Sídliská ako živé miesta odolné voči zmene klímy


Sídliská ako živé miesta odolné voči zmene klímy

Ako zmierňovať dopady zmeny klímy a aké kroky by mali podniknúť slovenské mestá a obce pre ich zmiernenie? Aj na tieto otázky ponúkli odpovede účastníci konferencie pod názvom „Sídliská ako živé miesta odolné voči zmene klímy”.

V priestoroch Univerzitnej knižnice v Bratislave sa uskutočnila 12. 09. 2018 otváracia konferencia k témam, ktoré pokrýva 5-ročný projekt DELIVER, ako sú zvyšovanie odolnosti sídlisk na dopady zmeny klímy, znižovanie emisií CO2, hĺbková obnova budov, adaptácia  a mitigácia (predchádzanie) zmene klímy,  hodnotenie zraniteľnosti sídlisk, prírode blízke riešenia či podpora biodiverzity v sídelnom prostredí.

Plagát k podujatiuLeto 2018 v Bratislave bolo poznačené dvoma vlnami horúčav, pričom prvá vlna bola s počtom 21 extrémne horúcich dní za sebou rekordná. Takáto situácia nenastala od začiatku meraní v roku 1871. Posledné týždne Bratislavu zasiahli výdatné zrážky, ktoré zanechali viacero lokalít zaplavených, odstavili dopravu a spôsobili aj ďalšie obmedzenia. Dôsledky zmeny klímy sa podľa viacerých scenárov budú prejavovať stále výraznejšie, a to osobitne v sídelnom prostredí. Zmena klímy pred nás stavia výzvy, na ktoré je potrebné urgentne reagovať. Odpovede hľadali aj účastníci úvodnej konferencie projektu pod názvom „Sídliská ako živé miesta odolné voči zmene klímy”, ktorý je financovaný z finančného nástroja pre životné prostredie LIFE Európskej komisie.

Na Slovensku žije na sídliskách, ktoré vybudovali od polovice päťdesiatych rokov 20. storočia takmer jedna tretina obyvateľov. Aj keď sa panelové sídliská líšia v závislosti nielen od doby, v ktorej vznikli, ale aj samotnej lokality, všetky sa vyznačujú vysokou mierou zastavanosti, zväčša vysokou hustotou obyvateľov, ako aj nedostatkom zelených plôch a nízkou kvalitou verejných priestorov. Požiadavka na zabezpečenie spotreby energie v budovách predstavuje na základe rozličných štúdií okolo 40 % z celkovej spotreby energie. V prípade panelových budov je toto percento neporovnateľne vyššie.

Z horeuvedených dôvodov sú sídliskové štvrte v rámci samotnej štruktúry miest mimoriadne zraniteľné na negatívne dopady zmeny klímy. Zároveň je potrebné pristúpiť k radikálnemu zníženiu tzv. uhlíkovej stopy (čiže zníženiu emisií skleníkových plynov, osobitne CO2).

Päťročný projekt, ktorý sa venuje klimatickej odolnosti sídlisk, zahájila spolu s partnermi Karlova Ves v júni 2018. Úvodná konferencia predstavila ciele a aktivity samotného projektu, ale aj rámce dotknutých oblastí a príklady už zrealizovaných riešení v zahraničí, za účasti zástupcov odboru politiky zmeny klímy MŽP SR, sekcie bytovej politiky a mestského rozvoja, Ministerstva dopravy a výstavby SR a ďalších odborníkov zo Slovenska a zahraničia. Mimoriadny záujem (viac ako 100 účastníkov) svedčí o tom, že táto téma je nanajvýš aktuálna.

Konferenciu organizovala Mestská časť Bratislava-Karlova Ves v partnerstve s Úniou miest Slovenska, Univerzitnou knižnicou v Bratislave a v spolupráci s Prvou stavebnou sporiteľňou.

 

Informácie poskytla: Ing. Zuzana Hudeková, PhD.

Redigovala a uverejnila: MI, NCP VaT pri CVTI SR

Viac informácií: https://www.facebook.com/resilientdistricts/

Prezentácie účastníkov si môžete pozrieť na stránke: Mestská časť Bratislava-Karlova Ves

Plagát: https://www.citylife.sk/prednaska-diskusia/sidliska-ako-zive-miesta-odolne-voci-zmene-klimy

 

 

 

Hore
Aurelium - centrum vedy
Veda v Centre
Publikácie Veda v CENTRE
kúpa časopisov jún 2016
Quark_2019
Bratislavská vedecká cukráreň
TAG Slovenská veda
banner záhrady
Extrapolácie 2019
Zaujímavosti vo vede
Náš mozog je zložený z miliárd neurónov, ktoré sú poprepletané tisíckami prepojení.
Zistite viac