Slovenské lesy trápi lykožrút. Je nutná výsadba nových stromčekov

22. jan. 2017 • Drevárske vedy

Slovenské lesy trápi lykožrút. Je nutná výsadba nových stromčekov

Lykožrút smrekový je naďalej obrovským výkričníkom pre lesné porasty na Slovensku, najmä tie ihličnaté. Práve preto, ale aj kvôli veternej kalamite je nutná obnova lesa zo strany kompetentných orgánov.

Výsadbou nových stromov, ktorú realizuje človek a nie príroda samotná, sa zabezpečuje plnenie všetkých produkčných, ekologických a sociálnych funkcií lesa. Odborníci sa zhodujú, že sa tým zaručuje trvalosť existencie lesa na stanovištiach so sťaženou prirodzenou obnovou. „Aj pri nižšej biodiverzite les vždy predstavuje významnú zložku životného prostredia, poskytuje životný priestor pre celý rad organizmov a hlavne prebiehajú v ňom dôležite regulačné procesy, akými sú napr. ochrana pôdy, regulácia regionálnej klímy, zadržiavanie a regulácia odtoku vody v krajine, viazanie uhlíka z atmosféry a podobne,“ uvádza vedecký tím z Katedry hospodárskej úpravy lesov a geodézie Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene: Ing. Róbert Sedmák, PhD., Ing. Ján Bahýľ, PhD., Ing. Michal Bošeľa, PhD., prof. Ing. Ján Tuček, CSc. a Ing. Róbert Smreček, PhD.

Podľa Zelenej správy za rok 2016 významný negatívny vplyv na zdravotný stav lesov na Slovensku má naďalej podkôrny a drevokazný hmyz, predovšetkým lykožrút smrekový. Vplyvom týchto činiteľov už od roku 2010 klesá zásoba ihličnatého dreva, najmä smreku.

„Lesné porasty na Slovensku majú pomerne pestré drevinové zloženie. Najvyššie zastúpenie majú buk lesný (33,2 %), smrek obyčajný (23,4 %) a duby letný a zimný (10,6 %). Prevládajú listnaté dreviny so zastúpením 62,2 %. Podiel ihličnatých drevín sa znižuje; prejavuje sa to najmä u smreka, ktorého zastúpenie sa znížilo v dôsledku pôsobenia škodlivých činiteľov od roku 2005 o 2,9 %,“ konštatuje sa v Zelenej správe 2016.

Poškodenie lesných drevín abiotickými činiteľmi podľa okresov

Poškodenie lesných drevín abiotickými činiteľmi podľa okresov

V snahe o zalesnenie územia najviac postihnutého veternou a podkôrnikovou kalamitou vysadil vlani LESY Slovenskej republiky, štátny podnik až 15 miliónov malých stromčekov. Zalesňovanie sa koncentrovalo najmä na oblasť Nízkych Tatier, Slovenského Rudohoria, Kysúc a na obnovu borovicových a topoľových lesov na západnom Slovensku.

Je teda dobré pri výsadbe nových stromčekov sústrediť sa na jeden alebo málo druhov stromov alebo treba radšej viac druhovosť? Odpoveď dáva príroda, hovorí odborný tím zo Zvolenskej univerzity. „V dnešnej dobe a pri aktuálnej úrovni vedeckého poznania môžeme jednoznačne konštatovať, že druhové zloženie lesa musí odpovedať vlastnostiam pôdy a klimatickým charakteristikám stanovišťa, na ktorom rastie. Ak prírodné podmienky podporujú existenciu monotónneho jednodruhového lesa, sadenie iných drevín, mimo druhu podporovaného prírodou, nemá zmysel. Na druhej strane, ak príroda podmieňuje na určitom stanovišti existenciu pestrého zmiešaného lesa, sadenie monokultúr jednej zvolenej dreviny sa v dnešnej dobe považuje za prekonané.“

Ako ďalej tvrdia vedci, 85 % rozlohy slovenských lesov tvoria stanovištia, na ktorých sa prirodzene samo vývojom vytvárajú zmiešané porasty (v nižších polohách sú časté zmesi listnáčov, v stredných a vyšších polohách zmes ihličnanov a listnáčov, resp. viacerých ihličnanov), dnes sa už zriedkakedy zámerne zalesňujú holiny jedným druhom dreviny. „Základnou snahou lesníkov dneška je maximálnou mierou sa priblížiť prírode, a preto pri zakladaní, výchove a obnove lesa a celkovo pri hospodárení v lese hovoríme o prírode blízkych spôsoboch hospodárenia a koncepciách, na ktoré sa orientuje aj výskum. Úspešnosť umelej obnovy tiež výrazne znižuje pôsobenie viacerých nepriaznivých okolností ako sú sucho, nedostatok živín, pôsobenie emisii, škody zverou, atď.“

Biodiverzitu výsadieb preto podľa nich bežne zvyšuje sukcesné rozširovanie iných ako vysádzaných drevín z prirodzeného zmladenia. „Aktuálne uplatňované prístupy k požiadavkám na druhové zloženie následných porastov pri obnove vytvárajú široký priestor pre adekvátne prispôsobenie fytotechniky podmienkam stanovišťa a porastu. Uvedené snahy vrátane širšie chápaných koncepcií obhospodarovania lesov býva veľmi často a prísne kontrolovaná prostredníctvom medzinárodne uznávanej certifikácie lesov (napr. PEFC, FSC), do ktorej sú zapojene aj Lesy Slovenskej republiky, š. p.“

Informácie poskytli: Ing. Róbert Sedmák, PhD., Ing. Ján Bahýľ, PhD., Ing. Michal Bošeľa, PhD., prof. Ing. Ján Tuček, CSc. a Ing. Róbert Smreček, PhD. z Katedry hospodárskej úpravy lesov a geodézie Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene

Zdroj: Zelená správa 2016

Spracovala: Slávka Habrmanová, NCP VaT pri CVTI SR

Foto: Zelená správa 2016; Pixabay.com

Uverejnila: ZVČ

Súvisiace:

Hore
Vedecká cukráreň 10/2020
Veda v CENTRE 10/2020
sutaz FB TVT 2020
Noc výskumníkov 2020
Veda v CENTRE / Vedecká kaviareň 9/2020
Quark_10/2020
TVT2020 prihlasovanie
Agrofilm
Aurelium - centrum vedy
Quark 25 rokov
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Európska komisia v Bruseli predstavila dňa 10. 4. 2019 vôbec prvú fotografiu čiernej diery.
Zistite viac