Režim povodní v povodí rieky Dunaj


Režim povodní v povodí rieky Dunaj

Územie patriace do povodia rieky Dunaj sa radí medzi jedno z najviac povodňami ohrozených území Európy. Najväčšiu rolu na tom podľa RNDr. Pavly Pekárovej z Ústavu hydrológie SAV, DrSc. zohráva lokalizácia Alpských a Karpatských chrbtov na ceste vlhkých vzduchových más prichádzajúcich od Atlantického oceánu.

„Vzhľadom k tomuto faktu, povodne zo zrážok a z topenia sa snehu na Alpských a Karpatských riekach majú nevyhnutne vysokú frekvenciu, výraznú intenzitu a veľký priestorový záber. Z času na čas prichádzajú nebezpečné povodne s katastrofickými následkami. Na druhej strane nedostatok vody a dlhé suché obdobia tiež ohrozujú existenciu obyvateľov v suchom postihnutých oblastiach.“

Ako pokračuje odborníčka, povodie Dunaja má svetové prvenstvo v počte štátov, zasahujúcich do tohto povodia. „Každá krajina má svoju vlastnú legislatívu a svoje vlastné normy pre výpočet zásob vody na svojom území, pre hodnotenie povodňového ohrozenia i hodnotenie výskytu sucha.“ A práve za účelom zjednotenia metodík výpočtu hydrologických charakteristík v povodí rieky Dunaj sú v rámci spolupráce podunajských krajín už od polovice minulého storočia riešené spoločné projekty pod hlavičkou Medzinárodného hydrologického programu UNESCO.

V poradí 9.-ty projekt má názov „Režim povodní v povodí rieky Dunaj“ (Flood Regime of Rivers in the Danube River Basin). Pod kooridáciou Slovenska sa na riešení projektu zúčastňujú riešitelia z Nemecka, Rakúska, Českej republiky, Maďarska, Slovinska, Chorvátska, Srbska, Bosny a Hercegoviny, Rumunska, Moldavska a Ukrajiny. Niektorí ako experti, spracovávajúci niektorú z tém projektu, niektorí ako špecialisti prispeli údajmi.

V projekte je jednotlivými krajinami riešených 10 tém:

  1. Tvorba databázy priemerných denných prietokov a maximálnych ročných prietokov;
  2. História povodní po dĺžke rieky Dunaj;
  3. Analýza homogeneity denných časových radov;
  4. Analýza cyklickosti a dlhodobých trendov ročných prietokov a kulminačných ročných prietokov;
  5. Identifikácia vzťahov medzi NAO, QBO a SO fenoménov a ročnými prietokmi v riekach;
  6. Analýza vnútroročného režimu prietokov na základe mesačných radov prietokov;
  7. Štatistická analýza extrémnych prietokov;
  8. Regionalizácia režimu povodňových prietokov v závislosti na veľkosti fluktuácií NAO – ich synchronizácia;
  9. Koincidencia povodní na Dunaji a na jeho najväčších prítokoch;
  10. Teoretické návrové povodňové vlny vo vybratých staniciach pozdĺž Dunaja.

Výsledkom projektu má byť podľa RNDr. Pavly Pekárovej databáza údajov z 20-tich dunajských staníc po celej dĺžke rieky a z 55-tich staníc z prítokov Dunaja a záverečná monografia, kde budú zosumarizované výsledky projektu. „V projekte sme sa zamerali na zber údajov zo staníc, ktoré majú čo najdlhšie obdobie pozorovaní, minimálne od roku 1930. Všetky údaje sú spracované jednotnou metodikou, takže je možné porovnať výsledky zo susedných krajín.“

V súčasnosti sa dostal projekt do tretej – záverečnej fázy. Experti z jednotlivých krajín finišujú pri príprave záverečného znenia svojich kapitol. Riešitelia zo Slovenska spracovávali kapitoly č. 1, 2, 4, 6, a podieľajú sa i na príprave kapitoly 7. 

Medzi zaujímavé výsledky patrí poznatok, že prietok rieky Dunaj v staniciach po celej dĺžke Dunaja nemá ani rastúci, ani klesajúci dlhodobý trend. Na obr. 1 je možné po celej dĺžke Dunaja sledovať viacročné kolísanie prietokov. „Najvodnejšie viacročné obdobie sa vyskytlo v rokoch 1938 – 1942, najväčšie sucho za obdobie pozorovaní sa vyskytlo pravdepodobne okolo roku 1863. Zatiaľ k zmene ročného prietoku Dunaja nedochádza.“

Obr. 1. Dvojnásobné 7-ročné kĺzavé priemery Dunaja vo vybraných staniciach po dĺžke rieky.

Doterajšie čiastkové výsledky projektu riešiteľov zo Slovenska boli publikované vo viacerých prácach a zhrnuté v dvoch monografiách, ktoré vyšli vo vydavateľstve VEDA: „Hydrologické scenáre Dunaja v stanici Bratislava“ a „Povodňové značky pozdĺž rieky Dunaj medzi Passau a Bratislavou“.

Viac informácií o projekte

Monografie sú voľne prístupné

 

Odborný garant textu a foto poskytla: RNDr. Pavla Pekárová, DrSc., koordinátorka projektu

Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR

Uverejnila: VČ

 

Súvisiace:

Hore
Bratislavská vedecká cukráreň
Aurelium - centrum vedy
Quark_2020
Veda v Centre
TAG Slovenská veda
kúpa časopisov jún 2016
banner záhrady
Publikácie Veda v CENTRE
Zaujímavosti vo vede
Bryndza pôvodne vznikla z potreby uchovať čerstvo nadojené ovčie mlieko.
Zistite viac