Rozhovor s prof. Karolom Mičietom, rektorom Univerzity Komenského v Bratislave

30. mar. 2016 • Biologické vedy

Rozhovor s prof. Karolom Mičietom, rektorom Univerzity Komenského v Bratislave

Prof. RNDr. Karol Mičieta, PhD., bude hosťom vedeckej kaviarne Veda v CENTRE dňa 31. marca 2016 (vo štvrtok) o 17.00 hod. v Centre vedecko-technických informácií SR v Bratislave. Vystúpi na tému Peľ v hodnotení kvality životného prostredia. Pri tejto príležitosti sme ho požiadali o rozhovor.

Karol Mičieta (1952) pochádza zo Žiliny. V roku 1976 absolvoval štúdium botaniky na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave. V rokoch 1981 – 1990 pôsobil v Ústave molekulárnej a subcelulárnej biológie Prírodovedeckej fakulty UK, ako vedecký a pedagogický pracovník, v rokoch 1990 – 1995 pracoval v Ústave bunkovej biológie ako samostatný vedecký pracovník. Od roku 1995 je vedúcim Katedry botaniky Prírodovedeckej fakulty UK. V roku 1998 sa habilitoval na docenta v odbore botanika. V roku 2007 získal titul profesor v odbore všeobecná ekológia, ekológia jedinca a populácií. Absolvoval mnohé zahraničné stáže. Je členom viacerých odborných slovenských i zahraničných spoločností, odborných komisií, vedeckých rád atď. Podieľal sa na mnohých domácich aj zahraničných vedeckých projektoch. Od decembra 2002 do januára 2011 bol predsedom Akademického senátu Univerzity Komenského. Od roku 2011 je rektorom Univerzity Komenského v Bratislave.

 

M. B.: Pán profesor, mohli by ste stručne povedať o čom bude Vaše vystúpenie v marcovej vedeckej kaviarni Veda v CENTRE?

K. MIČIETA: „Moje vystúpenie bude o využití miestnej, resp. lokálnej flóry v indikácii genotoxickej deteriorizácie v životnom prostredí, alebo jednoduchšie povedané  – o využití rastlín v kvalifikovanom hodnotení kvality životného prostredia, a najmä o využití peľu ako významného indikátora kvality prostredia. Bude o fytoindikačných metódach detekcie mutagenity v životnom prostredí, ale tiež o detekcii a predikcii najmä alergénnych častíc v ovzduší – peľu a mikrospór húb.“

M. B.: Ktoré svoje vedecké úspechy považujete za najvýznamnejšie a ako ste sa k ním prepracovali?

K. MIČIETA: „Významnejšie výsledky predstavuje floristické spracovanie pohoria Javorníky, následne rozširované o karyotaxonomické štúdium vybraných druhov v tejto oblasti a neskoršie na oblasť flyšových pohorí Západných Beskýd. Zaoberal som sa riešením taxonomických, karyotaxonomických a karyogeografických problémov slovenskej flóry. Získané výsledky sú významné pre tvorbu diela Flóra Slovenska, riešenie projektu Karyológia a flórogenéza Slovenska. Experimentálne taxonomické a karyologické štúdium vyústilo do monografického spracovania rodu Juncus L. na Slovensku. V ďalších rokoch som prezentoval významné fytogeografické poznatky o ohrozených, resp. zraniteľných druhoch Západných Karpát, a zistil som nové taxóny pre flóru Slovenska, napr.: J. thomasii, J. bulbosus subsp. kochii, J. dudleyi, tiež glaciálny relikt Salix myrtyloides.

Súbežne som sa venoval štúdiu vplyvu xenobiotík na chromozómy, mitózu a mitotický cyklus. V štúdiu mechanizmov účinku xenobiotík sa zameriavam na štandardizáciu, najmä rastlinných testov, na indikáciu genotoxicity znečistených zložiek prostredia s dôrazom na aspekty metabolickej aktivácie v rastlinách. V tejto súvislosti bola významná spoluúčasť na medzinárodnej štandardizácii rastlinných testov v bioindikácii a monitoringu v podmienkach in vivo organizovaná WHO/IPCS. Získane poznatky následne uplatňujem v tvorbe, štandardizácii a validácii testov mutagenity na rastlinách. Najvýznamnejší prínos je tvorba, validácia a zavádzanie do praxe Simultánneho testu fytotoxicity a mutagenity v zmysle aktuálnych požiadaviek OECD, ISO noriem a pod.

Významné sú výsledky, ktoré objasňujú ako a akými dôsledkami pre bunku prebieha proces predreplikačnej DNA reparácie. Medzi významné patria aj získané poznatky o spontánnej a indukovanej frekvencii sesterských chromatidových výmen, o aditívnych a synergických účinkoch starnutia a význame skladovacieho efektu v reparácii DNA.

Venujem sa rozvoju cytogenetických, cytochemických, resp. biochemických metodík s využitím mikrospór a peľu v bioindikácii, monitoringu a hodnotení genotoxického rizika v životnom prostredí. Predstavujú originálne nové postupy využitia druhov miestnej flóry v indikácii genotoxicity in situ v regiónoch s rôznym typom záťaže, osobitne štandardizáciu využitia agrocenóz a drevín v tomto procese a jeho implementáciu do hodnotenia environmentálnych rizík a ekologickej únosnosti.

Originálna je vlastná metóda využitia tetrádovej analýzy z herbárového materiálu pre spätnú detekciu genotoxicity znečisteného životného prostredia.“

M. B.: Čomu sa venujete v súčasnosti?

K. MIČIETA: „V súčasnosti sa naďalej venujem už spomínaným témam, osobitne však vplyvu mestských  aglomerácií na genotoxickú deteriorizáciu bioty resp. rastlín, na mechanizmy autochtónnej adaptatívnej radiácie, jej možné dopady na invazívnosť neofytov a taxonomické aspekty.“

M. B.: Máte nejakú svoju métu vo výskumnej činnosti?

K. MIČIETA: „Veľká méta je zložená z malých mét, z každodennej činnosti tvorby otázok, ich spôsobov riešenia, hľadania odpovedí, nie je koniec, ale cyklus stavania, tvorby nových otázok, tento tvorivý cyklus hľadania riešenia odpovedí je moja méta. O tých vzdialených, ku ktorým vedie moja každodenná cesta sme už hovorili, to sú moje témy súčasnosti."

M. B.: Od roku 2011 ste rektorom Univerzity Komenského. Čo Vás na univerzite teší a čo, naopak, zarmucuje?

K. MIČIETA: „Univerzita Komenského je moja alma mater, ktorá má svoju 97-ročnú históriu, výsledky, národnú autoritu, medzinárodný významný rozmer, plejádu významných osobností. Univerzitu Komenského tvoria ľudia, študenti, akademická obec, jej tvorivá zložka, ktorá ju dostáva naďalej vpred v domácich i medzinárodných aktivitách a výsledkoch. Tie prinášajú radosť, pocit z dobre vykonanej práce, niekedy však ukazujú limity, ktoré spoznávame, poznáme a snažíme sa ich odstrániť, či aspoň minimalizovať. Je však dôležité povedať, že najvýznamnejším faktorom a stimulátorom aktivity tvorivosti, rozvoja, entuziazmu, medzinárodnej kvality je aj miera financovania tejto činnosti a tá je v súčasnosti významne podhodnotená.“

M. B.: Aký máte názor na popularizáciu vedy a techniky na Slovensku? Čo by jej, podľa Vás, prospelo?

K. MIČIETA: „Popularizáciou vedy sa zaoberám odkedy som chcel vedu robiť. V každom období obdivujem nadšencov, programy či projekty, ktoré túto činnosť realizujú. Teší ma, že aj v súčasnosti je táto aktivita mnohorozmerná, najmä od približovania problematiky, účasti na jej riešení, až po životnú cestu osobností, ktoré ju realizujú a majú úspechy. Spoločnosť treba permanentne presviedčať, že veda nie je na popularizáciu niekoľkých osobnosti, ale že veda je našou nenahraditeľnou a neoddeliteľnou súčasťou všetkých.“

M. B.: Ako relaxujete?

K. MIČIETA: „Na relax mám veľmi málo priestoru. Ak sa nájde, je to práca v záhrade, prechádzky lesom, vážna hudba, je to však najmä a zasa veda.“

M. B.: Ďakujem Vám za rozhovor.

 

Veda v CENTRE: Peľ v hodnotení kvality životného prostredia (pozvánka)

 

ROZHOVOR s prof. Karolom Mičietom

 

 

Rozhovor pripravila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR

Foto:https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/1/11/Karol_Micieta.jpg 

Uverejnila: ZVČ

Súvisiace:

Hore
Noc výskumníkov 2019
kúpa časopisov jún 2016
Atmosféra počas TVT 2018
TVT 2019
Publikácie Veda v CENTRE
výtvarná súťaž TVT 2019
Aurelium - centrum vedy
Vedec roka 2018
QUARK
Prechod VK na VND - leto
fotografická súťaž TVT 2019
TVT 2018 články
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Spektrum vedy
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Hlavným hýbateľom výskumu kvarkovo-gluónovej plazmy je experiment.
Zistite viac