Moria a oceány už nesmieme vnímať iba ako zdroj surovín. Je to vzácny ekosystém, bez ktorého nebude život na Zemi.
Svetový deň oceánov 2026. Zdroj: OSN, iStock/Nuture. Koláž Canva
Každý rok si 8. júna pripomíname Svetový deň oceánov (UN World Oceans Day). Organizácia Spojených národov (OSN) uviedla tento deň do života v roku 2008, aby upozornila na význam morí a oceánov pre život na Zemi, ale aj na hrozby, ktorým čelíme. Po prvý raz sa Svetový deň oceánov slávil v roku 2009.
Tohtoročná oficiálna téma Reimagine: Beyond the world we know, a new relationship with our ocean vyzýva, aby sme prehodnotili svoj vzťah k oceánu a „stali sa aktívnymi strážcami jeho budúcnosti“.
Reimagine (prehodnotiť alebo znova premyslieť) svojím názvom evokuje slávnu skladbu Johna Lennona Imagine, považovanú za hymnu mieru a ľudskosti. Istú podobnosť možno nájsť aj vo význame motta Reimagine, ktoré odkazuje na potrebu ľudskosti a jednoty v prístupe k ochrane oceánov. Podľa OSN je najvyšší čas na zmenu perspektívy: oceány a moria nesmieme vnímať iba ako bezodný zdroj surovín. Musíme v nich vidieť niečo životne dôležité, cenné, niečo, čo treba chrániť a o čo nechceme a nesmieme prísť.
Predstaviť si lepšiu budúcnosť je prvým krokom k jej vytvoreniu. Je načase konať spoločne. OSN
Prečo sú moria a oceány dôležité
Oceány pokrývajú viac ako 70 percent zemského povrchu a sú kľúčové pre udržiavanie života na Zemi.
- Organizmy ako fytoplanktón, morské trávy a mangrovové lesy produkujú približne polovicu kyslíka v atmosfére.
- Oceány zatiaľ pohlcujú asi 30 percent vyprodukovaných emisií oxidu uhličitého.
- Moria a oceány regulujú počasie a klímu na našej planéte.
- Vedci odhadujú, že životy približne 3,2 miliardy ľudí sú vo veľkej miere závislé od potravín pochádzajúcich z mora, teda priamo od fungujúcich morských ekosystémov a zdravých rybích populácií.
- Koralové útesy, mangrovové lesy a morské lúky navyše chránia pobrežia pred eróziou, záplavami a ničivými búrkami. Ich význam rastie najmä v období klimatických zmien.
Bojovníci za ochranu oceánov
Na význam oceánov upozorňujú aj osobnosti, ktoré celý život pôsobia v oblasti ochrany prírody: oceánografka Sylvia Earlová, ambasádorka svetových oceánov a hlbokého mora, a dokumentarista a prírodovedec David Attenborough.
Sylvia Earlová už veľmi dlho bojuje za ochranu oceánov, ktoré pre ňu predstavujú srdce našej modrej planéty. Dnes má takmer 90 rokov a od čias, keď sa prvýkrát ponorila pod hladinu, sa veľa zmenilo. „Videla som, odkiaľ sme prišli, ako vyzeral oceán predtým. Mám poznanie, ktoré musím odovzdať ďalej. To je v konečnom dôsledku ten najväčší dar, ktorý nás ľudí odlišuje od albatrosov, lastúr a chobotníc. Schopnosť uvedomiť si svoje konanie,“ povedala v roku 2024 počas svojej prednášky na festivale Starmus v Bratislave.
Svoj apel adresovala aj mladým ľuďom, do ktorých vkladá nádej. Publiku počas svojej prednášky na festivale Starmus odkázala: „Predstavte si, že by sme nevedeli o problémoch, ktorým čelíme. Buďte radi, že ste ľudia 21. storočia, vyzbrojení vedomosťami, ktoré ešte pred časom neboli možné.“
Announcing UN World Oceans Day 2025: Wonder. Zdroj: Youtube/United Nations World Oceans Day
Oceán a jeho význam pre život na Zemi vyzdvihuje aj David Attenborough. Minulý rok pri príležitosti 99. narodenín uverejnil svoj dokument Ocean. „Teraz, keď sa blížim ku koncu svojho života, vieme, že opak je pravdou. Po takmer sto rokoch života na tejto planéte som pochopil, že najdôležitejšie miesto na Zemi sa nenachádza na pevnine, ale v mori.“
Pre ľudstvo má preto naliehavý odkaz: „Ak zachránime more, zachránime náš svet. Po celoživotnom filmovaní našej planéty som si istý, že nič nie je dôležitejšie.“
OCEAN WITH DAVID ATTENBOROUGH | OFFICIAL TRAILER. Zdroj: Youtube / Altitude Films
Oceány pod rastúcim tlakom
Nadmerný rybolov, znečistenie plastmi, ničenie pobrežných biotopov a globálne otepľovanie spôsobujú rozsiahle škody na morských ekosystémoch. Oceány a moria tak čelia ustavičnému tlaku na hranici únosnosti.
Globálne otepľovanie napríklad ohrozuje koraly patriace medzi najbohatšie ekosystémy na Zemi. Obýva ich obrovské množstvo organizmov od rýb, kôrovcov až po mikroorganizmy. Vplyvom stúpajúcich teplôt vôd dochádza k procesu známemu ako bielenie koralov, ktorý môže viesť k ich odumieraniu.
Vedci preto naliehavo upozorňujú, že niektoré oceánske systémy sa približujú k bodu zlomu. Po jeho prekročení môže dôjsť k rýchlym a nezvratným zmenám, ktoré by ovplyvnili klímu, biodiverzitu aj ľudskú spoločnosť.
Historický krok: ochrana voľného mora
Rok 2026 priniesol významný míľnik v ochrane oceánov. Dňa 17. januára 2026, po viac než dvadsiatich rokoch rokovaní a po dosiahnutí potrebného počtu ratifikácií, vstúpila do platnosti dohoda známa ako BBNJ (Biodiversity Beyond National Jurisdiction) alebo Dohoda o ochrane voľného mora.
Ide o prvý právne záväzný medzinárodný rámec, ktorý umožňuje vytvárať chránené územia aj na otvorenom oceáne mimo národných jurisdikcií. Takzvaná vysoká alebo voľná morská oblasť pokrýva takmer polovicu povrchu planéty, no doteraz bola iba minimálne regulovaná.
Odborníci považujú túto dohodu za jeden z najdôležitejších nástrojov ochrany morského života v 21. storočí.
Iniciatíva 30 × 30 za ochranu tretiny planéty
Nová dohoda nadväzuje na záväzok prijatý v roku 2022 v rámci Dohovoru o biologickej diverzite (CBD). Štáty sa zaviazali, že do roku 2030 zabezpečia ochranu:
- 30 percent pevniny,
- 30 percent morských oblastí.
Takzvaný cieľ 30 × 30 má pomôcť zastaviť úbytok biodiverzity, obnoviť poškodené ekosystémy a zmierniť dôsledky klimatickej krízy.
Čas na zmenu myslenia
Tohtoročné motto Reimagine pripomína, že ochrana oceánov nie je úlohou výhradne vedcov, politikov či ochranárskych organizácií. Budúcnosť morí závisí od spôsobu, ako spoločnosť využíva prírodné zdroje, nakladá s odpadom a pristupuje ku klimatickým zmenám.
Svetový deň oceánov 2026 preto nie je iba pripomienkou problémov. Je výzvou na hľadanie nových riešení, ktoré umožnia zachovať oceány ako zdroj života, potravy a stability pre budúce generácie.
Ak chceme chrániť život na Zemi, musíme chrániť oceány. Bez zdravých morí totiž neexistuje zdravá planéta.
Zdroj: VND (1, 2), stiftung-meeresschutz.org, OSN (1, 2)
(zh)
