Rozumným využívaním dreva môžeme zmierniť dopady klimatickej krízy


Rozumným využívaním dreva môžeme zmierniť dopady klimatickej krízy

Na Slovensku je dreva dosť, ale je dôležité, aby sme ho využívali šetrnejšie voči životnému prostrediu. Vyplýva to z výskumného projektu GREENWOOD Národného lesníckeho centra a Drevárskej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene. Ing. Martin Moravčík, CSc., jeho zodpovedný riešiteľ, približuje, čo všetko treba pre to urobiť.

Ku klimatickej kríze významne prispieva produkcia emisií CO2 z každodenných aktivít človeka. Stromy pri svojom raste prostredníctvom fotosyntézy viažu uhlík z atmosféry a časť z neho ukladajú do dreva. „Vďaka tomu, že dreviny sú jedinými rastlinami schopnými dlhodobého hrúbkového rastu, dokážu objem v nich viazaného uhlíka dlhodobo zvyšovať,“ uvádza Forestportal. Martin Moravčík z Národného lesníckeho centra vo Zvolene vysvetľuje, že pre stanovenie objemu uhlíka uloženého vo výrobkoch z dreva sa používa smernica IPCC (tzv. Medzivládneho panelu pre klimatickú zmenu) z rokov 2006 a 2013. „Táto smernica stanovuje polčasy rozpadu uhlíka, čiže čas, za aký sa uvoľní polovica uhlíka z jeho úložiska pre základné výrobky a polotovary. Napríklad v nábytku z ihličnatého a listnatého reziva je polčas rozpadu uhlíka 35 rokov, v drevotrieskových a drevovláknitých paneloch je to 25 rokov, v papieri dva roky,“ približuje.

Ideálny materiál

Odborník zdôrazňuje, že drevo je z hľadiska zelenej ekonomiky ideálny materiál. Kým sa totiž jeho životný cyklus ukončí tým, že sa použije na výrobu energie alebo skončí na skládke odpadu, možno ho použiť aj niekoľkokrát na výrobu nábytku, stavebného materiálu, papiera a pod. Tento proces opakovaného využívania sa nazýva kaskádovanie. „V SR je dnes kaskádový koeficient asi 1,78. To znamená, že predtým, ako sa drevo spáli, využije sa približne 1,8-krát. Do určitej miery trh v tomto smere deformuje aj politika podporujúca využívanie dreva na energetické účely, kde sa použitie odpadu zo spracovania dreva uprednostňuje pred jeho priemyselným využitím, napríklad na výrobu drevotrieskových dosiek.“

Ilustračné foto: lesný robotník s pílou spracúva drevo. Foto: iStock

Výroba zanecháva nejakú uhlíkovú stopu a ani spracovanie dreva nie je výnimkou. „Stromy síce pri svojom raste viažu uhlík z atmosféry, ale pri ich ťažbe sa používajú motorové píly, prepravujú sa pomocou áut, spracovávajú sa v drevospracujúcich podnikoch. Všetky tieto procesy zanechávajú určitú uhlíkovú stopu, ale podľa mnohých vedeckých publikácií je podstatne nižšia ako uhlíková stopa, ktorá vzniká pri výrobe iných materiálov z neobnoviteľných zdrojov, ako sú plasty, kovy, oceľ, betón a podobne,“ zdôvodňuje Martin Moravčík.

V projekte GREENWOOD výskumníci navrhujú, ako drevo využívať efektívnejšie v kontexte zelenej ekonomiky a bioekonomiky. Čiže tak, aby sme nepoškodzovali životné prostredie a výraznejšie šetrili energiami.

Výskumníci analyzovali kľúčové faktory, ktoré na Slovensku ovplyvňujú toky dreva aj na strane jeho producentov, aj na strane jeho spracovateľov. „Navrhli sme variantné modely trvalo udržateľného využívania drevnej suroviny a v rámci týchto modelov sme vyčíslili objemy CO2 viazaného vo výrobkoch z dreva,“ vysvetľuje Martin Moravčík. Prínos lesnícko-drevárskeho komplexu k napĺňaniu hlavných cieľov zelenej ekonomiky sa potom stanovil prostredníctvom zhodnotenia a variantnými návrhmi na zvýšenie schopnosti sektora viazať a ukladať uhlík vo výrobkoch z dreva v súlade s disponibilnými zdrojmi drevnej suroviny.

Chýba podpora domácich spracovateľov dreva

Výskumníci, ktorí sa podieľali na projekte GREENWOOD, odporúčajú v čo najväčšej miere spracovávať a využívať drevo na výrobu výrobkov s vysokou pridanou hodnotou a dlhou dobou životnosti ako napríklad nábytok či drevostavby. I keď jedným dychom priznávajú, že aktuálne v drevospracujúcom priemysle nemáme vybudované dostatočné kapacity, ktoré by dokázali produkovať takéto výrobky. „Podiel drevostavieb na novej výstavbe je okolo 10 percent, čo je veľmi málo. Na Slovensku máme etablovaných niekoľko nábytkárskych firiem, väčšinu nábytku však stále dovážame.“

Okrem problémov s chýbajúcimi spracovateľskými kapacitami, pretrváva aj nedostatok finančných prostriedkov na ich rozšírenie. Po roku 1989 došlo v drevospracujúcom priemysle na Slovensku k absolútnemu poklesu produkcie (na 46 percent v roku 1993 oproti roku 1989). Veľké kombináty na spracovanie listnatej guľatiny (používa sa na výrobu nábytku – pozn. red.) vo Zvolene, Vranove nad Topľou, v Pezinku a Žarnovici boli zlikvidované alebo sa transformovali na podstatne menšiu spracovateľskú kapacitu. V súčasnosti sa na Slovensku spracováva len okolo 500 tis. m3 listnatej piliarskej guľatiny, hoci potenciál je vyšší.“

Odborníci si uvedomujú, že zmena v tomto smere vyžaduje investičné a inovačné opatrenia, ale aj systematický prístup. „Prechod na zelenú ekonomiku je podmienený zelenými investíciami a tie sa musia realizovať aj v tomto sektore, najmä pokiaľ ide o spracovanie vysokokvalitných listnatých sortimentov (ktoré sú a v budúcnosti aj budú v produkcii lesného hospodárstva dostupné) na dyhy, stolárske rezivo a nábytok. Potom bude tento sektor schopný v ešte väčšej miere prispievať k naplneniu zámerov medzinárodných dohôd, ako sú Európska zelená dohoda (ktorej cieľom je uhlíkovo neutrálna EÚ), Parížska dohoda o zmene klímy, ale aj nová lesnícka stratégia EÚ.

Ilustračné foto: Spracovatelia nábytku v dielni. Foto: iStock

Aj v ďalších oblastiach sa však musia nastoliť zmeny. „Podľa našich analýz priemerný ročný objem exportu dreva za posledných desať rokov dosiahol 2,5 milióna m³ dreva. Priemerný ročný objem importu dreva bol za ten istý čas 1 milión m³. Takže v dôsledku zahraničného obchodu sa nám v priemere znížil objem domáceho spracovania a spotreby sortimentov surového dreva o 1,5 milióna m³, čo je približne o 17 %. Zo Slovenska sa navyše okrem surového dreva vyváža aj veľké množstvo drevných medziproduktov, ako je stavebné rezivo alebo dosky na báze dreva. Tie síce majú určitú pridanú hodnotu, ale nie takú vysokú ako finálne výrobky, napríklad nábytok.“

Už spomínaná nepriaznivá situácia v domácom dopyte po niektorých sortimentoch surového dreva, najmä po I. a II. kvalitatívnej triede (sú to najkvalitnejšie výrezy bez minimálneho množstva alebo s minimálnym množstvom znakov obmedzujúcich ich použitie, napríklad hrče, zakrivenie výrezu, hniloba a pod.) a po listnatých výrezoch III. kvalitatívnej triedy, je jedným z dôvodov, prečo drevo vyvážame. Situácia s dovozom a vývozom dreva sa však už niekoľko rokov zlepšuje. „Minulý rok bol dovoz dreva v porovnaní s vývozom nižší len približne o 130 tisíc m³, nie ako v desaťročnom priemere, kde bol nižší o 1,5 milióna m³,“ dodáva Martin Moravčík.

Škodia nám kalamity v lesoch

Slovensko patrí k najlesnatejším krajinám Európy, až 41 percent jeho územia pokrývajú lesy. „Podľa prognózy Národného programu využitia potenciálu dreva v SR, ktorý schválila vláda v roku 2014, sa predpokladá objem ročnej ťažby dreva približne na úrovni 9 miliónov m³ do roku 2035. Slovensko má dosť hospodárskych lesov na to, aby napĺňalo princípy zelenej ekonomiky pri dodržiavaní zásad trvalo udržateľného hospodárenia nielen pre súčasné, ale aj pre budúce generácie,“ hovorí Martin Moravčík.

„Vážnym problémom je však veľmi vysoký podiel náhodných (kalamitných) ťažieb dreva, ktorý každoročne kolíše od 35 do 65 percent celkovej ťažby. Spracovávanie poškodeného dreva má za následok, že sa vyťaží menej kvalitnejších sortimentov dreva I. – III. kvalitatívnej triedy oproti ich potenciálnemu podielu, ktorý sa v lesoch SR nachádza. Naproti tomu je vyššia produkcia menej kvalitného vlákninového dreva a paliva. Do istej miery je dôvodom nedostatočného zhodnocovania disponibilnej kvalitatívnej štruktúry dreva v lesoch SR aj nižšia úroveň technickej infraštruktúry, najmä ťažbových a dopravných technológií,“ hovorí Martin Moravčík.

Ilustračné foto: Pohľad zhora na spadnuté stromy v ihličnatom lese. Foto: iStock

Musíme zohľadniť zmenu klímy

Lesníci tiež evidujú negatívny dopad klimatických zmien na naše lesy, ale majú plán ako ich posilniť: „Ihličnaté, najmä smrekové lesy sú veľmi silne poškodzované, najmä vetrom a podkôrnym hmyzom. Preto navrhujeme adaptačné opatrenia, ktoré zohľadňujú očakávané ohrozenie drevín a mali by zabezpečiť ekologickú stabilitu lesa. Znamená to napríklad vo väčšej miere využívať odolné domáce aj nepôvodné dreviny vrátane takých, ktoré majú vysokú produkciu, napríklad smrekovec, borovica, jaseň či javor. Dôležité bude aj prispôsobovať rubnú dobu ohrozených drevín, najmä smreka, jedle, borovice ich reálnej životnosti v meniacich sa klimatických podmienkach,“ približuje Martin Moravčík. V dôsledku postupnej zmeny drevinového zloženia sa očakáva aj zmena štruktúry ťažby dreva. „A to najmä v poklese ťažby ihličnatého dreva a nárastu ťažby listnatého dreva.“ Dôležité je tiež presadzovať prírode blízke spôsoby obhospodarovania lesov, ktorých výsledkom by mali byť odolnejšie typy lesa s bohatou drevinovou, vekovou a priestorovou štruktúrou.

Záverom projektu GREENWOOD je konštatovanie, že zlepšenie využívania dostupných zdrojov na domácu spotrebu a obmedzenie vývozu suroviny v prospech jej domáceho spracovania môže na Slovensku výrazne posilniť pozíciu drevospracujúceho priemyslu pri napĺňaní cieľov zelenej ekonomiky a bioekonomiky. Do akej miery sa dokážu jeho závery uplatniť v praxi, záleží aj od politikov a ich realizačných tímov.

Projekt GREENWOOD vznikol z finančných zdrojov Agentúry na podporu výskumu a vývoja (APVV) v spolupráci s Ministerstvom školstva vedy, výskumu a športu SR. Jeho gestorom bolo Národné lesnícke centrum. Výsledky projektu boli odovzdané aj Zväzu spracovateľov dreva SR.

Výsledky projektu GREENWOOD boli publikované v rozsiahlej zhrňujúcej vedeckej monografii s názvom Využívanie dreva ako obnoviteľnej suroviny v kontexte bioekonomiky vydanej v edícii Národného lesníckeho centra (Lesnícke štúdie č. 69/2019), ktorá je voľne dostupná na stiahnutie. Okrem toho boli výsledky projektu publikované aj v zahraničných karentovaných časopisoch Forests (Changes in Carbon Balance of Harvested Wood Products Resulting from Different Wood Utilization Scenarios) a Sustainability (Projecting Climate Change Potential of Harvested Wood Products under Different Scenarios of Wood Production and Utilization: Study of Slovakia).

Galina Lišháková

Zdroj: TS NLC,

Forestportal

Foto: iStock

 

 

 

Súvisiace:

Hore
Noc výskumníkov 2020
Quark_11/2020
Aurelium - centrum vedy
Quark 25 rokov
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Tribologické efekty sú trenie a opotrebenie materiálov vo vzájomnom relatívnom pohybe.
Zistite viac