Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Rozhovor s doc. Petrom Celecom, DrSc., prednostom Ústavu molekulárnej medicíny Lekárskej fakulty UK

VEDA NA DOSAH

Doc. MUDr. Ing. RNDr. Peter Celec, DrSc., MPH

Prinášame Vám rozhovor s prvým nominovaným na cenu Krištáľové krídlo v kategórii Medicína a veda.

Doc. MUDr. Ing. RNDr. Peter Celec, DrSc., MPH, lekár a vedec, prednosta Ústavu molekulárnej medicíny Lekárskej fakulty UK v Bratislave, vyštudoval medicínu, molekulárnu biológiu a bankovníctvo, postgraduálne sa špecializoval v odboroch normálna a patologická fyziológia a riadenie vo verejnom zdravotníctve. Patrí medzi špičkových odborníkov v odbore molekulárna biológia a normálna a patologická fyziológia. Zaoberá sa experimentálnou génovou terapiou, významom extracelulárnej DNA v patogenéze rôznych chorôb, ale aj vplyvom testosterónu na mozgové funkcie. Jeho tím využíva metódy molekulárnej biológie pre modelovanie chorôb a testovanie nových terapeutických prístupov. 

 

Má výskum DNA už dnes praktické aplikácie do medicíny?

Peter CELEC: „Osekvenovanie ľudského genómu už dávno zmenilo možnosti, ktoré má biomedicínsky výskum k dispozícii. Dnes vieme analýzou DNA diagnostikovať väčšinu geneticky zapríčinených chorôb. Pri ostatných chorobách, zapríčinených čiastočne alebo najmä prostredím, vieme pomocou asociačných štúdií identifikovať genetické rizikové faktory, ktoré menia náš pohľad na etiológiu a patogenézu tak častých chorôb ako je ischemická choroba srdca, diabetes mellitus, ale aj niektoré druhy rakoviny. Lepšie pochopenie príčin chorôb umožňuje ich skoršiu diagnostiku a cielenú liečbu.“

Ako ďaleko je výskum možností génovej terapie?

Peter CELEC: „Génová terapia je testovaná v experimentoch, ale aj v množstve klinických štúdií. Hoci jej vývoj nebol taký rýchly, ako sa v minulosti predpokladalo, už dnes je súčasťou rutinnej medicíny. Motiváciou výskumu génovej terapie je nájsť nové spôsoby liečenia chorôb, pre ktoré je súčasná terapia neúčinná. Prvé sklamania z prehnaných očakávaní nahradili reálne hodnotenia a najmä liečebné prístupy využívajúce adenovírusové vektory sa postupne dostávajú do praxe.“

Na akom projekte momentálne pracujete?

Peter CELEC: „Momentálne máme v tíme dosť náročné obdobie. Napriek celkom slušným publikačným výstupom a oceneniam v zahraničí, nám národné grantové agentúry zamietli viaceré žiadosti o grant, takže fungujeme aj s kolegami doslova na kolene. Napriek tomu sa nevzdávame a snažíme sa získať podporu pre projekty, o ktorých sme presvedčení, že ich stojí za to realizovať. Na tomto pracujeme momentálne veľmi intenzívne.“

Máte nejakú métu, ktorú by ste chceli dosiahnuť vo vede?

Peter CELEC: „V tomto prípade naozaj platí „cesta je cieľ“. Základnou motiváciou robiť vedu je zvedavosť. Keďže zvedavý som, neustále si kladiem nové otázky a snažím sa hľadať odpovede. Väčšinou však nachádzame namiesto odpovedí viaceré nové otázky. Venujem sa výchove nových mladých vedcov a manažovaniu tímu vynikajúcich vedcov v Ústave molekulárnej biomedicíny, ktorý je najproduktívnejším na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského . Métou teda je, aby mňa a mojich kolegov veda aj naďalej bavila a napĺňala tak ako doteraz. Máme aj konkrétne ciele, ale tie prezradím, až keď ich dosiahneme.“

Ďakujeme Vám za rozhovor.

 

Rozhovor s Ing. Igorom Lacíkom, DrSc. si môžete prečítať zajtra.

 

Rozhovor pripravila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR

Foto: z archívu P. Celeca

Uverejnila: ZČ

 

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky