystavení ľudia pracujúci vo vonkajšom prostredí, napr. policajti, pracujúci pri údržbe komunikácií, prípadne športovci trénujúci vonku.“

Podľa pracovníkov SHMÚmožno akútne účinky pozorovať u citlivých osôb už od koncentrácií, ktoré prekračujú hodnotu informačného prahu (100 µg.m-3) vo forme dráždenia očí, nosa a hrdla, pocitov tlaku na prsiach, kašľa a bolesti hlavy. U astmatikov môže vyvolávať záchvaty a príznaky z dráždenia dýchacích ciest.

Obyvatelia by sa podľa odborníkov ÚVZ SR mali chrániť zbytočného či nadmerného vdychovania takto znečisteného ovzdušia, a pritom najmä obmedziť športovanie a nadmerné aktivity vonku, obmedziť vetranie v interiéroch, skrátiť celkovú dobu pobytu vonku, vyvarovať sa iných aktivít znečisťujúcich ovzdušie v dýchacej zóne (fajčenie, voľné spaľovanie, lepenie, prášenie a pod.).

Odporúčajú ďalej, že z hľadiska rozptylových podmienok je možné v obciach a mestách vyčleniť priaznivé miesta, ktoré sú ďalej od frekventovaných ciest alebo na vyvýšených lokalitách či v dobre prevetrávaných lokalitách. Na druhej strane by mali byť ohraničené nepriaznivé miesta – sú blízko frekventovaných miest, v údoliach, v hustej zástavbe alebo v zástavbe s vykurovaním na tuhé palivo.

 

Informácie poskytli:Technická univerzita vo Zvolene, SHMÚ a ÚVZ SR

Spracovala: Slávka Habrmanová, NCP VaT pri CVTI SR

Ilustračné foto: Pixabay.com

Uverejnila a redigovala: ZVČ

Súvisiace:

Hore
Publikácie Veda v CENTRE
výtvarná súťaž TVT 2019
Aurelium - centrum vedy
Vedec roka 2018
QUARK
Prechod VK na VND - leto
fotografická súťaž TVT 2019
Noc výskumníkov 2019
kúpa časopisov jún 2016
Atmosféra počas TVT 2018
TVT 2019
TVT 2018 články
TAG História
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Spektrum vedy
TAG Slovenská veda
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Zvuk sa tvorí na princípe zdroj – filter; a v reči sú zdrojom impulzov hlasivky.
Zistite viac