Väčšina slovenských rodín pripravuje na vianočnú večeru ryby, no vo všeobecnosti nepatríme k štátom s vysokou spotrebou rybieho mäsa. „Rýb, najmä tých morských, by sme mali rozhodne konzumovať viac. A ideálne tak, aby sme príliš nezaťažovali životné prostredie,“ skonštatoval počas svojej prednášky v rámci cyklu Veda v CENTRE ekológ Ladislav Pekárik.
O tom, čo je to vlastne zdravé jedlo, sa v súčasnosti vedú veľmi zložité debaty medzi odborníkmi aj širokou verejnosťou. Témy postrekov, používania antibiotík pri zvieracích chovoch alebo debaty o kvalite vody a pôdy sú často vyhrotené a v diskutujúci často neakceptujú aktuálne vedecké poznatky. Spochybňovanie kvality a prínosov pre zdravie človeka sa nevyhlo ani rybám, ktoré boli dlho považované za etalón zdravého jedla.
Sú ryby ešte vôbec zdravé?
Dnes máme o konzumácií rýb pochybnosti. Morské ryby plávajú v oceánoch, ktoré sú znečistené plastovým odpadom či ťažkými kovmi, pri sladkovodných rybách sa zasa často skloňujú environmentálne záťaže z minulosti z ťažkého či chemického priemyslu, ako napríklad ťažké kovy alebo perzistentné organické látky. Odborník na ekológiu rýb Ladislav Pekárik na svojej prednáške v rámci cyklu Veda v CENTRE skonštatoval, že pravda je v skutočnosti niekde uprostred: „Morské ryby sú bezpochyby zdravé. Obsahujú jód, omega-3 mastné kyseliny a veľké množstvo zdraviu prospešných vitamínov a minerálov. To však neznamená, že sú zdravé všetky ryby. Veľmi záleží, odkiaľ ryba, ktorú máme na stole, pochádza. Morskú rybu z juhovýchodnej Ázie by som napríklad nejedol, pretože more pri pobreží tejto časti sveta je mimoriadne znečistené prítokmi z riek. 
Rovnako by som nekonzumoval ani ryby z Baltského či Severného mora, ktoré boli v minulosti dlhodobo znečisťované.“ Ako si teda môžeme byť istí, že ryba na našom stole nebude viac nezdravá, ako zdravá? „Istí si asi byť nemôžeme takmer nikdy, ale moje odporúčanie je siahať po rybách napríklad zo Stredozemného mora, ktoré je pomerne čisté,“ konštatuje vedec. A čo sa týka sladkovodných rýb – Slovensko na tom nie je vôbec zle, naše vody sú až na výnimky pomerne čisté. „Problematické úseky sú na povodí Nitry, Laborca, Zemplínskej šíravy, Liptovskej Mary, alebo rieky Oravy a ide zväčša práve o spomínanú environmentálnu záťaž z minulosti,“ hovorí Ladislav Pekárik.
Ako jesť ryby a byť „eko“
S rybami je spojený aj ďalší zaujímavý paradox – vedci nás vyzývajú, aby sme jedli viac rýb, pretože sú veľmi zdravé, na druhej strane nás však varujú, že moria a oceány sú „vylovené“, mnohé populácie rýb sú zdecimované a hrozí kolaps (nielen) morského ekosystému. Ako teda pristupovať ku konzumácii rýb z hľadiska šetrnosti k životnému prostrediu? „To je už takmer filozofická otázka. Myslím, že ak chceme byť ohľaduplní k prírode, mali by sme napríklad v rámci obmedzovania uhlíkovej stopy konzumovať to, čo máme najbližšie. Pri rybách je to však ťažké, keďže ako stredoeurópania nemáme prístup k morským rybám. Tie sú však ešte o niečo zdravšie ako tie sladkovodné, napríklad kvôli spomínanému jódu, ktorého prírodné zdroje v inej podobe sú obmedzené. Takže v prípade morských rýb by som volil konzumáciu z najbližšieho a zdravotne nezávadného zdroja – spomínaného Stredozemného mora.“ Či si kúpime rybu z voľnej prírody, alebo z farmy, je podľa Ladislava Pekárika otázka priorít. Ryby z voľnej prírody majú inú potravu a ich mäso preto chutí lepšie, ako mäso rýb chovaných na rybích farmách. Na druhej strane však farmy predstavujú menšiu environmentálnu záťaž. „Menšiu, no nie žiadnu,“ dodáva odborník.
Bez rýb si vodné ekosystémy neporadia
Netreba pripomínať, že ryby sú dôležitou súčasťou ekosystému a že od nich závisí veľké množstvo živých organizmov. „Existujú národy, ktoré ryby vôbec nekonzumujú a vyhýbajú sa všetkým živočíchom spojeným s vodou. Ide o niektoré spoločnosti východnej a južnej Afriky, či dokonca Juhozápadu USA. No na druhej strane sú národy, pre ktorých ryby predstavujú základný a často aj jediný zdroj živočíšnych proteínov. Úbytok rýb je v moriach predstavuje pre týchto ľudí obrovský problém,“ konštatuje Ladislav Pekárik. A samozrejme nejde iba o nás, ľudí. Úbytok rôznych druhov rýb, ktoré sú dnes ohrozené nadmerným rybolovom, ako napríklad treska škvrnitá, spôsobuje každoročne malé katastrofy, ktoré vedú k tým významným. „Známy je príklad z Viktóriinho jazera, ktoré leží na hraniciach Kene, Tanzánie a Ugandy. Dlhé roky tu fungoval tradičný výlov malých rybiek, cichlíd, ktoré si obyvatelia tradične sušili na slnku. V 50-tych rokoch Briti v tejto oblasti nasadili do jazera veľké druhy rýb, ako napríklad tilapiu, vraj preto, aby pomohli domorodým obyvateľom dostať sa k potrave ľahšie. Spôsobilo to hneď niekoľko vecí – domorodci začali chytať väčšie ryby, ktoré však na slnku už nedokázali usušiť. Začali ich opekať a keďže potrebovali drevo na oheň, za veľmi krátke obdobie vyrúbali všetky porasty v okolí jazera. Dôsledkom toho nastala postupná erózia brehov a znečistenie vody,“ opisuje odborník známy príklad ekologickej katastrofy.
Spracovala: Tamara Leontievová
Foto: Marián Zelenák, NCP VaT pri CVTI SR, Pixabay.com