Slovenskí a iránski paleontológovia sa vydávajú na expedíciu do Iránu

04. mar. 2017 • Prírodné vedy

Slovenskí a iránski paleontológovia sa vydávajú na expedíciu do Iránu

Expedičný paleontologický projekt zameraný na systematický výskum prehistorických organizmov a ekosystémov v málo prebádaných oblastiach západnej Ázie nedávno rozbehla Prírodovedecká fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach v spolupráci s Fakultou baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií Technickej univerzity v Košiciach.

Cieľom prvej expedície je preskúmať oblasti s usadeninami z obdobia druhohôr a treťohôr, teda obdobia pred a po veľkom vymieraní, kedy došlo k zrážke Zeme s kométou. Ako bližšie vysvetľuje vedúci expedície doc. Martin Kundrát z Centra interdisciplinárnych biovied Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, v Iráne sa expedícia predovšetkým zameria na výber najvhodnejších lokalít pre dlhodobejšiu a detailnejšiu terénnu prácu v nasledujúcich rokoch. „Našou úlohou bude preskúmať niekoľko významných území v provinciách Zanjan, Gilan, Semnan, Khorasan, Kerman, Fars and Esfahan. Na týchto územiach sa nachádzajú rozsiahle odkryvy usadením z obdobia druhohôr a treťohôr. Mnohé z týchto odkryvov neboli systematicky preskúmané, a to je jeden z dôvodov nášho záujmu.“

Tým podstatnejším dôvodom je podľa vedca unikátny charakter geologickej histórie Iránu. „Po rozpade prakontinentu Pangea na superkontinenty Laurazia (severná pologuľa) a Gondwana (južná pologuľa) sa proto-Irán stal geografickou súčasťou Laurazie. Jeho pôvod je však odvodený od Gondwany. Tento kúsok pevniny zostal po milióny rokov izolovaný ostrovom alebo súostrovím. Predpokladáme, že život a prírodné prostredie sa za týchto okolností vyvíjalo vlastným tempom a spôsobom. Jedným z dôkazov tejto hypotézy by bol objav nových, doposiaľ neznámych foriem alebo spoločenstiev organizmov. Túto hypotézu sa chystáme overiť,“ vysvetľuje vedúci paleontologickej expedície doc. Martin Kundrát.  

doc. Martin Kundrát z Centra interdisciplinárnych biovied PF UPJŠ v Košiciach

Počas svojho pôsobenia v zahraničí už uskutočnil expedície v Patagónii, na Sibíri, v Iráne a Číne. Po návrate na Slovensko nadväzuje na túto výskumnú tradíciu a povedie historicky prvú slovenskú paleontologickú expedíciu v Iráne. Hovorí, že jeho záujem o iránsku oblasť je dlhodobý a jeho osobné aktivity týkajúce sa realizácie expedičného projektu v tejto časti sveta siahajú do roku 2008.

„Potreba uskutočnenia tejto expedície vznikla po mojich predošlých expedíciách v Patagónii, na Sibíri a v Číne. Irán je totiž súčasťou oveľa väčšieho projektového zámeru, ktorého úlohou je pochopenie vplyvu meniaceho sa prírodného prostredia na rôznorodosť prehistorických foriem života a objasnenie vzniku takých revolučných adaptácií ako napríklad termoregulácia a aktívny let,“ uvádza doc. Martin Kundrát.

Ambíciou vedeckého tímu je realizácia minimálne jedného päťročného expedičného cyklu. Na zložení výskumného tímu sa podieľa Centrum interdisciplinárnych biovied Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Ústav geovied Fakulty baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií Technickej univerzity v Košiciach, ale aj Iránska univerzita v Zanjane. Tie ďalšie menované univerzity zastupujú prof. Juraj Janočko a iránsky kolega Dr. Majid Mirzaie Ataabadi.  

Predstavitelia univerzity v Zanjane pripravujú počas pobytu v Iráne oficiálne prijatie slovenského tímu, na ktorom prebehnú rokovania o budúcej vedecko-výskumnej spolupráci. Slovenskí odborníci boli taktiež pozvaní k účasti na iránskej paleontologickej konferencii, kde majú prezentovať niekoľko odborných prednášok.

Jednou z hlavných priorít celého expedičného tímu je prieskum rozsiahlych uloženín z obdobia jury, kedy bol Irán súostrovím izolovaným od vtedajších superkontinentov severnej a južnej pologule. Či tomu bolo vskutku tak, môžu potvrdiť nálezy doposiaľ neznámych foriem suchozemských živočíchov, napr. dinosaurov. Poznatky prvej expedície majú slúžiťpre prípravu stratégie a logistického zabezpečenia rozsiahlejších expedičných výprav v nasledujúcich rokoch.

-	Pri výkope obrovských kosti dinosaura v Gobi počas korejsko-mongolskej expedície

Vedúci paleontologickej expedície doc. Martin Kundrát pripomína, že je zložité hovoriť o predpokladaných záveroch na začiatku realizácie projektu expedičného typu. „Ak by som to mal zovšeobecniť, mojim úsilím je prispieť k podielu Slovenskej republiky na projektoch s globálnym dosahom, propagovať integratívny spôsob myslenia a rozvíjať interdisciplinárny charakter výskumu na Slovensku. Očakávam, že realizácia projektu vytvorí originálne podmienky pre štúdium neznámych procesov evolúcie života na Zemi.“

Vedec je presvedčený, že týmto projektom sa otvorí nielen nová kapitola iránskej histórie, ale doplní sa aj mozaika poznania prehistorickej scény života pred a po dramatickej kolízii našej planéty z vesmírnym telesom. „Mojim osobným záujmom v neposlednom rade je, aby si získané poznatky našli cestu k verejnosti a budúcim slovenským objaviteľom a malým výskumníkom,“ odkazuje s nádejou pre širšiu popularizáciu ich vedecko-výskumnej práce vedúci paleontologickej expedície.

 

Informácie poskytli: doc. Martin Kundrát z Centra interdisciplinárnych biovied PF UPJŠ v Košiciach a Mgr. Mária Hrehová, PhD., tlačový referent a hovorca UPJŠ v Košiciach

Spracovala: Slávka Habrmanová, NCP VaT pri CVTI SR

Foto: z archívu doc. Martina Kundráta

Uverejila: ZVČ

Súvisiace:

Hore
TVT 2019
QUARK
Bratislavská vedecká cukráreň
Aurelium - centrum vedy
Veda v Centre
Prechod VK na VND - jeseň
kúpa časopisov jún 2016
Publikácie Veda v CENTRE
TAG Slovenská veda
banner záhrady
Extrapolácie 2019
Zaujímavosti vo vede
Antibiotiká sú prírodné látky, ktoré spomaľujú alebo úplne zastavujú rast mikroorganizmov.
Zistite viac