Skúmala zmeny buniek pri rakovine prsníka, získala ocenenie AMAVET

09. feb. 2020 • Biologické vedy

Skúmala zmeny buniek pri rakovine prsníka, získala ocenenie AMAVET

Vanessa Drevenáková sa na Festivale vedy a techniky, ktorý organizuje AMAVET (Asociácia pre mládež, vedu a techniku) zaradila so svojím projektom o rakovine prsníka medzi víťazov. V septembri 2020 bude reprezentovať Slovensko na súťaži Európskej Únie pre mladých vedcov (EUCYS – European Contest for Young Scientis) v Španielsku. 

„Prírodné vedy ma vždy veľmi napĺňali, a keďže v mojej rodine je vysoký výskyt nádorov, rozhodla som sa venovať štúdiu onkologických ochorení,“ hovorí Vanessa.

Čítala stále viac odbornej literatúry, navštevovala prednášky, až sa jej nakoniec podarilo absolvovať dvojmesačnú stáž na Oddelení molekulárnej onkológie Biomedicínskeho centra SAV, kde pracovala na výskumnom projekte pod vedením doktorky Svetlany Miklíkovej.  Dp práce v laboratóriu sa zamilovala a sníva o tom, že raz bude vedkyňou.

Vo svojej práci ste sa venovali karcinómu prsníka. Ako toto ochorenie v tele vzniká a čo spôsobuje?

Karcinóm vzniká v prsníku z buniek, ktoré začnú abnormálne rásť a rozmnožia sa, čím sformujú hrčku-nádor. Toto nekontrolovateľné delenie spôsobuje zmena, ktorá v nastáva v bunke na molekulárnej úrovni.

Príčiny môžu byť rôzne, od zdedených mutácií niektorých génov, až po poškodenie genetickej informácie vplyvom škodlivých látok.

Najväčším problémom v liečbe rakoviny je metastázovanie. Pri tomto procese sa nádor rozšíri z primárneho miesta, v ktorom vznikol do okolitých tkanív, cez lymfatický systém alebo krvný obeh. Práve proti procesu metastázovania sú doterajšie spôsoby liečby neefektívne. Preto je veľmi dôležité lepšie porozumieť biologickým mechanizmom, ktoré sú za tento proces zodpovedné.

Podľa štatistík dnes rakovina prsníka predstavuje najčastejšie diagnostikované nádorové ochorenie. Zároveň je aj najčastejšou príčinou úmrtia u žien.

Áno, rakovinu prsníka má na svete diagnostikovanú približne každá ôsma žena. Ak sa pozrieme na Slovensko, odborníci odhadujú, že ročne pribudne asi 3 300 nových pacientiek.

Ako prebiehajú biologické procesy zodpovedné za metastázovanie? 

Predtým ako sa z primárneho nádoru stanú metastázy, musia nádorové bunky prejsť procesom nazývaným metastatická kaskáda.

To znamená, že bunka musí najprv prekonať membránu v epiteloch a endoteli ciev. Následne sa dostane do krvného obehu, odkiaľ putuje do sekundárneho miesta. Ak sa jej na novom mieste podarí uchytiť, začne rásť a vytvorí sekundárny nádor (metastázu).    

Ilustračná foto: mikroskop, Zdroj: Pixabay.com

Ktoré bunky ste v celom tomto systéme pozorovali a čo ste zistili?

Prsníkový nádor vzniká v mliečnych žľazách, ktoré sú obklopené heterogénnou populáciou buniek, nazývanou nádorové mikroprostredie. V našom projekte sme sa zamerali na bunky nádorového mikroprostredia, ktoré v tele zostávajú aj po chirurgickom odstránení nádoru. Cieľom bolo zistiť, či bunky, ktoré sa nachádzajú v tuku v okolí nádoru podliehajú v prítomnosti nádoru zmenám a zároveň, či podporujú rast a šírenie rakoviny.

Konkrétne sme sa zamerali na mezenchymálne stromálne bunky, označkované aj skratkou MSC ( z angl. Mesenchymal Stromal Cells, pozn. red.). Analyzovali sme ich vzťah k proliferácii (rozmnožovaniu), migrácii (pohybu) a inavzivite (šíreniu) nádorových buniek. Použité MSC bunky sme izolovali z prsníkového tukového tkaniva pacientiek s karcinómom prsníka. Následne sme ich porovnávali so vzorkami získaných od zdravých darkýň.

Čo sa Vám podarilo zistiť?

Výsledky ukázali, že stromálne bunky nachádzajúce sa v tukovom tkanive obklopujúcom nádor, majú pozmenené vlastnosti. A práve ich pozmenené vlastnosti umožňujú zvýšenie invazívneho potenciálu nádorových buniek, ktorý úzko súvisí s metastázovaním. Inak povedané, MSC izolované od pacientiek s rakovinou prsníka výrazne zvyšovali invazivitu (šírenie) nádorových buniek.

Aký je ďalší krok vo vašom projekte?

Keďže sme zistili, že MSC bunky podporujú šírenie nádorových buniek, naším ďalším cieľom je zistiť, akým spôsobom táto komunikácia prebieha, ktorá signálna dráha je za ňu zodpovedná.  

Ak sa nám podarí určiť signálnu dráhu, ktorá je zodpovedná za zvýšenie inavzivity nádorových buniek, budeme hľadať spôsob, ako ju inhibovať, vďaka čomu by bolo možné zastaviť metastázovanie.

Monika Hucáková 

Foto: Vanessa Drevenáková

Súvisiace:

Hore
Aurelium - centrum vedy
Quark_2020
Quark 25 rokov
TAG Slovenská veda
kúpa časopisov jún 2016
banner záhrady
Publikácie Veda v CENTRE
Zaujímavosti vo vede
V prípade čistej vody, môžu slnečné lúče dosahovať hĺbku až 240 m.