Skúsený debatér – Milan Fedorik

25. sep. 2016 • Pedagogické vedy

Skúsený debatér – Milan Fedorik

„U učiteľov je to podobne ako u športovcov – môžete mať kvalitný výstroj, ale musíte vedieť hrať, inak vám je tento výstroj zbytočný,“ smelo vraví Milan Fedorik, žiak štvrtého ročníka na Gymnáziu Šrobárova 1 v Košiciach. So svojou témou „Nové prvky výučby – debata“ sa umiestnil v 38. ročníku Stredoškolskej odbornej činnosti (SOČ) v kategórii Pedagogika, psychológia, sociológia na prvom mieste. Rozprávali sme sa s ním nielen o téme, cieľoch a výsledkoch jeho práce, ale aj o jeho vlastných názoroch na súčasné trendy v školstve.

 

KATARÍNA SLÁDEČKOVÁ: Milan, čo ťa viedlo k tomu, že si si pre svoj výskum vybral práve pedagogickú tému?

M. FEDORIK: „Myslím si, že môj výber bol primárne spojený s mojou témou, keďže najprv mi napadla téma, až potom odbor. Už dlhšie som sa totiž zamýšľal, ako by sme mohli zlepšiť školstvo, priniesť nejakú novú koncepciu, jednoducho niečo, čo by v konečnom dôsledku zatraktívnilo a zjednodušilo učenie sa na niektoré hodiny. Odpovede som hľadal v aktivitách, ktorým sa venujem, a tam sa objavila debata. Tá sama osebe už v školstve je, ale len veľmi málo vyučujúcich si chce priznať jej výhody a samotné využitie v praxi sa dostáva len u minima učiteľov. Tak som si povedal, že možno práve mojou Stredoškolskou odbornou činnosťou by som povzbudil niektorých učiteľov v našej škole, aby to skúsili a prípadne šírili aj ďalej.“

K. S.: Myslíš si, že školstvo prešlo pozitívnymi zmenami za posledných niekoľko rokov?

M. FEDORIK: „Zmien, ktorými prešlo školstvo, bolo niekoľko. Jednou z takých najzásadnejších je postupné znižovanie nárokov na študentov. Od tých sa totiž očakáva čoraz menej a menej učiva. Nehovorím, že je to zlé, lebo možno sme si naozaj uvedomili, že sa uberáme v školstve zlým smerom, avšak toto znižovanie prebieha veľmi nesystematicky, až nastane to, že vyučujúci fyziky musí vyučovať učivo matematiky, aby bol vôbec schopný vysvetliť svoje učivo. Pred pár rokmi tento problém nemal. Ďalšou významnou zmenou bola modernizácia škôl na Slovensku. Dovolím si tvrdiť, že v tomto je Slovensko aj vďaka pomoci Európskej únie na vysokej úrovni. Moderné technológie sa začali v školách používať vo veľkej miere, a teda vyučujúci si môže vďaka nim pomôcť a uľahčiť si proces výučby. Bohužiaľ, zabudlo sa na modernizáciu budov ako takých a spôsob, akým je učivo podávané. V tom sa totiž Slovensko určite radí na chvost rebríčka EÚ.“

K. S.: Powerpointové prezentácie sú už dnes na bežnom poriadku. Do vyučovania sa dostávajú také výdobytky, ako napríklad interaktívne tabule, virtuálne laboratóriá, hlasovacie zariadenia či digitálne učebnice. Aký majú podľa teba efekt na žiaka?

M. FEDORIK: „Efekt na žiaka môže byť dvojaký. Určite je prirodzené, že niektorým žiakom to prospieva, pretože im tieto výdobytky pomáhajú pochopiť učivo, ostať dlhšie sústredenými, ale taktiež je tu druhá stránka veci, a to akou formou sú mu servírované tieto vymoženosti. U učiteľov je to podobne ako u športovcov. Môžete mať kvalitný výstroj, ale musíte vedieť hrať, inak vám je tento výstroj zbytočný. A to si myslím, že je problémom najmä posledných dvoch, troch rokov. Stalo sa totiž to, že už eufória z niečoho nového opadla, ale ostala otázka, čo s tým teraz máme robiť? Máme študentov opäť zobudiť niečím novým alebo im ukázať zmysel starého? No a aký to má efekt zo zdravotného hľadiska povedať neviem, ale myslím si, že aj tu by prospela opatrnosť zo strany škôl.“

K. S.: Vo svojej práci píšeš, že žiaka treba do vyučovacieho procesu priamo zapájať.

M. FEDORIK: „Áno. V praxi to znamená, že žiak sa nielen na hodine zúčastní, ale aj niečo produkuje. Napríklad v prípade stredných odborných škôl môžeme vidieť presný výsledok – to, čo žiak musí sám v rámci hodiny vyprodukovať. Podobný výstup je veľmi ťažké dosiahnuť na gymnáziách, a preto by sa učitelia mali snažiť v čo najväčšej možnej miere dosiahnuť bližší kontakt s preberaným učivom.“

K. S.: Spomedzi viacerých efektívnych vyučovacích metód si si vybral práve debatu. Prečo?

Debata je organizovaná výmena názorov, do ktorej sa človek snaží zapájať svoje argumenty, a tým presvedčiť či už divákov, rozhodcov, ale aj svojho protivníka o svojej pravde.M. FEDORIK: „Debatu som zvolil za najlepšiu alternatívu práve preto, že sám som členom debatného klubu v našej škole a s debatou mám už niekoľkoročné skúsenosti. Ako skúsenejší debatér si dovolím tvrdiť, že som na sebe odpozoroval viaceré zmeny po účasti v debatnom programe. Debata ako taká je totiž organizovaná výmena názorov, do ktorej sa človek snaží zapájať svoje argumenty, a tým presvedčiť či už divákov, rozhodcov, ale aj svojho protivníka o svojej pravde. V bežnom živote sa stretávame s debatou takmer každý deň. Organizované debaty sú napríklad politické debaty a zároveň sa debata využíva aj v rámci súťažného programu.“

K. S.: Súťažného programu?

M. FEDORIK: „Ten spočíva v rôznorodých súťažiach. Na týchto súťažiach (či už regionálnych, celoštátnych, ale aj medzinárodných) sa súťažiace tímy stretávajú v debatách proti sebe. Dostanú stanovenú tézu, prípravný čas a stranu, za ktorú budú debatovať. Téza je v podstate téma, na ktorú sa debatuje, napr. ,Spojené kráľovstvo by malo vystúpiť z Európskej únie‘. Zvyčajne proti sebe nastupujú dva tímy, ale existujú formáty, v ktorých sú tímy štyri. Víťazom takejto debaty je tím, ktorý najlepšie presvedčí rozhodcov o pravdivosti a realizovateľnosti tézy.“

K. S.: Dá sa debata zapájať do každej vyučovacej hodiny, na každom predmete alebo je to skôr príležitostná vyučovacia metóda?

M. FEDORIK: „Debata je metóda, ktorá má svoje špecifikum, ale zároveň je veľmi nenáročná. Aj vo svojej práci som spomínal, že je pre nás ťažké hľadať kontroverziu potrebnú na tvorbu tézy v osnovách prírodovedných predmetov. Z tohto dôvodu ju vieme veľmi rýchlo vyškrtnúť z akejkoľvek hodiny biológie, chémie, fyziky, matematiky či informatiky. Predmety, ktoré som bližšie neskúmal, boli jazyky. V nich by sa dala debata využiť ako príležitostná metóda na ozvláštnenie hodín. Naopak, v predmetoch ako je dejepis, občianska náuka, etická výchova, ekonomika či geografia sa dajú nájsť viaceré témy vhodné na debatu.“

K. S.: Priblíž nám trochu viac svoj výskum.

M. FEDORIK: „Zameral som sa na to, aké témy by som vedel nájsť v jednotlivých predmetoch, aký formát by som vedel použiť a ako by to ako celok mohlo vyzerať. Tieto tri faktory som si dal dokopy a vyšlo mi, že v mojich podmienkach, aké mi vytvorila škola, by som sa mohol orientovať na dejepis, formát používaný v stredoškolskom debatnom programe a chcel som zistiť, aký je pohľad žiakov na debatu ako takú.“

K. S.: Aký bol výsledok?

M. FEDORIK: „Výsledok bol určite nad očakávania. Žiakom sa veľmi páčila táto idea, a to si myslím, že dosť jasne vyjadrili v dotazníku. Taktiež aj žiaci, ktorým som dal možnosť si ,zadebatovať‘, boli nadšení a aj keď sa na začiatku trochu báli, zvládli to statočne. Ďalším úspešným faktorom bolo, že pred debatou malo veľa ľudí neutrálny postoj k tejto téze. Po debate sa však ich názor ujasnil, a dokonca, keďže klesol počet tých, ktorí boli proti téze, tak sa nám podarilo dosiahnuť to, čo má robiť debata, a to pozrieť sa na vec aj z druhej strany.“

 „Debata je metóda, ktorá má svoje špecifikum, ale zároveň je veľmi nenáročná," hovorí Milan Fedorik.

 

K. S.: Nastala počas debaty nejaká neočakávaná situácia?

M. FEDORIK: „Počas debaty nie, ale veľkým prekvapením pre mňa bol výsledok jednej otázky z dotazníka, a to konkrétne, či by sa mala debata používať na hodinách geografie. Ja osobne som očakával veľmi kladný, takmer jednoznačný výsledok, keďže pod tento predmet by mohli patriť geopolitické témy, ktorých je naozaj dosť. Bohužiaľ, výsledok bol opačný, a tak som sa musel zamyslieť, v čom je problém. Inak si myslím, že aj škola mi vytvorila dobré podmienky na prieskum.“

K. S.: Chcel by si sa aj po skončení gymnázia venovať témam pedagogiky?

M. FEDORIK: „Toto je taká zaujímavosť, pretože ja ešte stále neviem, akým spôsobom som sa v sedemnástke (kategória Pedagogika, psychológia, sociológia – pozn. red.) objavil. Sám sa totiž vidím skôr v ekonomických témach a moja predstava o ďalšom štúdiu je práve v odbore ekonómie. Avšak dovolím si tvrdiť, že aj toto je čaro SOČ-ky, že sa človek veľmi jednoducho objaví v inom odbore a môže zistiť, či je to pre neho to pravé, alebo nie. Teraz si myslím, že by som sa ešte rád vrátil k pedagogike a určite si aspoň raz vyskúšal, aké je to učiť žiakov či študentov. Taktiež nezatracujem myšlienku nových metód, lebo školstvo je odbor, ktorý sa potrebuje stále rozvíjať, a možno aj ľudia, ktorí nie sú priamo učitelia či pedagógovia dokážu doniesť nové myšlienky do školstva, a tak mu pomôcť v modernizácii a v chode samotnom.“

K. S.: Na záver jednoduchá otázka – čo ti dalo prihlásenie sa do SOČ?

M. FEDORIK: „SOČ mi toho dala naozaj veľa. Nejde len o skúsenosti z odboru pedagogiky vo forme prípravy vyučovacej hodiny. Táto práca ma donútila sa zamýšľať nad aktuálnou situáciou v školstve. Často som sa musel počas písania obracať na všetky strany, aby som našiel správny spôsob, ako niečo napísať. To sú skúsenosti, ktoré vedia študenti využiť počas štúdia. S tým súvisí aj prezentácia zisteného, lebo môžeme mať prácu pekne napísanú, ale ak ju nevieme predať, tak zmysel tejto práce začne upadať. Aj to je jednou z vecí, ktorá núti ,sočkárov‘ poznávať svoje prezentačné schopnosti a rozvíjať ich k lepšiemu. No a v neposlednom rade sú to noví kamaráti a známi, lebo účasť na takomto podujatí na druhej strane republiky je veľkým zážitkom, ktorý sme prežívali spolu.“

K. S.: Ďakujeme za rozhovor.

 

Rozhovor pripravila: Katarína Sládečková pre redakciu Veda na dosah

Foto: z archívu Milana Fedorika

Uverejnila: VF

 

Vedecko-popularizačný portál VEDA NA DOSAH Vám v nasledujúcom období prinesie rozhovory s víťazmi jednotlivých kategóriách Stredoškolskej odbornej činnosti v školskom roku 2015/2016

 

Súvisiace:

Hore
Quark_9/2020
sutaz FB TVT 2020
Agrofilm
TVT2020 prihlasovanie
Veda v CENTRE / Vedecká kaviareň 7/2020
TVT2020 súťaže
Vedec roka SR
Vedecká cukráreň video
VC 6/2020 železany
Veda v CENTRE máj
Vedecká cukráreň 5/2020
Aurelium - centrum vedy
Vírusy, vakcíny, imunita
Quark 25 rokov
kúpa časopisov jún 2016
TAG Slovenská veda
banner záhrady
Publikácie Veda v CENTRE
Zaujímavosti vo vede
Cviklová šťava má detoxikačné účinky, čistí pečeň a pomáha z tela vyplavovať toxické látky.
Zistite viac