Alena Černáčková vyštudovala Prírodovedeckú fakultu UK v Bratislave a v súčasnosti je doktorandkou na Lekárskej fakulte UK v Bratislave. Na Katedre živočíšnej fyziológie a etológie sa stretla s viacerými oblasťami fyziológie, najviac ju však zaujala neurofyziológia. Rozhodla sa preštudovať ju do hĺbky a venuje jej aj svoju dizertačnú prácu.
Zapojila sa do projektu Študentská vedecká odborná činnosť, kde sa v konkurencii ďalších doktorandov umiestnila na 2. mieste s projektom Klozapín odlišne ovplyvňuje expresiu c-Fos proteínu vo vybraných mozgových oblastiach po vystavení akútnemu stresu a novému stresoru po predchádzajúcom predstresovaní.
Ako sama tvrdí, jej výskum a štúdium ju baví a zároveň je pre ňu aj najväčším koníčkom. Verí, že sa jej v budúcnosti podarí prispieť k získaniu poznatkov, ktoré budú užitočné nielen pre vedeckú obec, ale aj pre bežných ľudí. Psychickými poruchami dnes trpí stále viac obyvateľov v dôsledku stresu, napätia, ale aj dedičných predispozícii. Výskum Aleny Černáčkovej sa snaží lepšie pochopiť procesy, ktoré sa pri tomto ochorení dejú v mozgu.
M. HUCÁKOVÁ: Vo svojej práci opisujete jedinečné vlastnosti klozapínu. Aká je to látka a čo lieči?
A. ČERNÁČKOVÁ: Klozpaín je látka, ktorá sa využíva pri liečbe viacerých psychiatrických porúch, predovšetkým schizofrénie. Patrí medzi antipsychotiká, teda látky, ktoré dokážu potláčať psychotické prejavy sprevádzajúce toto ochorenie – napríklad halucinácie, alebo sebaklam. Kľúčový význam má najmä ako liečivo druhej voľby u pacientov, ktorí neodpovedajú na liečbu inými antipsychotikami.
M. H.: Ako s pôsobením tejto látky súvisia stresové, respektíve predstresové situácie, ktoré sa odohrávajú v mozgu? Prečo sa v práci venujete stavu, keď je človek v strese?
A. ČERNÁČKOVÁ: Mozog je mimoriadne komplexný orgán, ktorý reaguje na najrôznejšie podnety z vonkajšieho, ale aj vnútorného prostredia. Niektoré časti mozgu sú zodpovedné za reakciu na stres, zatiaľ čo ovplyvnenie ďalších oblastí antipsychotikami prispieva k potlačeniu psychotických prejavov. V niektorých oblastiach mozgu sa však môže pôsobenie antipsychotík a stresu prekrývať.
M. H.: Klozapín ste pokusne podávali potkanom. Čo ste chceli vo Vašich hypotézach potvrdiť? Potvrdilo sa?
A. ČERNÁČKOVÁ: Nakoľko niektoré oblasti mozgu predstavujú cieľové štruktúry liečebného účinku antipsychotík a zároveň môžu reagovať na pôsobenie stresorov. Nás zaujímalo, či podanie klozapínu ovplyvní centrálnu reakciu na stres. Pravdivosť týchto hypotéz sa v experimente potvrdila – preukázali sme, že podávanie klozapínu môže skutočne modifikovať reakciu mozgu na stres, a to v akútnom aj dlhodobejšom kontexte.
M. H.: Ako by raz výsledky Vašej práce, prípadne vízie do budúcna, ktoré máte, mohli pomôcť pacientom?
A. ČERNÁČKOVÁ: Hoci sa antipsychotiká v medicínskej praxi používajú už od 50. rokov minulého storočia, dodnes nie je známy presný mechanizmus ich účinku a rovnako ani ich interferencia s environmentálnymi faktormi. V našej práci sme sa zamerali na skúmanie týchto mechanizmov, nakoľko veríme, že ich pochopenie môže v budúcnosti viesť k lepšej, cielenejšej a viac individualizovanej liečbe pacientov, ako aj k minimalizovaniu často sa vyskytujúcich vedľajších účinkov spojených s užívaním antipsychotík.
M. H.: Prečo ste sa rozhodli vydať sa v živote cestou pomoci pacientom? Vidíte raz seba ako úspešnú vedkyňu?
A. ČERNÁČKOVÁ: Myslím si, že každý človek má povinnosť pokúsiť sa vydať zo seba v živote to najlepšie, nech už si zvolí akúkoľvek cestu. Pre mňa je to neurobiológia. Som vďačná, že som dostala možnosť robiť prácu, ktorú mám rada a predovšetkým – ktorej verím. Mojim cieľom je neustále sa zlepšovať, nezastaviť sa a ísť stále ďalej – a to nielen v práci, ale aj v každej ďalšej oblasti môjho života. Najväčším zadosťučinením by pre mňa bolo, ak by sa moje výsledky premietli do klinickej praxe a pomohli zlepšiť kvalitu života pacientov. Na to však treba urobiť ešte veľa práce.
Zhovárala sa: Monika Hucáková pre portál Veda na dosah
Foto: z archívu Aleny Černáčkovej
Ilustračné foto: Pixabay.com
Uverejnila: VČ