Projekt LoNNe: Aj svetlo má svoju temnú stránku

02. feb. 2017 • Prírodné vedy

Projekt LoNNe: Aj svetlo má svoju temnú stránku

O tom, že umelé osvetlenie môže výrazne ovplyvniť kvalitu života v pozitívnom slova zmysle vieme už od čias, kedy nebezpečne tmavé nočné ulice miest po prvý krát zaplavili svetlom plynové lampy a odkedy Edison vynašiel prvú žiarovku, svietia naše ulice a celé mestá čím ďalej tým žiarivejšie. No prílišné množstvo nočného osvetlenia môže mať aj svoje temné stránky. Odvrátenou stranou svetla sa intenzívne zaoberal štvorročný medzinárodný výskumný projekt LoNNe (Loss of thenightnetwork), na ktorom sa podieľali aj odborníci z Univerzity Komenského v Bratislave.

Podľa zistení, ktoré vyplynuli z výskumného projektu LoNNe, do ktorého sa zapojilo 67 vedcov z 18 krajín, intenzita externého osvetlenia v noci stále stúpa. Tento fakt môže mať negatívny dopad nielen na zdravie ľudí, ale aj na rastliny a živočíchy. Podľa prof. RNDr. Michala Zemana, DrSc. z Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave má svetlo rôznorodé účinky nielen na ľudí, ale aj na rastliny a živočíchy. Aj nízke hodnoty intenzity umelého osvetlenia, žiariaceho počas určitej doby v noci môžu zmiasť naše vnútorné hodiny, hormonálnu činnosť, alebo narušiť celé ekosystémy. Bohužiaľ, tendencia osvetľovať naše mestá a obydlia je stále na vzostupe, a preto sa odborníci na základe výsledkov výskumu zhodli na niekoľkých praktických odporúčaniach, ktoré by mohli neželané účinky nočného osvetlenia zmierniť. 

ilustračné fotoNeodporúča sa smerovať svetelný lúč do výšky nad horizont, alebo naopak v tupom uhle k zemi. Svetlá, ktoré svietia príliš nahor nemajú žiaden význam, naopak, svetlo, ktoré nesmeruje priamo nadol zasa naopak oslňuje, alebo svieti do okien. Vôbec sa neodporúča používať osvetlenie fasád, ktoré smeruje odspodu nahor, čo zahŕňa napríklad aj obľúbené do chodníkov zapustené bodové osvetlenie.

Počas večera a noci vedci odporúčajú vyhýbať sa v maximálnej možnej miere expozícii jasného svetla, predovšetkým modrého svetla, ktoré je viac oslňujúce. Takzvaný cirkadiánny systém (systém nastavenia biorytmu na 20 – 28 hodín) cicavcov najviac vníma modré svetlo a jeho neustále narúšanie nielen znižuje kvalitu spánku, ale môže spôsobovať poruchy metabolizmu a imunity a môže viesť až k vzniku obezity, cukrovky alebo depresie. Tiež nočný lietajúci hmyz priťahuje vo zvýšenej miere svetlo s vyšším pomerom modrého, alebo ultrafialového svetla. 

Nakoľko ľudské oko je schopné sa prispôsobiť aj nižšej intenzite osvetlenia odporúča vedci odporúčajú znížiť celkovú mieru intenzity osvetlenia na nižšiu, jednotnú hladinu.  

Rektor UK prof. RNDr. Karol Mičieta, PhD. pri hodnotení výsledkov projektu LoNNe vyzdvihol spoluprácu vedcov z Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave, ako aj význam samotného projektu, nakoľko otázky ochrany životného prostredia a ľudského zdravia patria k prvoradým záujmom vedeckého výskumu na Univerzite Komenského v Bratislave. 

 

Prečítajte si rozhovor s prof. RNDr. Michalom Zemanom, DrSc., ktorého sme sa pýtali pri príležitosti konania prednášky na tému: Svetelné znečistenie – čo nám hrozí?

 

Reportáž, v ktorej nájdete aj video z prednášky Svetelné znečistenie – čo nám hrozí? uverejníme v najbližších dňoch.

 

Informácie poskytla: Andrea Földváryová, vedúca Oddelenia vzťahov s verejnosťou, Univerzita Komenského v Bratislave

Spracovala: Barbora Hrvolová, NCP VaT pri CVTI SR

Ilustračné foto: Pixabay.com

Uverejnila: ZVČ

Súvisiace:

Hore
kúpa časopisov jún 2016
Aurelium - centrum vedy
Publikácie Veda v CENTRE
Quark_2019
TAG Slovenská veda
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Piesok môže mať tisíce, ale aj milióny rokov.
Zistite viac