Fantómová medúza Stygiomedusa gigantea žije v oceánskej zóne tmy, kam už nedočiahne slnečné svetlo a pôsobí tam enormný tlak vody. Pozorovania živej medúzy sú preto veľmi zriedkavé.
Gigantická kráska z hlbín mora na záberoch výskumníkov zo Schmidt Ocean Institute. Zdroj: Schmidt Ocean Institute. Foto: ROV SuBastian/Schmidt Ocean Institute
Morskí biológovia zo Schmidt Ocean Institute informujú na svojich stránkach o výsledkoch vedeckej expedície, ktorej cieľom bol výskum hlbokomorského prostredia pozdĺž argentínskeho pobrežia.
Počas prieskumu pobrežných vôd od Buenos Aires na severe až po súostrovie Ohňová zem na juhu objavili najväčší koralový útes druhu Bathelia candida, niekoľko ďalších bohatých útesových komplexov a 28 pravdepodobne nových druhov vrátane červov, koralov, morských ježkov, slimákov a sasaniek.
„Nečakali sme, že v argentínskom hlbokom mori nájdeme takúto úroveň biodiverzity, a sme nadšení, že je plné života,“ cituje tlačová správa vedúcu expedície Dr. Maríu Emiliu Bravovú z Univerzity v Buenos Aires a CONICET.
Argentínske more je jedno z najväčších morí na svete s rozlohou približne milión štvorcových kilometrov.
Éterická fantómová medúza
Za mimoriadny prínos expedície možno považovať zriedkavé pozorovanie fantómovej medúzy Stygiomedusa gigantea. Objavili ju v roku 1899 a až o šesťdesiat rokov neskôr ju uznali za samostatný druh.
Hoci je Stygiomedusa gigantea rozšírená na celom svete – zaznamenaná bola vo všetkých oceánoch s výnimkou Severného ľadového oceánu -, patrí medzi najmenej preskúmané druhy medúz na svete a stretnutie s ňou je vzácne. Tieto tvory sa totiž prednostne zdržiavajú v nehostinnej batypelagickej zóne alebo zóne tmy (v hĺbke 1 000 – 4 000 metrov).
Medúzu, obklopenú mladými rybami (Centrolophus sp.), natočili výskumníci pomocou diaľkovo ovládaného vozidla (ROV) s názvom SuBastian, ako sa vznáša v hlbinách. „Jej éterická a krehká prítomnosť v takom extrémnom prostredí bola mimoriadne prekvapujúca,“ uviedla pre New York Times vedúca expedície María Emilia Bravová. Medúza dokáže žiť aj v oveľa väčších hĺbkach, vyskytovať sa môžu v hĺbke až 6 700 metrov pod hladinou.
Vedci väčšinou skúmajú mŕtve jedince, ktoré sa zachytia v rybárskych sieťach. Najnovšie zábery fantómovej medúzy v jej prirodzenom prostredí hlboko pod hladinou mora sú teda vzácne. Každé takéto pozorovanie umožňuje získať nové poznatky o živote tajomných obyvateľov morských hlbín.
Obrovská fantómová medúza. Zdroj: Youtube/Schmidt Ocean Institute
Veľká ako autobus
Zvonovité telo medúzy Stygiomedusa gigantea dosahuje priemer 1 meter a jej štyri ramená môžu dorásť do dĺžky 10 metrov. Vedci jej veľkosť prirovnávajú k veľkosti školského autobusu. Na rozdiel od iných predstaviteľov svojho druhu nemá na chápadlách ostne. Na lov koristi používa mimoriadne dlhé ramená, ktorými si potravu ako malé ryby a planktón dokáže pritiahnuť aj z väčšej diaľky.
Telo tohto veľkého tvora slúži aj ako úkryt pre drobné morské živočíchy vrátane planktónu a malých rýb, ktoré sa živia parazitmi žijúcimi na tele medúzy. Video z roku 2021 zhotovené vedcami z Monterey Bay Aquarium Research Institute zachytáva medúzu v hĺbke 990 metrov v zálive Monterey Bay na pobreží Kalifornie.
Neobyčajné pozorovanie v hlbinách mora: obrovská fantómová medúza. Zdroj: Youtube/MBARI
Nový koralový útes aj veľa plastového odpadu
Hlavným cieľom argentínskej expedície bolo lokalizovať studené výrony. Ide o oblasti na dne oceánu, kde z trhlín unikajú chemické látky, ako je metán a sírovodík, ktoré slúžia ako zdroj energie pre mikroorganizmy a tvoria základ morského potravového reťazca. Pri ovládaní ponorky z lode výskumníci objavili jeden aktívny výron s rozlohou necelého pol kilometra štvorcového.
Vedci objavili aj koralový útes druhu Bathelia candida s rozlohou 0,4 kilometra štvorcového, čo zodpovedá približne veľkosti Vatikánu. Tento koralový útes poskytuje domov iným organizmom, ako sú ryby, kôrovce a chobotnice. Bathelia candida, považovaná za indikátor ohrozeného morského ekosystému (VME), bola zdokumentovaná v celom juhozápadnom Atlantickom oceáne s najväčším výskytom pri pobreží Argentíny. Vedci však doteraz nepoznali rozsah tohto koralového útesu.
Expedícia okrem nových poznatkov týkajúcich sa fungovania extrémnych ekosystémov objavila aj množstvo plastového odpadu. Výsledky výskumu nám opäť pripomínajú, že o podmorskom svete, ktorý sa ukrýva hlboko pod hladinou morí a oceánov, ešte stále nevieme všetko. Ochrana zraniteľných ekosystémov by preto mala byť našou prioritou.
Zdroj: Schmidt Ocean Institute, MBARI, Smithsonian magazine, Euro News
(zh)
