Separácia nitroaromatických látok plynovou chromatografiou

03. feb. 2019 • Chemické vedy

Separácia nitroaromatických látok plynovou chromatografiou

Nitroaromatické látky sú toxické a potencionálne karcinogénne a ich výskyt v životnom prostredí je nežiaduci, preto je potrebná kontrola ich výskytu. Často sa používajú ako výbušniny a je viacero spôsobov, ako sa môžu tieto látky do prostredia dostať. Poznamenávajú to vo svojej práci Separácia nitroaromatických látok plynovou chromatografiou Tamara Pócsová, Pavol Ulbrich a Svetlana Hrouzková, Ústav analytickej chémie, Fakulta chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave.

„Vyskytujú sa vo vzorkách životného prostredia (voda, pôda, ale aj vzduch) na miestach, ako sú výrobne a skladiská výbušnín, odpady z výroby výbušnín, kameňolomy, povrchové a podzemné bane. Vyskytujú sa v povýbuchových splodinách v okolí výbuchov, ku ktorým dochádza v súvislosti s násilnými trestnými činmi. V prípade forenznej analýzy je potrebné čo najskôr po incidente identifikovať použité výbušniny. Táto úloha je náročná, pretože existuje veľké množstvo komerčných, vojenských alebo improvizovaných výbušných zmesí,“ pripomínajú autori.

Zloženie povýbuchových splodín podľa nich charakterizuje použitú výbušninu, a tým napomáha pri objasňovaní trestného činu. „Na separáciu zmesí nitroaromatických látok a ich následnú identifikáciu a kvantifikáciu sa s výhodou používa plynová chromatografia v kombinácii s vhodným detektorom. Cieľom práce je optimalizovať separáciu vybraných nitroaromatických látok pomocou plynovej chromatografie, nájsť optimálne experimentálne podmienky na separáciu.“ 

V rámci experimentálnej časti autori uvádzajú, že na separáciu zmesi nitroaromatických látok (2,4-dinitrotoluén, 2,6-dinitrotoluén, trinitrotoluén, RDX, tetryl) sa použil plynový chromatograf HP 6890N (Agilent Technologies, USA), vybavený split/splitless injektorom, detektorom elektrónového záchytu (mikro ECD). „Použila sa kapilárna kremenná kolóna HP-5 MS s 5 %-fenyl polydimetylsiloxánovou stacionárnou fázou s rozmermi 30 m x 0,25 mm I. D. x 0,25 μm (hrúbka filmu stacionárnej fázy). Pracovalo sa za podmienok s programovanou zmenou teploty pece. Dávkoval sa 1 μl vzorky zmesi nitroaromatických látok technikou pulzný splitless.“ 

Experimenty sa podľa tria autorov volili tak, aby sa postupne zisťoval vplyv vybraných parametrov na separáciu nitroaromatických látok s dôrazom na získanie čo najvyššej odozvy detektora. „V prvej fáze štúdie sa testoval prietok prídavného plynu (dusík) v rozmedzí 5 – 60 ml/min. Ukázalo sa, že pre ďalšie experimenty zvolíme prietok 25 ml/min, poskytujúci najvyššie odozvy separovaných látok. V ďalšom štádiu sa testovala teplota detektora a teplotný gradient v peci chromatografu. V ďalšom štúdiu sa bude pokračovať voľbou podmienok, ako je prietok nosného plynu a podmienky dávkovania,“ uzavreli Tamara Pócsová, Pavol Ulbrich a Svetlana Hrouzková. 

Príspevok vyšiel v zborníku celoslovenskej Študentskej vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou s názvom Chémia a technológie pre život, organizovanej v priestoroch Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave dňa 7. 11. 2018, pričom išlo o okrúhly, 20. ročník.

Študentská vedecká konferencia sa konala v odbore chémia a chemická a potravinárska technológia. Išlo o príležitosť pre študentov 1. stupňa (bakalárskeho) a 2. stupňa (inžinierskeho) vysokoškolského štúdia súťažne prezentovať vedecké a odborné práce. Najlepšie práce v jednotlivých sekciách boli odmenené.

 

Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR

Zdroj informácií: https://www.uiam.sk/svk/

Ilustračné foto: Pixabay.com /geralt/

Uverejnila: VČ

Súvisiace:

Články
Hore
Publikácie Veda v CENTRE
Aurelium - centrum vedy
Vedec roka 2018
QUARK
Prechod VK na VND - leto
fotografická súťaž TVT 2019
Noc výskumníkov 2019
kúpa časopisov jún 2016
Atmosféra počas TVT 2018
TVT 2018 články
TAG Spektrum vedy
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Biotenzidy sa môžu produkovať niektorými mikroorganizmami (baktérie, kvasinky, huby).
Zistite viac